Mária Krescencia grófka zo Seilernu a Aspangu (, vysl. [kresans], niekedy tiež po maďarsky ako Seylern-Aspang Crescentia; * 13. marec 1799, Brno† 30. júl 1875) bola rakúsko-uhorská šľachtičná z grófskeho rodu Seilern-Aspang. Jej prvým manželom bol gróf Karol Ziči a druhým významný maďarský politik Štefan Sečéni.

Život vľavo|náhľad|Mária Krescencia zo Seilernu (Ferdinand Georg Waldmüller, 1828) náhľad|Pamätná doska Štefana Sečéniho a Márie Krescencie zo Seilernu na ulici Mészáros 1 v Budapešti. Mária Krescencia sa narodila ako Maria Crescentia Caroline Maximiliana grófka zo Seilernu a Aspangu, dcéra grófa Karola zo Seilernu a Aspangu (17561806) a jeho manželky Maxmiliany z Wurmbrand-Stuppach (17701830).

3. augusta 1819 sa vydala za ovdovelého grófa Karola Zičiho, ktorý bol o 20 rokov starší, a mala s ním sedem detí.

1. Karolína (6. 6. 1820, Viedeň – 11. 4. 1906, tamtiež), manž. 1842 gróf Dénes Festetics de Tolna (12. 1. 1813, Budapešť – 15. 7. 1891, Viedeň) 2. Aladár (23. 6. 1821 – 7. 1. 1856) 3. Mária Maximiliana (12. 10. 1822, Viedeň – 8. 3. 1881, tamtiež), manž. 1851 gróf Antonín de Padua von Wenckheim (17. 3. 1813, Červený Kameň – 4. 11. 1864, Viedeň) 4. Géza (2. 4. 1828 – 16. 2. 1911, Nagycenk) 5. Emerich (Imre, 6. 12. 1831 – 15. 12. 1892, Monastyryska), manž. 1866 Luisa Wulfling (27. 2. 1819, Monastyryska – 1919) 6. Rudolf Emil (11. 6. 1833, Budapešť – 16. 1. 1893, Košice), manž. 1864 Jakobína Péchyová de Pécsújfalu (13. 1. 1846, Boldogkőváralja, Borsod-Abaúj-Zemplén – 23. 3. 1915, Košice) 7. Helena (Ilona, 9. 8. 1834, Šopron – 12. 7. 1883, Viedeň), I. manž. 1856 gróf Oswald Pallavicini (2. 6. 1817, Viedeň – 12. 6. 1877, Šopron), II. manž. 1878 gróf Krištof z Degenfeld-Schonburgu (3. 5. 1831, Mainz – 14. 3. 1908, Gorizia)

V roku 1818 sa zoznámila so Štefanom Sečénim a 2. augusta 1824 začal ich hlbší vzťah. Po smrti Karola Zičiho v roku 1834 sa 4. februára 1836 za Széchenyiho vydala a stala sa tak Maďarkou.Crescence: Széchenyi’s Inspiration and Strength. magyarnews.org V tomto manželstve mala dvoch synov a dcéru, ktorá však zomrela krátko po narodení.

Bela Štefan (3. 2. 1837, Pešť – 2. 12. 1918, tamtiež), manž. 1870 Johana Erdődyová (10. 4. 1846 – 18. 10. 1872, Nagycenk) Ödön (14. 12. 1839, Prešpork – 24. 3. 1922, Konštantínopol), prvý dôstojník z budapeštianskeho Hasičského záchranného zboru, prvý prezident Národnej asociácie Hasičského záchranného zboru Maďarska. Na základe skúseností zo zahraničia založil prvý moderný hasičský zbor v Budapešti. Prvý hasičský zbor bol prevádzkovaný ako dobrovoľná organizácia a 1. februára 1870 došlo k založeniu prvého plateného hasičského zboru, ktorý mal 12 mužov. Gróf Széchenyi bol vedúci dôstojník oboch organizácií. V roku 1874 odcestoval do Turecka na pozvanie k sultánovi a založiť hasičský zbor v Konštantínopole, kde zostal až do svojej smrti. Za svoje vynikajúce úspechy získal titul paša, I. manž. 1864 Irma Almay (19. 9. 1844, Pešť – 19. 2. 1891, Viedeň), II. manž. Eftália Christopulos (13. 5. 1854, Konštantínopol – 9. 6. 1918, tamtiež) Julie (15. 1. 1844, Prešpork – 31. 1. 1844, tamtiež)

náhľad|Článok v denníku Jelenkor o zasadení prvého platana na zadnej strane pamätnej studne na námestí Szabadság tér. O výstavbe Széchenyiho reťazového mosta v Budapešti sa hovorí, že Mária Krescencia chcela často navštevovať Pešť suchou nohou, preto vraj jej manžel Štefan Sečéni začal plánovať stavbu mosta. Maďarský spisovateľ Ferenc Herczeg o tom napísal hru A Híd („Most“).

3. marca 1846 zasadila prvý platan na dnešnom námestí Slobody (Szabadság tér) v Pešti.

Rodokmeň

Literatúra Constantin von Wurzbach : Seilern, Crescentia Gräfin. In: Biographisches Lexikón des Kaiserthums Oesterreich. 34. Theil. Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, Wien 1877, S. 21 (digitalizované). Denis Silagi: Der größte Ungar. Graf Stephan Széchenyi. Herold, Wien/ München 1967. Andreas Oblátka: Graf Stephan Széchenyi. Der Mann, der Ungarn schuf. Zsolnay, Wien 2004, ISBN 3-552-05317-4 . Sheila Patel: Adeliges Familienleben, weibliche Schreibpraxis. Die Tagebücher der Maria Esterházy-Galántha (1809 – 1861). Campus, Frankfurt am Main 2015, ISBN 978-3-593-50288-5 . Lenke Nagy: Crescencia. Gróf Széchényi Istvánnej élete. Budapest 1942. Anna Kelp: Széchenyi és Crescence. Derzsery Kiadó, Adelaide 1985. Széchenyi választása. Széchenyi István és Seilern Crescence levelezésa. Balassi, Budapest 2001, ISBN 963-506-405-5 . Ferenc Velkey: Történelmi arcképcsarnok (hróf Széchenyi Istvánnej Seilern Crescence). Uj horizont, 2002.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Rakúsko-uhorské osobnosti Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Osobnosti z Brna Kategória:Zičiovci Kategória:Sečéniovci