Populizmus je termín používaný v politológii, ktorý v širšom zmysle znamená podporu „obyčajných ľudí“, ktorí sú vykresľovaní v kontraste s rôzne definovanými „elitami“.

Termín býva považovaný za príliš vágny a na jeho presnej definícii sa odborníci nezhodujú. Pôvodne označoval prívržencov americkej ľavicovej politickej strany s názvom People's Party, ktorá bojovala za agrárnu reformu, priamu demokraciu, progresívnu daň a pod., no v dnešnej dobe sa používa na označenie širšieho spektra politických programov. Niektorí považujú populizmus za samostatnú politickú ideológiu, iní iba za politickú stratégiu, ktorou politici navábia ľudí na svoj program.

Napriek nejasnej definícii, väčšina odborníkov sa zhoduje, že jadrom populizmu je rozdelenie obyvateľstva na tzv. „obyčajný ľud“ a tzv. „elitu“, preto sa populistami označujú politici, ktorí broja proti establišmentu. Populisti sa snažia zjednotiť „tichú väčšinu“ a zmobilizovať ju proti elitárskemu establišmentu, ktorý vnímajú ako nepriateľa obyčajného ľudu. Rozdiel medzi ľudom a elitou je morálny a nie situačný, t.j. aj po zvolení do funkcie populistickí politici naďalej bojujú proti elite a nestávajú sa súčasťou establišmentu.

Populisti môžu mať aj demokratické, aj autoritárske tendencie, môžu byť aj ľavicoví, aj pravicoví.

Rétorika ľavicového populizmu sa často skladá z anti-elitárstva a opozície voči establishmentu.Albertazzi and McDonnell, p. 123. Spoločnými témami ľavicových populistov sú ekonomická demokracia, sociálna spravodlivosť a skepticizmus voči globalizácii, kapitalizmu a militarizmu. Socialistická teória hrá menšiu úlohu ako v tradičných ľavicových ideológiách. Populistická ľavica nevylučuje ostatných horizontálne a je založená na ideáloch rovnostárstva. Má tendenciu podporovať práva menšín a koncepciu národnosti, ktorá nie je určená konkrétnou kultúrnou alebo etnickou príslušnosťou.

Pravicový populizmus v západnom svete je niekedy spájaný s ideológiami, ako je anti-environmentalizmus, antiglobalizácia, nacionalizmus (rešp. nativizmus) a protekcionizmus. V Európe sa tento termín často používa na opis skupín, politikov a politických strán, ktoré sú všeobecne známe svojím odporom voči imigrácii, najmä z moslimského sveta, a euroskepticizmom. Niektorí pravicoví populisti môžu podporovať rozširovanie sociálneho štátu, ale len pre tých, ktorých považujú za vhodných na jeho využívanie (tento koncept sa označuje ako sociálny šovinizmus).

Pojmy populista, populizmus a populistický sú v slovenských (a českých) médiách a politike často nesprávne používané v pejoratívnom zmysle na opis prístupov alebo jednotlivcov, ktorí sľubujú rýchle a lákavé riešenia zložitých sociálno-ekonomických problémov, ktoré sú však ťažko realizovateľné a často škodlivé. Takéto označenie sa však odchyľuje od definície populizmu v odbornej literatúre a takéto praktiky sa presnejšie označujú ako politický oportunizmus.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Politické ideológie