Gejza Polónyi (; * 3. apríl 1848, Žitavany – † 1. február 1920, Budapešť) bol uhorský právnik, poslanec uhorského snemu a v rokoch 19061907 minister spravodlivosti uhorskej vlády.
Životopis Pochádzal zo zemianskej rodiny Polónyiovcov. Jeho otec, Ľudovít Polónyi (18141882) bol šafárom grófa Štefana Kegleviča. Jeho matka Klára rod. Gaálová (18331886) bola príbuznou rodiny Majtényiovcov. Potom, čo jeho otec zbankrotoval ho vychovával strýko Alojz Polónyi. Štúdiá absolvoval v Ostrihome, Komárne, Bratislave a Nitre. Študoval aj v benediktínskej škole v Győri, kde bol tajomníkom literárneho krúžku a zároveň redaktorom časopisu Púčiky nádeje (Reménybimbok). Aj v Bratislave pôsobil v literárnom krúžku, ktorého členom bol aj básnik Alexander Endrődi.
Svoju brannú povinnosť odslúžil ako jednoročný dobrovoľník v roku 1869 vo vojenskom námorníctve. Po ukončení právnickej akadémie absolvoval súdne skúšky a v roku 1871 sa stal koncipientom pri kráľovskej tabuli. Po zložení advokátskych skúšok si v roku 1872 v Budapešti otvoril advokátsku kanceláriu.
V roku 1881 bol vo volebnom okrsku Szolnok zvolený za poslanca uhorského snemu za Stranu nezávislosti. Okrem toho sa venoval publicistike v Národných novinách (Nemzeti újság).
Vo voľbách v roku 1884 sa do parlamentu nedostal, ale v roku 1886 sa mu v doplňujúcich voľbách podarilo opäť získať mandát vo volebnom okrsku Güssing. V nasledujúcich voľbách v rokoch 1887, 1892 a 1896 získal mandát vo volebnom okrsku Hajdúszoboszló. V parlamente sa stal známym svojimi interpeláciami. Krátky čas bol podpredsedom Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany a významne prispel k prijatiu zákonov o občianskych sobášoch, súdnej reforme, ako aj zákona o obranných silách v roku 1889.
Vo voľbách v roku 1901 mandát nezískal, no v roku 1903 vyhral doplňujúce voľby vo volebnom okrsku Târgu Secuiesc (dnes Rumunsko). Keď v roku 1905 vyhrala voľby jeho Nezávislá a osemaštyridsiatnická strana, spôsobilo to vážnu vnútropolitickú krízu, keďže cisár František Jozef I. odmietol výsledky uznať a v roku 1906 sa museli voľby konať znovu.
Vo voľbách v roku 1906 získal mandát v Budapešti a stal sa ministrom spravodlivosti. Z funkcie odstúpil v roku 1907 po osobnostných škandáloch, ktoré inicioval jeho politický rival z jeho vlastnej strany Zoltán Lengyel (ten bol za ne odsúdený pre ohováranie). Následne vystúpil aj zo strany.
Vo voľbách v roku 1910 získal mandát v levickom volebnom okrsku, kde kandidoval ako nezávislý. V rokoch 1918 až 1920 bol predsedom Rady pre verejnoprospešné práce v Budapešti. Počas trvania Maďarskej republiky rád bol krátky čas väznený.
Ženatý bol s Annou Steinitzerovou (18541937), s ktorou mal 11 detí, avšak iba tri sa dožili dospelosti.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Uhorskí právnici Kategória:Maďarskí právnici Kategória:Uhorskí politici Kategória:Poslanci uhorského snemu narodení na území dnešného Slovenska Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu Kategória:Osobnosti zo Žitavian Kategória:Pochovaní na cintoríne Kerepesi