alt=Jupiter a Semelé (1894–95), Gustave Moreau|náhľad|Jupiter a Semelé (18941895), Gustave Moreau Semelé (/ˈsɛmɪli/; starogrécky Σεμέλη Semelê) alebo Thyone (/ˈθaɪəni/; starogrécky Θυώνη Thyônê) v gréckej mytológii bola najmladšia dcéra Kadma a Harmonie a matka Dionýza od Dia v jednom z mnohých mýtov o jeho pôvode. Táto tébska princezná mala sestry Autonoé, Inó a Agaué a brata Polydóra.
Niektoré prvky Dionýzovho a Semelinho kultu pochádzali od FrýgovMartin Nillson (1967).Die Geschichte der Griechischen Religion, Vol I. C. H. Beck Verlag. München S. 378, ktoré upravili, rozšírili a rozvinuli iónski grécki nájazdníci a kolonisti. Dórsky grécky historik Hérodotos (asi 484 – 425 pred Kr.), ktorý sa narodil v meste Halikarnas za vlády Achaimenidskej ríše a ktorý podáva správu o Kadmovi, odhaduje, že Semelé žila buď 1 000 alebo 1 600 rokov pred jeho návštevou Súru v roku 450 pred Kr. na konci grécko-perzských vojen (499 – 449 pred Kr.), alebo okolo roku 2050 alebo 1450 pred Kr.Herodotus, Histories, II, 2.145 V Ríme bola bohyňa Stimula stotožňovaná so Semelé.
Mytológia Podľa jednej verzie mýtu bola Semelé Diovou kňažkou a pri jednej príležitosti ju Zeus pozoroval, keď na jeho oltári zabíjala býka a potom plávala v rieke Asópos, aby sa očistila od krvi. Zeus sa do Semelé zamiloval, keď tadiaľ preletel v podobe orla a opakovane ju tajne navštevoval.
Semelé ale bola z Kadmovho prekliateho rodu. Diova manželka Héra, bohyňa žiarlivá na uzurpátorov, milencov odhalila, keď neskôr otehotnela. Nahovorila Semelé, aby si želala uvidieť Dia. Zvedavá Semelé požiadala Dia, aby jej udelil dobrodenie. Zeus, túžiaci potešiť svoju milovanú, jej na rieke Styx sľúbil, že jej splní všetko, čo si bude priať. Potom žiadala, aby sa Zeus ukázal v celej svojej sláve ako dôkaz svojho božstva. Hoci ju Zeus prosil, aby to nežiadala, trvala na svojom a on bol nútený prísahou vyhovieť. Zeus sa ju snažil ušetriť tým, že jej ukázal najmenšie zo svojich bleskov a najredšie búrkové mraky, aké mohol nájsť. Smrteľníci sa však nemôžu pozerať na bohov bez toho, aby sa spálili, a ona zahynula, strávená v plameňoch zapálených bleskom.Ovidius, Metamorphoses III.308–312; Hyginus, Fabulae 179; Nonnus, Dionysiaca 8.178-406
Zeus však zachránil svoje dieťa Dionýza. Keď Dionýzos vyrástol, zachránil svoju matku z podsvetiaHyginus, Astronomy 2.5; Arnobius, Against the Gentiles 5.28 a tá sa stala bohyňou na Olympe s novým menom Thyone, patrónkou posadnutia, ktoré vyvolával jej syn Dionýzos.Nonnus, Dionysiaca 8.407-418
Hudba Georg Friedrich Händel, Semele, oratórium (1743)
Rodostrom: postavenie medzi bohmi Olympu
Referencie
Literatúra Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Bratislava, Perfekt, 2015.
Pozri aj Zoznam postáv gréckej mytológie
Iné projekty
Externé odkazy Homérske hymny (anglicky)
Zdroj
Kategória:Grécke bohyne Kategória:Postavy gréckej mytológie Kategória:Fiktívne princezné