Front (do roku 2025 Front Ľavicovej Mládeže, skr. FĽM) je krajne ľavicová organizácia, ktorej počiatky siahajú do roku 2015. Vo februári 2025 prišlo k zmene názvu a politickej orientácie organizácie. V súčasnosti sa hlási k revolučnému antikapitalizmu a marxizmu.

História Zakladajúci zjazd Frontu Ľavicovej Mládeže (FĽM) sa uskutočnil v roku 2015 v Banskej Bystrici na výročie Slovenského národného povstania. V rozhovore zakladateľ FĽM Artur Bekmatov vyhlásil, že cieľom je vytvoriť „platformu pre aktivizmus mladých ľudí inklinujúcich k radikálnej ľavici“. Ako občianske združenie bol FĽM zaregistrovaný 7. decembra 2016.

Od svojho vzniku FĽM úzko spolupracoval s Komunistickou stranou Slovenska a blízko mal takisto k radikálne ľavicovej strane Vzdor – strana práce. Táto spolupráca vyvrcholila založením Socialistického frontu – spoločnej politickej platformy týchto dvoch politických strán a FĽM ako nestraníckej organizácie. V rámci tejto platformy mal FĽM zastúpenie aj na spoločnej kandidátke Vzdoru a KSS vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. To však bola posledná spolupráca medzi KSS a FĽM. Podľa Artura Bekmatova sa názorové rozdiely medzi FĽM a KSS začali prehlbovať v čase prezidentských volieb v roku 2019. KSS v nich podporila Štefana Harabina, kým FĽM (ako aj Vzdor-SP) sa zapojil do kampane ľavicového aktivistu Eduarda Chmelára. Po prezidentských voľbách Chmelár založil hnutie Socialisti.sk, na ktorých kandidátke predstavitelia FĽM kandidovali do NR SR v roku 2020. Odvtedy úzka spolupráca FĽM a strany Socialisti.sk pokračovala. V regionálnych voľbách 2022 sa o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja uchádzal ako kandidát Socialistov vtedajší predseda FĽM Maroš Čupka. Ten ešte skôr na poste predsedu FĽM vystriedal Bekmatova po jeho zvolení za predsedu Socialistov. Neskôr sa stala predsedníčkou Lenka Želonková, podpredsedníčkou Alexandra Aganbegović a tajomníkom Ľubomír Zeman.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 viacerí členovia FĽM kandidovali na listine hnutia Socialisti.sk – Aganbegović, Zeman, členka predsedníctva Sely Papanová, ako aj obaja bývalí predsedovia FĽM Artur Bekmatov a Maroš Čupka.

Na zjazde 22.2.2025 došlo k k zmene názvu organizácie na Front a zmene politickej orientácie z demokratického socializmu na revolučný antikapitalizmus. Organizácia zároveň odmietla reformizmus ako stratégiu postupných zmien v rámci existujúceho demokratického zriadenia a elektoralizmus, teda presadzovanie politických zmien prostredníctvom účasti vo voľbách. Táto zmena bola prezentovaná ako „reakcia na oportunizmus a konzervatívnu deformáciu ľavice na Slovensku a v Česku reprezentovanú Smerom, Hlasom, KSS a KSČM“ a zároveň ako vznik novej organizácie „na troskách“ dovtedajšej FĽM. Po zmene názvu prišlo aj ku zmene vizuálnej identity organizácie. Front sa v apríli 2026 dištancoval od spolupráce s Chmelárom aj Bekmatovom.

V júli 2026 zorganizoval Front konferenciu Marxfest v Bratislave, na ktorej vystúpila Sely Papanová, Matej Pinter, Jan Majíček (SocSol) z Česka a ďalší. Malo ísť o sériu prednášok a panelových diskusií o aktuálnych témach „skrz revolučnú marxistickú optiku“.

Aktivity

Antimilitarizmus Medzi výraznejšie aktivity patrila blokáda amerického vojenského konvoja, ktorý FĽM zvolal v septembri 2015 pri obci Brodské. Medzi odporcami konvoja boli aj bývalý politik Ján Čarnogurský a prívrženci ĽSNS, KSS, Práce a spravodlivosti, Vzdoru – Strany práce a ďalší. Odporcovia držali v rukách vlajky Ruskej federácie a na transparentoch sa najčastejšie objavovali slogany „Yankees, go home“ a „Stop NATO“. Bekmatov označil konvoj za „zbytočnú provokáciu Ruska.“

V júli 2016 FĽM organizoval spoločne so Slovensko-ruskou spoločnosťou v Bratislave protest proti vojenským základniam NATO na území Slovenska. Účastníci žiadali aj vystúpenie Slovenska z NATO. Na podujatí vystúpil predseda KSS Jozef Hrdlička a Čarnogurský.

Predstavitelia FĽM sa spolu so stranami Vzdor-SP a KSS tiež zúčastnili protestu 17. novembra 2016 pred prezidentským palácom, ktorý skončil policajným zásahom. Medzi požiadavky účastníkov patrilo osadenie pamätnej tabule Gustávovi Husákovi v Bratislave, pričom o pomoc požiadali Ľuboša Blahu (Smer-SD).

V máji 2020 FĽM kritizoval spoločné vyhlásenie najvyšších ústavných činiteľov z 9. mája pri príležitosti Dňa Európy, ktorým potvrdili členstvo Slovenska v EÚ a NATO a záväzok zvýšiť výdavky na obranu na 2 % HDP do roku 2024. Toto vyhlásenie FĽM označil za nešťastné najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19.

V apríli 2023 sa FĽM pridal k vyše 60 komunistickým a socialistickým stranám a organizáciám celého sveta pod vyhlásenie mládežníckej organizácie Komunistickej strany Grécka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Stanovisko hovorí o „imperialistickom konflikte“ medzi USA/NATO a Ruskom, odmieta „falošné zámienky oboch strán“ a stavia solidárne ľudí Ukrajiny aj Ruska na rovnakú úroveň. Neodsuduje ruskú inváziu ako agresiu, prakticky odmieta dodávky zbraní Ukrajine a zároveň volá po vystúpení z NATO.

Protestné aktivity súvisiace s Palestínou Dva týždne po teroristickom útoku Hamásu a ďalších skupín na Izrael, 21. októbra 2023 v Bratislave, FĽM zorganizoval demonštráciu „Za slobodu Palestíne“. Za jej cieľ označil „postaviť sa na stranu obetí genocídy, ktorú pácha Izraelský štát v Palestíne“. Zároveň kritizoval politikov, vrátane pezidentky Zuzany Čaputovej a premiéra Eduarda Hegera, za to, že prejavili po útoku Hamás solidaritu s Izraelom, ktorý FĽM označilo za „fašistický apartheidný štát“. Bývalý predseda organizácie Bekmatov vo svojom vystúpení uviedol, že sa „nečuduje tomu, čo prichádza zo strany Palestíny“, a palestínsky odpor prirovnal k slovenským partizánom, ktorí boli „tak isto obviňovaní z terorizmu“. Na podujatí vystúpila aj veľvyslankyňa Palestíny na Slovensku Safa Khaldi. Súčasťou podujatia bolo vystúpenie Nawras Rashed, ktorá po tom, čo bola oblepená páskou iným účastníkom skandovala: „Umrieme, no Palestína bude žiť!" Následne skandovali ostatní účastníci: „Krv a dušu za teba dáme, Palestína!“

Ďalšiu demonštráciu, ktorej sa zúčastnilo niekoľko desiatok účastníkov, združenie usporiadalo v Bratislave 30. apríla 2024 za prítomnosti Safi Khaldi. Počas pochodu mestom účastníci skandovali aj heslo „From the river to the sea, Palestine will be free.“

Front v marci 2025 organizoval aj ďalšie podobné podujatie na ktorom vystúpil Kamil Kandalaft z Iniciatívy za spravodlivý mier na Blízkom východe. Podujatie prišiel podporiť Daniel Bombic a Ľuboš Blaha v spoločnosti veľvyslankyne Safi Khaldi, voči ktorých prítomnosti sa zdvihol odpor organizátorov podujatia aj účastníkov.

Členstvo v medzinárodných organizáciách FĽM bolo členom European Left Youth Network – mládežníckej pracovnej skupiny Strany európskej ľavice, spolupracoval so Svetovou federáciou demokratickej mládeže (WFDY) a ďalšími zahraničnými mládežníckymi organizáciami. Taktiež udržiaval užšie vzťahy s viedenskou mestskou stranou LINKS Wien. Od zmeny politickej orientácie v roku 2025 sa k týmto organizáciám Front nehlási a neuvádza iných zahraničných partnerov.

Predsedovia Artur Bekmatov (20152022) Maroš Čupka (20222023) Lenka Želonková (20232025) Sely Papanová (od 2025)

Referencie

Pozri aj

Socialisti.sk

Externé odkazy Oficiálny web združenia Web Frontu ľavicovej mládeže

Kategória:Občianske združenia na Slovensku Kategória:Mládežnícke organizácie politických strán na Slovensku Kategória:Organizácie založené v 2016