náhľad|Miniatúra bitky pri Posade ako je zobrazená v Kronike Jána z Turca, 1488, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť náhľad|Miniatúra zobrazujúca kráľa Karola Róberta ako prijíma poslov valašského vojvodu Basaraba, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Bitka pri Posade (9. – 12. novembra 1330) sa odohrala medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom a valašským vojvodom Basarabom I.
Nepočetnej valašskej armáde vedenej Basarabom, zloženej z jazdectva a peších lukostrelcov, ako aj miestnych roľníkov, sa v hornatej oblasti podarilo prepadnúť a poraziť 30 000-člennú uhorskú armádu. Bitka skončila veľkým valašským víťazstvom, ktoré „umožnilo nezávislosť Valašska od uhorskej koruny“ a zmenilo jeho medzinárodný štatút. Georgescu opisuje Valašsko ako „prvé nezávislé rumunské kniežatstvo“. Hoci uhorskí králi naďalej požadovali lojalitu od vojvodov Valašska, Basarab a jeho nástupcovia sa im v 14. storočí podvoľovali len dočasne.
Predohra Vojna začala na podnet sedmohradského vojvodu:
Bitka O mieste bitky sa medzi historikmi stále diskutuje. Jedna teória udáva miesto bitky pri Loviștea, v niektorých horských roklinách, v prielome rieky Olt. Rumunský historik Neagu Djuvara to však popiera a uvádza, že miesto bitky bolo niekde na hranici medzi Olteniou a Severinom.
Súčasťou uhorského vojska boli aj oddiely Sikulov a sedmohradskí Sasi (okrem Sasov zo Sibiu, ktorí podporovali Basaraba a odmietli sa pripojiť ku Karolovej armáde), ako aj početné jednotky žoldnierov a „nespočetné množstvo Kumánov “. Za veliteľa armády bol vymenovaný Štefan Lackfi.
Valašská armáda, ktorú viedol sám Basarab, mala pravdepodobne menej ako 10 000 mužov a pozostávala z kavalérie, pešiakov, lukostrelcov a niektorých miestnych naverbovaných roľníkov.
Dohra
Karol Róbert unikol len vďaka tomu, že odovzdal svoje kráľovské rúcho a odznaky Deziderovi, synovi Dionýza a s niekoľkými vernými poddanými utiekol do Vyšehradu „oblečený v špinavých civilných šatách“.
Víťazstvo zabezpečilo prežitie valašského štátu, ako aj začiatok obdobia napätých vzťahov medzi Basarabom a uhorským kráľovstvom, ktoré trvalo až do roku 1344, kedy Basarab vyslal svojho syna Alexandra, aby znovu nadviazal vzťahy s uhorským kráľovstvom. Uhorské kráľovstvo pre svoju veľkú finančnú silu rýchlo prebudovalo armádu a v roku 1337 sa ocitlo v konflikte so Svätou ríšou rímskou . Uhorský kráľ si však až do vyriešenia diplomatických sporov zachoval nad Valašskom de iure zvrchovanosť.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v Rumunsku Kategória:Dejiny Uhorska Kategória:Bitky v 1330