Indigovník farbiarsky alebo indigovník pravý (lat. Indigofera tinctoria) je najvýznamnejší druh rastlinného rodu indigovník (čeľaď bôbovité, staršie vikovité). Pochádza zo západnej Afriky alebo Malajzie. Jeho listy slúžili v minulosti na výrobu modrého farbiva indigo.
Opis Indigovník farbiarsky je poloker, ktorý dorastá do veľkosti 12 metre.
Stonka rastliny je obrastená krátkymi palistami a striedavo usporiadanými zloženými listami. Má oválne zelené listy, ktoré majú asi 2 centimetre.
Kvety indiga rastú v strapcoch o dĺžke 510 centimetrov a majú fialovú, ružovú farbu alebo bielu farbu. Ako plod vznikajú struky, ktoré majú valcovitý tvar a obsahujú zvyčajne 10 až 12 semien.
Použitie náhľad|Indigovník farbiarsky, listy a súkvetia V tradičnej medicíne sa používalo pri zápaloch pokožky, ekzéme či psoriáze. Za protizápalové účinky je zodpovedný napríklad prítomný indirubín. Okrem toho má indigo i antimikrobiálne účinky.
Poľnohospodárstvo Z indigovníka farbiarskeho možno získať rotenoidy deguelín, dehydrodeguelín, rotenol, rotenón, tefrozín a sumatrol."In vivo and in vitro investigations on rotenoids from Indigofera tinctoria and their bioefficacy against the larvae of Anopheles stephensi and adults of Calmlosobruchus chinensis". Kamal R. and Mangla M., Journal of Biosciences, 1993, vol. 18, no. 1, pp. 93–101
Keďže rastlina patrí medzi bôbovité, využíva sa na obohatenie zeminy podobe ako iné bôbovité rastliny, napríklad lucerna siata alebo fazuľa. Takisto sa používa na zakrytie zeminy, čím sa zemina chráni pred eróziou či vysušením.
Farbivo náhľad|Hrudka indického indigového farbiva
Indigovník je pôvodným zdrojom farbiva s názvom indigo. Toto farbivo možno získať spracovaním listov rastliny. Po namočení do vody a fermentácii sa premieňa glykozid indikán, ktorý je prirodzene prítomný v rastline, na modré farbivo indigotín (indigo). Quoted in the Oxford English Dictionary, second edition, 1989 Zrazenina sa z listov získava zmiešaním so silnou zásadou, napríklad lúhom.
Dnes sa väčšina tohto farbiva vyrába synteticky, ale prírodné farbivo z indigovníka farbiarskeho je stále dostupné, napríklad pod názvom tarum v Indonézii alebo nila v Malajzii. V Iráne a rôznych častiach bývalého Sovietskeho zväzu sa označuje ako basma.
História Prvý Európan, ktorý opísal prípravu indiga, bol Marco Polo, a to v Indii v 13. storočí. Indigo sa bežne používalo ako farbivo pri maľovaní od začiatku stredoveku.Pigments through the ages
Referencie
Pozri aj Persicaria tinctoria
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Farbivá Kategória:Bôbovité