Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023, resp. štvrtá vláda Roberta Fica je súčasná, v poradí sedemnásta, vláda Slovenskej republiky. Skladá sa z členov na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 30. septembra 2023, v ktorých zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia.
25. októbra 2023 bola vymenovaná prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou. Vládnu koalíciu vytvorila strana SMER-SD so stranou HLAS – sociálna demokracia a Slovenskou národnou stranou. Národná rada vyslovila vláde dôveru 21. novembra, kedy z prítomných 143 poslancov hlasovalo 78 poslancov za.
Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie
Vládna strana Počet hlasov vo voľbách % zisk Počet poslancov NR SR Počet členov vlády Predseda strany SMER-SD 681 017 22,94 % Robert Fico HLAS-SD 436 415 14,70 % Peter Pellegrini (2023-2024) Matúš Šutaj Eštok SNS 166 995 5,62 % Andrej Danko Vládne strany spolu 1 284 427 43,26 %* – SR spolu 2 967 896 100,00 % 150 – – *3 poslanci za Stranu vidieka pôsobia v parlamente ako nezaradení, no vyjadrujú podporu vláde
Zloženie Členovia vlády a ich funkcie: Post Meno Strana Nástup do úradu Odchod z úradu Predseda vlády Robert Fico SMER-SD 25. októbra 2023 Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák SMER-SD 25. októbra 2023 Podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a znalostnú ekonomiku Peter Kmec HLAS-SD 25. októbra 202318. novembra 2025Tomáš Drucker (poverený riadením)18. novembra 2025 Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková HLAS-SD 25. októbra 2023 Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) 25. októbra 2023 30. septembra 2026 Robert Fico (poverený riadením) SMER-SD 30. septembra 2026 Minister financií Ladislav Kamenický SMER-SD 25. októbra 2023 Minister dopravy Jozef Ráž ml. 25. októbra 2023 Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč SMER-SD 25. októbra 2023 Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši HLAS-SD 25. októbra 2023 19. marca 2025 Samuel Migaľ (nom. SMER-SD) 19. marca 2025 Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok HLAS-SD 25. októbra 2023 Minister spravodlivosti Boris Susko SMER-SD 25. októbra 2023 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár SMER-SD 25. októbra 2023 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš HLAS-SD 25. októbra 2023 Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker HLAS-SD 25. októbra 2023 Ministerka kultúry (nom. SNS) 25. októbra 2023 Ministri zdravotníctva Zuzana Dolinková HLAS-SD 25. októbra 2023 10. októbra 2024 Kamil Šaško HLAS-SD 10. októbra 2024 Ministri cestovného ruchu a športu Dušan Keketi ml. (nom. SNS) 26. januára 2024 5. marca 2025 Rudolf Huliak (nom. SMER-SD) 5. marca 2025
Zmeny v zložení Demisia ministerky zdravotníctva Dolinkovej Zuzana Dolinková oznámila svoj odchod z funkcie 4. októbra 2024, pričom kritizovala vládu a ministrov: „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerka zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície.“ V rámci konsolidácie verejných financií, ktoré prijala Národná rada SR 3. októbra 2024, je jedným z úsporných opatrení aj cieľ ušetriť 259 miliónov eur v zdravotníctve. Mzdy zdravotníkov v nemocniciach aj ambulanciách sa v roku 2025 majú zvýšiť len o 3 %, pôvodne sa mali o 9,66 %. Lekári upozornili, že k reálnemu nárastu platov nedôjde, keďže sa inflácia odhaduje na úrovni okolo troch percent. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Lekárske odborové združenie protestujú proti opatreniu, pričom lekári sa na protest začali odhlasovať z nadčasov.8. októbra doručila prezidentovi Pellegrinimu svoju demisiu, vo funkcii ministerky tak bola 345 dní. Pellegrini hneď demisiu neprijal a požiadal ju, aby až do vymenovania nového ministra naplno vykonávala svoju funkciu. Prezident jej demisiu prijal dva dni na to a ako jej nástupcu vymenoval za ministra zdravotníctva Kamila Šaška.
Koaličná kríza Z 10 poslancov zvolených za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA (neskôr SV) – Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046), traja poslanci zo strany ŽIVOT – národná strana, Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti) a jeden (Andrej Danko) z SNS. 22. októbra 2024 R. Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci končia v poslaneckom klube SNS. 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci Národnej koalície, že do tejto Huliakovej strany pribudol odídenec z Hlasu Roman Malatinec. Vzhľadom na vylúčenie dvoch poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša z Hlasu 25. januára 2025 tak Huliak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemala vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny. V marci 2025 podpísali Migaľ so Šalitrošom dohodu s Ficom o obnovení vládnej väčšiny, výmenou za čo bol Migaľovi prisľúbený post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Šalitrošovi miesto štátneho tajomníka na rovnakom ministerstve. V rovnakom čase od marca 2025 sa stal Rudolf Huliak ministrom cestovného ruchu a športu.
Vládnutie
Novela Trestného zákona Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely. Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj upravuje premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty napríklad pri trestných činoch, kde hrozil páchateľovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.
Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024. Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka. 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na Ústavnom súde a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti. 28. februára 2024 Ústavný súd pozastavil viaceré paragrafy novely Trestného zákona, týkajúce sa všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone podľa súdu bolo možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb, pričom poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom nenapraviteľnosť následkov. Novela mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024, no pre rozhodovanie o protiústavnosti sporných paragrafov mala pozastavenú účinnosť až do rozhodnutia súdu. Zaniknutím Úradu špeciálnej prokuratúry sa Ústavný súd nezaoberal a zákon vstúpil do platnosti 20. marca 2024. Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde bol návrh na podanie obžaloby zostali súčasným prokurátorom.
Ústavný súd SR 3. júla rozhodol, že väčšina napadnutej novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, za protiústavné považoval iba štyri body v novele. Za protiústavné označil súd retroaktivitu, ktorá by vznikla, ak by mal minister spravodlivosti možnosť spätne otvárať už právoplatné dohody o vine a treste, využitie nezákonného dôkazu, len ak je v prospech obvineného, a dve prechodné ustanovenia o premlčacích lehotách a trestu prepadnutia majetku. Podľa súdu vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie, čo však nebolo protiústavné. Súd odmietol argumenty vlády o tom, že na Slovensku dochádzalo k nejakým porušovaniam ľudských práv pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach. Nález Ústavného súdu vo veci novely Trestného zákona bol 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov SR, čím novela nadobudla účinnosť v tých častiach, v ktorých ÚS pôvodne pozastavil jej účinnosť s výnimkou ustanovení, o ktorých rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR.
Reakcie Po oznámení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest. Protesty sa konali na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 mestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí. V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.
V polovici januára 2024 Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti korupcii. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 europoslancov. Deň na to vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.
Európska komisia začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovala v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť. Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala. V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s európskym právom. Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy, čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.
Vojna na Ukrajine