Nossis () bola grécka poetka v 3. storočí pred Kr.
Poetka Nossis pochádzala z Lokroi Epizefyrioi (Locri, býv. dórskej kolónie založenej v 7. stor. pred Kr.), mesta na pobreží Iónskeho mora južnej Itálie (Magna Graecia, na tomto území bolo v staroveku mnoho slávnych básnikov, ale zachovala sa len malá časť ich tvorby). Nossis patrila k najobdivovanejším poetkám, často ju porovnávali so Sapfó. Antipatros zo Solúna ju uviedol ako jednu z deviatich poetiek, ktoré „súperili s Múzami“ (Helléniké Anthologia 9.26 Helléniké Anthologia, Antipater of Thessalonica , 9, 26 ), nazval ju „theoglóssous“ – „tá, ktorá hovorila ako božstvá“ (t. j. Múzy).
Z jej lyrickej poézie sa zachovalo 12 básní (viaceré sa týkajú ženských bohyní – Afrodity, Héry a Artemidy, v jednej sa porovnáva so Sapfó). Jedenásť jej autentických štvorverší, vyňatých z väčšej publikovanej zbierky, sa zachovalo len preto, že ich básnik Meleagros z Gadary v 1. stor. pred Kr. zahrnul vo svojej kompilácii epigramov s názvom Stefanos (Στέφανος, „veniec“), ktorá bola neskôr začlenená do existujúcej gréckej antológie epigramov (Anthologia Graeca). V básni č. 3 Nossis identifikuje svoju matku ako Theofilidu, dcéru Kleoché, a opisuje sa ako paid agama – „vznešené dieťa“ Helléniké Anthologia, Nossis, 6, 265 (uznáva tak úlohu, ktorú zohrala jej matka a stará mama pri odovzdávaní svojich vedomostí počas jej výchovy). Keďže epigram oslavuje Theofilidine zasvätenie tkaného rúcha Hére, bohyni manželstva, môže pripomínať Nossidinu vlastnú svadbu. Hoci jej básne (epigramy) v štýle miestami jasne čerpajú od Sapfó, existuje veľa kľúčových rozdielov, vďaka ktorým je Nossis jedinečná. Približný dátum jej pôsobenia je známy zo zmienky o dramatikovi Rhinthónovi (báseň č. 10), ktorú napísala za vlády Ptolemaia I. Egyptského († 282 pred Kr.).
Nossis oslavovala lásku a ženskú krásu a považovala sa za nástupkyňu Sapfó.
Nič nie je sladšie ako láska iné slasti sú na druhom mieste, dokonca aj med vypľujem z úst.
Tak ja Nossis hovorím, že ten, koho Láska (Cyperčanka, t. j. Afrodita zanedbala) nepoboskala nemá nič, žiaden kvet, žiadnu slasť, nevie, aké ruže sú kvety lásky. Helléniké Anthologia, Nossis, 5, 170
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Ženy starovekého Grécka