Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu za obdobie máj a jún 2022.
Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.
Máj 2022 Nedeľa, 1. mája 2022 Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí Charkova a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest Severodoneck, Sloviansk a Kramatorsk. Nad okupovanými mestami ako Cherson či Melitopoľ upevňovali svoju vojenskú kontrolu. thumb |upright| alt= pozri popis| Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády. Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase. Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika Moskva. Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou. V nedeľu sa pod záštitou OSN a Červeného kríža podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do Záporožia. Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska. Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „Nevieme o nijakom vojakovi z pluku Azov, ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli. Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou dronov Bayraktar sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý sa stal symbolom ukrajinského odporu, však naďalej zostal pod kontrolou Ruska. Ukrajina si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru. Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý jej darovalo Slovensko. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny. Poľsko darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov T-72, ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky M1 Abrams.
Týždeň od 2. do 8. mája 2022 Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru. thumb|alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj termobarické rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov. Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila. Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení. Bola poškodená fregata Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo triedy Admirál Grigorovič ruských námorných síl disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti Hadieho ostrova následkom zásahu protilodnej strely Neptun zachvátil požiar. Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna. V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením bieloruská armáda s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. Alexandr Lukašenko označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „špeciálna operácia“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom. Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili. Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie. Objavili sa aj ďalšie incidenty v Podnestersku, hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti. Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania. V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia. Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do Vladivostoku. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície. Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.
Pondelok, 9. mája 2022 Ruské oslavy 9. máj je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v Moskve a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na Červenom námestí menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu MiG-29 vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie. Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný štátnik. Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl, ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.
V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však Vladimír Putin neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu vojnu, čo by mu umožnilo mobilizovať mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „špeciálna vojenská operácia,“ ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po poľské hranice. Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia propagandy z posledných mesiacov – o snahe Západu napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k jadrovým zbraniam či o tom, že Rusko muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie. Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti. V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý Donbas a prepojiť ruské územia s Podnesterskom, čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od čiernomorského pobrežia.
Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie faktu, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „osloboditeľov.“
Udalosti dňa