Chrám svätého Teodora Tirona (),CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 187. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 369. (po bulharsky) známy aj ako len Chrám svätého Teodora ()KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky) je pravoslávny chrám z 16. storočia, ktorý sa nachádza v meste Panagiurište v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku. Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.
Lokalita Chrám svätého Teodora Tirona sa nachádza v centrálnej časti mesta Panagiurište. Leží na severozápadnom úpätí pahorku Maňovo Bărdo, na ktorom stojí Národný pamätný komplex Aprilci.
Dejiny Chrám svätého Teodora je najstarším chrámom v Panagiurišti. Bol postavený v priebehu 16. storočia, keď Panagiurište začalo ekonomicky rásť a prosperovať.
Chrám bol postavený z finančných prostriedkov zámožnejších obyvateľov Panagiurišta. Výstavba nových kresťanských chrámov nebola v 16. storočí v Bulharsku osmanskými úradmi v zásade povoľovaná. Chrám svätého Teodora Tirona je tak výnimkou, ktorú odôvodňovalo špeciálne postavenie Panagiurišta. To vyplývalo zo skutočnosti, že v ňom žili príslušníci špeciálnych bulharských povolaní, ktorí mali špeciálne práva a boli oslobodení od daňovej povinnosti. Patrili k nim predovšetkým tzv. derventžijovia (špeciálna vojenská zložka ochraňujúca horské priechody) a dželepkešani (chovatelia oviec a kôz, ktorí časť svojich stád chovali špeciálne pre potreby štátu, ktorý ich každoročne vykupoval za fixne stanovené ceny). Neskôr k privilegovaným vrstvám patrili aj beglikčijovia (výkupcovia daní) a dželepčijovia (výkupcovia dobytka). Prítomnosť týchto vrstiev dávala osade privilegované postavenie a bránilo osídľovaniu miesta Turkami. Pravdepodobne ešte v 16. storočí bola pri budove otvorená chrámová škola, kde kňazi učili deti čítať a písať v bulharskom jazyku.
Chrám bol vážne poškodený a vypálený počas nájazdov kărdžalijcov na prelome 18. a 19. storočia. Následne bol reštaurovaný v rokoch 18081809. V tom čas už chrám nepostačoval rozrastajúcemu sa obyvateľstvu a tak bol k južnej fasáde budovy v rokoch 18181823 pristavaný nový, väčší a priestrannejší Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu. Obidva chrámy boli vypálené v priebehu udalostí aprílového povstania v roku 1876. Po oslobodení Bulharska v roku 1878 bol chrám spolu s Chrámom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu zreštaurovaný. Reštauračné práce prebiehali v rokoch 18781880.
Súčasné využitie budovy Chrám svätého Teodora sa od poslednej rekonštrukcie na konci 19. storočia až do súčasnosti používa ako krstiteľnica, ako aj miesto na ospevovanie mŕtvych.
Charakteristika Stavba je podľa jednoloďová s polvalcovou klenutou sedlovou strechou. Interiér budovy je dobre presvetlený širokými oknami na severnej a západnej strane. Má spoločnú stenu (južnú) s vedľajším, neskôr postaveným Chrámom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Je pravdepodobné, že vo vnútri budovy bola kedysi nástenná fresková výzdoba, z ktorej však po opakovanom poškodení chrámu nič nezostalo. Steny sú dnes holé, len s modrým lemovaním na rohoch.
Ikonostas je jednoduchej drevenej konštrukcie. Vyrezávaná je len koruna v jeho hornej časti. Bol vyrobený po oslobodení Bulharska. Oltárne ikony boli namaľované v roku 1885. Ich autorom je Nikola Obrazopisov.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Panagiurišti Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku Kategória:Kostoly zasvätené svätému Teodorovi Tironovi