Bitka pri Ménfő bola bitkou v ranej histórii Uhorského kráľovstva. Bitka sa odohrala v roku 1044 pri Ménfő pri Győri medzi prevažne nemeckou armádou vyhnaného kráľa Petra Orseola a cisára Henricha III. a maďarskou armádou kráľa Samuela Abu. Došlo k víťazstvu Nemcov a tým aj západného vplyvu v Uhorsku.
Predohra bitky Peter Orseolo, ktorého v roku 1041 zosadil Samuel Aba, sa vrátil s pomocou cisára Henricha III. a v júni 1044 vtrhol do Uhorska.
Bitka Proti cisárovej armáde vytiahol Samuel Aba a armády sa stretli pri Ménfő neďaleko Győru (Rábu). Cisárova armáda bola malá a uhorská armáda Samuela Abu veľká. No v uhorských radoch však zavládla nespokojnosť a armáda sa zoči-voči nemeckej jazde rýchlo rozpadla. Samuel utiekol z poľa, ale bol zajatý a zabitý. Peter bol znovu dosadený do funkcie uhorského kráľa v Stoličnom Belehrade a vzdal hold za svoje kráľovstvo Henrichovi. Poprední magnáti a aj menej významní šľachtici prišli za Henrichom, aby zložili prísahu vernosti a vazalstva.
Dohra thumb|Kráľ Peter odovzdáva Uhorsko ako léno nemeckému cisárovi Uhorsko sa stalo vazalom Svätej ríše rímskej a Peter Orseolo sa vracia na uhorský trón, kde ostáva až do roku 1046, kedy je zvrhnutý Vazulovými synmi Ondrejom a Belom.
Bitka v naračných prameňoch
Bitku opisuje Obrázková kronika:
Referencie
Literatúra Gwatkin, H. M., Whitney, J. P. (ed) et al. The Cambridge Medieval History: Volume III. Cambridge University Press, 1926.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky v Uhorsku Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v 1044