Carlos Alcaraz Garfia (* 5. máj 2003, El Palmar, Španielsko) je španielsky tenista. Od septembra 2025 je svetovou jednotkou, ktorou sa prvý raz stal v 19 rokoch v septembri 2022 ako vôbec najmladší tenista v histórii. Doteraz na okruhu ATP Tour vyhral dvadsaťpäť turnajov vo dvojhre, vrátane grandslamov US Open 2022 a 2025, Wimbledon v rokoch 2023, 2024, French Open v rokoch 2024, 2025 a Australian Open 2026. Taktiež vyhral osem turnajov Masters. Na challengeroch ATP a okruhu ITF získal sedem titulov vo dvojhre.https://www.itftennis.com/en/players/carlos-alcaraz/800446486/esp/mt/s/overview/, prístup:

Na 1. miesto v rebríčku ATP sa dostal 12. septembra 2022 a vo štvorhre bol najvyššie v máji 2022 na 519. mieste.

V daviscupovom tíme Španielska debutoval v roku 2022 marcovým kvalifikačným kolom proti Rumunsku, v ktorom vyhral nad Mariusom Copilom. Do apríla 2026 v súťaži hral s bilanciou 5 – 1 vo dvojhre a 1–1 v štvorhre.https://www.daviscup.com/en/players/44f2da85-758f-4461-8810-eb5582a56ed8

Association of Tennis Professionals ho v roku 2020 vyhlásila nováčikom roka.

Od pätnástich rokov trénuje v akadémii Equelite bývalej svetovej jednotky Juana Carlosa Ferrera vo Villene.ATP, prístup:

Tenisová kariéra V rámci okruhu ITF debutoval vo februári 2018 vo dvojhre turnaja v rodnej Murcii s dotáciou 15-tisíc dolárov. Vo štvrťfinále podľahol krajanovi Sergiovi Gutierrezovi-Ferrolovi zo štvrtej svetovej stovky. V júli 2019 si premiérový titul ITF odviezol z východošpanielskej Denie, turnaja s rozpočtom 25-tisíc dolárov. Vo finále porazil Kazacha Timofeja Skatova figurujúceho na 636. mieste. Prvý challenger vyhral na augustovom Internazionali di Tennis Città di Trieste 2020 v Terste ako účastník kvalifikácie. Vo finále dvojhry zdolal talianskeho kvalifikanta zo začiatku piatej stovky Riccarda Bonadia v dvoch setoch.

Na okruhu ATP Tour debutoval februárovým Rio Open 2020 z kategórie ATP Tour 500 po získaní divokej karty. Na úvod vyradil štyridsiateho prvého hráča klasifikácie, krajana Alberta Ramosa-Viñolasa v trojsetovej bitke trvajúcej 3.37 hodiny. Stal sa tak prvým tenistom narodeným v roku 2003, ktorý na túre ATP vyhral zápas, v 16 rokoch najmladším víťazom zápasu od 16-ročného Garína na Chile Open 2013, najmladším víťazom zápasu v kategórii ATP 500 od jej založenia i najmladším premožiteľom člena prvej svetovej päťdesiatky od 16-ročného Gasqueta na Marseille Open 2003, respektíve v rámci Španielov od 15-ročného Nadala na Majorca Open 2002. Sezónu ATP Tour 2020 zakončil na 141. priečke rebríčku ATP, v 17 rokoch ako najmladší hráč Top 600.

náhľad|vľavo|Bekhend na French Open 2021 Na februárovom Great Ocean Road Open 2021 v Melbourne Parku prvý raz porazil člena elitnej svetovej dvadsiatky, v druhom kole štrnásteho hráča ATP Goffina. V hlavnej súťaži grandslame debutoval na Australian Open 2021 po zvládnutej kvalifikácii v závere ktorej porazil Bolívijčana Huga Delliena. V úvodnom kole potom porazil holandského kvalifikanta Botica van de Zandschulpa, čím sa v 17 rokoch stal najmladším víťazom grandslamového zápasu od 17-ročného Kokkinakisa na Australian Open 2014. V druhom kole ho vyradil Švéd Mikael Ymer z konca prvej svetovej stovky.

Vďaka divokej karte na Miami Open 2021 debutoval v kategórii turnajov Masters, hneď v prvom kole ho ale vyradil Fín Emil Ruusuvuori. O mesiac neskôr, opäť s divokou kartou, hral na antukovom Mutua Madrid Open. V prvom kole porazil Adriana Mannarina a v druhom kole hral v deň svojich 18. narodenín so svojim vzorom a druhým hráčom sveta Rafaelem Nadalem. Ten mu povolil zisk len troch gemov.

Premiérové turnajové prvenstvo získal v júli 2021 v chorvátskom Umagu vo veku 18 rokov. V semifinále porazil turnajovú jednotku Alberta Ramosa-Viñolasa a vo finále turnajovú štvorku Richarda Gasqueta. Stal sa tak najmladším víťazom turnaja ATP od triumfu Keia Nišikoriho v Delray Beach 2008.

Výhrou v treťom kole US Open 2021 nad svetovou trojkou Stefanosom Tsitsipasom sa v 18 rokoch a štyroch mesiacoch stal najmladším hráčom, ktorý vo Flushing Meadows vyradil člena elitnej svetovej trojky od zavedenia rebríčku ATP v roku 1973, resp. najmladším na grandslame od výhry 17-ročného Michaela Changa nad svetovou jednotkou Lendlom a trojkou Edbergom na French Open 1989. Do osemifinále grandslamu postúpil ako najmladší tenista od 17-ročného Andreja Medvedeva na French Open 1992. V päťsetovej osemifinálovej bitke otočil priebeh proti nemeckému kvalifikantovi Peteru Gojowczykovi, čím sa stal najmladším štvrťfinalistom US Open od Andreho Agassiho v roku 1988. V tejto fáze však zápas skrečoval v druhom sete Félixovi Augerovi-Aliassimeovi pre zranenie.

2022: Prvý grandslamový titul a najmladšia mužská svetová jednotka Vo finále Rio Open zdolal argentínsku turnajovú trojku a svetovú štrnástku Diega Schwartzmana po dvojsetovom zápase. Druhou kariérnou trofejou sa v 18 rokoch stal najmladším šampiónom dvojhry v kategórii ATP Tour 500 hranej od sezóny 2009. Bodový zisk ho prvý raz v kariére posunul do elitnej svetovej dvadsiatky, ktorú po skončení uzatváral. Finálová výhra na Miami Open 2022 nad Nórom Casperom Ruudom znamenala, že sa v 18 rokoch, 10 mesiacoch a 29 dňoch stal najmladším šampiónom Mastersu od Rafaela Nadala na Monte Carlo Masters 2005 a celkovo tretím najmladším v celej sérii konanej od roku 1990, po odohraní 283 turnajov. Miami Open tiež vyhral ako prvý Španiel po ôsmich finálových porážkach jeho krajanov v predchádzajúcich ročníkoch. Na pozícii najmladšieho miamskeho šampióna vystriedal Djokovića, ktorý Miami Masters 2007 ovládol v 19 rokoch. Po skončení sa premiérovo posunul na 11. miesto rebríčka. V závere apríla potom ovládol Barcelona Open Banco Sabadell 2022, i vďaka štvrťfinálovému víťazstvu nad najvyššie nasadeným Tsitsipasom a dvom odvráteným mečbalom de Minaurovi v semifinále. Vo finále si poradil s krajanom Pablom Carreñom Bustom a prvý raz v kariére sa posunul do elitnej svetovej desiatky, na 9. priečku. V 18 rokoch tak urobil prielom do Top 10 ako najmladší tenista od Rafaela Nadala, ktorý sa stal jej členom na deň presne o 17 rokov skôr (25. apríla 2005) tiež potom, čo si odviezol prvý triumf z Barcelona Open. náhľad|Vo Wimbledone 2022 dohral v štvrtom kole Na Mutua Madrid Open dosiahol primát keď ako vôbec prvý tenista vyradil na jedinom antukovom turnaji Nadala i Djokovića. Proti Srbovi si pripísal premiérovú výhru nad svetovou jednotkou. Vo finále potom hladko zdolal tretieho muža klasifikácie a obhajcu titulu Alexandra Zvereva, čím predĺžil neporaziteľnosť proti členom Top 10 na sedem zápasov. V 19 rokoch sa stal druhým najmladším držiteľom dvoch trofejí v sérii Masters, a prvým hráčom od Nalbandiana na Madrid Masters 2007, ktorý na jedinom Masterse porazil troch najvyššie nasadených. V následnom vydaní rebríčka mu prvý raz patrila 6. priečka.

Na US Open 2022 štartoval ako tretí nasadený. Počas turnaja zvládol vyhrať tri päťsetové zápasy v rade. Vo štvrtom kole porazil víťaza US Open 2014 Chorváta Marina Čilića. Vo štvrťfinále oplatil wimbledonskú a umagskú porážku Sinnerovi. Alcaraz mohol v závere druhého setu získať vedenie 2 – 0 na sety, Sinner však dokázal priebeh otočiť a vo štvrtom sete mal pri svojom podaní mečbal, ktorý nevyužil, aby Španiel nakoniec zvíťazil v piatich setoch. Zápas sa časom 5:15 stal druhým najdlhším zápasom histórie US Open. Medzi poslednou štvorkou potom zdolal amerického premožiteľa Nadala Francesa Tiafoea. Vo finále, ktoré bolo vôbec prvým finále majoru v ktorom sa hralo o premiérový grandslamový titul a súčasne o post svetovej jednotky, sa stretol s nórskou svetovou sedmičkou Casperom Ruudom, ktorého porazil v štyroch setoch. Stal sa tak najmladším grandslamovým víťazom od 19-ročného Nadala na French Open 2005, druhým najmladším šampiónom US Open po výhre 19-ročného Samprasa v roku 1990 a prvým mužským víťazom majoru narodeným v 21. storočí. V novom vydaní rebríčka ATP sa v 19 rokoch, 4 mesiacoch a 6 dňoch stal najmladšou svetovou jednotkou na rebríčku ATP. Už postupom do semifinále si zaistil premiérovú účasť na Turnaji majstrov, kam sa kvalifikoval ako druhý hráč po Nadalovi.

Premiéru v úlohe svetovej jednotky odohral v Davis Cupe a prehral s Félixom Augerom-Aliassimeom v troch setoch, aj tak Španielsko skupinu ovládlo a postúpilo do novembrovej vyraďovacej fázy. I na prvom turnaji na okruhu ATP v tejto úlohe v Astane ho prekvapujúco už v úvode porazil lucky loser David Goffin, ktorý sa stal vôbec prvým hráčom, ktorý Alcarazovi nedovolil v zápase ani jeden set. Výhier sa dočkal až na Swiss Indoors, než ho v semifinále znovu porazil Auger-Aliassime. Na Rolex Paris Masters skrečoval štvrťfinálové stretnutie v tajbrejku druhého setu proti Holgerovi Runovi. Natrhnutie vnútorného šikmého svalu na ľavej strane brušnej steny ho vyradilo z nadväzujúceho Turnaja majstrov i konečnej fázy finále Davis Cupu. Nadalova druhá a Tsitsipasova prvá prehra na Turnaji majstrov znamenali, že i napriek absencii zakončil sezónu na prvom mieste rebříčka ATP ako vôbec najmladší hráč a prvý teenager.

2023: Mastersy z Indian Wells a Madridu, boj o čelo rebríčka s Djokovićom náhľad|vľavo|Na French Open 2023 postúpil prvý raz do semifinále Austrálsku letnú sezónu vrátane Australian Open vynechal pre zranenie pravého poloblanitého svalu, ktoré si privodil neprirodzeným pohybom počas tréningu. Melbournský triumf Djokovića znamenal i jeho návrat na pozíciu svetovej jednotky. Alcaraz hral až vo februári na antuke v Buenos Aires. Jediný set stratil hneď v úvodnom zápase proti Srbovi Djeremu a nakoniec triumfoval po finálovej výhre nad Norriem. Obaja finalisti sa stretli o týždeň neskôr na Rio Open, kde Alcaraz ako obhajca trofeje nevyužil kvôli zraneniu vedenie o set a brejk a prehral v koncovke tretieho setu.

V Indian Wells Masters triumfoval bez strateného setu. V boji o titul zdolal Daniila Medvedeva, ktorý do zápasu vstupoval s 19-zápasovou neporaziteľnosťou. V 19 rokoch sa stal najmladším šampiónom oboch marcových udalostí Indian Wells Masters a Miami Masters a zároveň získal tretiu trofej z Mastersov. Zisk titulu mu zaručil návrat na čelo svetovej klasifikácie. K udržaniu tejto pozície i po Miami Open potreboval obhájiť titul. V semifinálovej repríze z Indian Wells ho však vyradil Jannik Sinner.

Antukovú sezónu začal premiérovou obhajobou titulu, keď vo finále v Barcelone i vo štvrtom vzájomnom zápase porazil Stefanosa Tsitsipasa. Na turnaji triumfoval bez straty setu. Následne zopakoval víťazstvo na turnaji z kategórie Masters v Madride. V boji o titul porazil Nemca Jana-Lennarda Struffa v troch setoch. V 20-tich rokoch a 2 dňoch sa stal najmladším tenistom, ktorý v otvorenej ére vyhral desať kariérnych titulov. Už nastúpením do prvého zápasu na Rome Masters získal istotu návratu do čela svetového rebríčka keď pred začiatkom turnaja strácal na Djokovića len 5 bodov a v Ríme neobhajoval žiadne body. V treťom kole ho nečakane vyradil maďarský kvalifikant a 135. hráč sveta Fábián Marozsán pre ktorého turnaj predstavoval prvú účasť v hlavnej súťaži okruhu ATP. Na ceste do prvého semifinále parížskeho French Open stratil jediný set s Japoncom Taróm Danielom v druhom kole. Po výhrach nad Lorenzom Musettim a svetovou päťkou Stefanosom Tsitsipasom nestačil v semifinále na tretieho muža rebríčka Novaka Djokovića, ktorý ho po skončení turnaja opäť vystriedal na čele svetovej klasifikácie. Za vyrovnaného stavu setov bol Alcaraz od tretieho setu výrazne obmedzený v pohybe kvôli kŕčom, opakovane sa dal ošetrovať a prehral jedenásť gemov v rade.

Po týždni sa vrátil do čela klasifikácie vďaka jedenástemu kariérnemu titulu na cinch Championships v londýnskom Queen's Clube. Do finále postúpil cez Sebastiana Kordu a v ňom porazil austrálsku turnajovú sedmičku Alexa de Minaura. Odviezol si tak prvú trofej z trávnatého povrchu a získal istotu, že vo Wimbledone bude najvyššie nasadeným hráčom.