Slobodná strana Rakúska (nem. Freiheitliche Partei Österreichs, FPÖ) je krajne pravicová a národno-konzervatívna politická strana v Rakúsku. Od roku 2021 je jej predsedom Herbert Kickl. S 57 poslancami je najväčšiou z piatich strán v národnej rade. Na európskej úrovni je jednou zo zakladajúcich členov Patriotov pre Európu, nástupcu strany Identita a demokracia.

História FPÖ bola založená v roku 1956 pretvorením zo Zväzu nezávislých (VdU). Dlhú dobu bola vnímaná ako strana bývalých nacistov, čo jej znemožňovalo vstup do vlády. To sa zmenilo v roku 1983, kedy pod vedením liberálneho krídla na čele s Norbertom Stegerom vstúpila v roku 1983 do vlády so sociálnymi demokratmi (SPÖ). V roku 1986 sa však vedenia strany chopil Jörg Haider, pod ktorého vedením sa strana transformovala na nacionalistickú stranu, čo viedlo k rozpadu koalície s SPÖ, aj k uplatňovaniu tzv. Vranitzkej doktríny (t.j., že SPÖ nemohla ísť do koalície s FPÖ, neskôr bola zrušená pod vedením sociálnodemokratického kancelára Christiana Kerna pred parlamentnými voľbami v roku 2017). FPÖ postupne silnela, a to aj napriek tomu, že sa od nej v prvej polovici 90. rokov odtrhlo Liberálne fórum. Postupne slobodní zosilneli v roku 1999 až na 26,9% a zaistili si účasť vo vláde Wolfganga Schüssela s rakúskymi ľudovcami (ÖVP). Haider po zostavení vlády odišiel z čela strany.

Vládna koalícia sa v roku 2002 predčasne rozpadla a strana pod vedením Herberta Haupta následne v predčasných voľbách drasticky poklesla na 10%. Začiatkom roku 2003 však opäť vstúpila do Schüsselovej vlády. Po ďalšej sérii oslabení a vnútrostraníckych sporov sa krídlo okolo korutánskeho hajtmana Haidera odštiepilo a vytvorilo novú stranu: Zväz pre budúcnosť Rakúska. Do nej prešlo 16 z vtedajších 18 poslancov FPÖ a všetci traja doterajší ministri za FPÖ. Zdecimovaní slobodní si zvolili na konci apríla za svojho predsedu Heinza-Christiana Stracheho, pod ktorého vedením zaznamenala FPÖ opäť vzostup v parlamentných voľbách roku 2006, kde skončila štvrtá a podarilo sa jej získať 11% a 21 mandátov.

Po ďalších predčasných voľbách v roku 2008, spôsobených rozpadom veľkej koalície SPÖ a ÖVP, posilnila už na 17,54%. FPÖ od roku 2008 pozvoľna posilňuje aj v krajinských voľbách, a to najmä na úkor sociálnych demokratov. V roku 2013 získala 20,5% hlasov a 40 mandátov v Národnej rade.

V prezidentských voľbách v apríli roku 2016 kandidoval za stranu Norbert Hofer, ktorý zvíťazil v prvom kole s výsledkom 36,4%, doposiaľ najlepším výsledkom pre stranu, a postúpil tak do druhého kola, v ktorom sa stretol s Alexanderom Van der Bellenom. V napínavom druhom kole v máji roku 2016 dostal Norbert Hofer 49,7% hlasov a teda nebol zvolený rakúskym prezidentom. Avšak Ústavný súd voľbu zrušil a došlo k opakovaniu druhého kola. Van der Bellen však v opakovaní vyhral s ešte väčším náskokom.

V parlamentných voľbách v roku 2017 získala FPÖ 26% hlasov a 51 mandátov, čím dosiahla svoj najlepší výsledok od volieb v roku 1999. V prieskumoch viedla FPÖ nad každou stranou pokiaľ sa Sebastian Kurz nestal predsedom ÖVP, ale aj potom prieskumy strane naznačovali druhé miesto. Napriek poklesu podpory pre FPÖ v kampani sa jej podarilo presadiť ideologickú zmenu vo vládnucich stranách, keď sa najmä ÖVP pod vedením Kurza, ale aj SPÖ posunuli viacej politicky doprava a prisvojili si veľa politík FPÖ.

FPÖ vstúpila do koaličných vyjednávaní s ÖVP a v decembri 2017 sa tieto strany dohodli na zložení novej vlády. FPÖ získala 6 ministerstiev, vrátane vnútra, obrany a zahraničných vecí.

V piatok 17. mája 2019 informovali nemecký denník Süddeutsche Zeitung a časopis Der Spiegel o kontroverznej videonahrávke z hotela na ostrove Ibiza, na ktorom sa pár týždňov pred rakúskymi parlamentnými voľbami dohováral s nastraženou provokatérkou predseda FPÖ Heinz-Christian Strache o mediálnej podpore v parlamentných voľbách na stránkach najčítanejšieho rakúskeho denníka Kronen Zeitung. Malo to byť výmenou za pridelenie štátnych zákaziek v prospech údajnej investorky, ktorá sa vydávala za neter rusko-turkménskeho oligarchu Igora Makarova, s ktorou Strache a jeho spolupracovník Gudenus viedli tajne natáčaný rozhovor. Žena počas schôdzky fingovane tvrdila, že plánuje kúpiť denník Kronen Zeitung a investovať v Rakúsku v prepočte viac ako 200 miliónov eur. Počas schôdzky tiež opakovane naznačila, že ide o čierne peniaze.

Kauza vyvolala okamžitú rezignáciu rakúskeho vicekancelára a predsedu FPÖ Heinza-Christiana Stracheho, rozpad rakúskej vládnej koalície ÖVP a FPÖ a usporiadanie predčasných parlamentných volieb.

Podnikateľ Igor Makarov sa od nahrávky dištancoval a uviedol, že žiadnu neter nemá. K videonahrávke sa neskôr prihlásil v Iráne narodený viedenský právnik Ramin Mirfakhrai.

V predčasných voľbách v roku 2019 klesla podpora strany na 16%. Po voľbách klesla podpora na rekordne nízkych 10% v apríli 2020, odvtedy sa však jej preferencie stabilizovali na úrovni okolo 25%. Norbert Hofer vystriedal tesne pred voľbami Stracheho ako predsedu FPÖ, neskôr odstúpil 1. júna 2021. 7. júna 2021 ho nahradil Herbert Kickl, ktorý bol zvolený za predsedu centrálnym straníckym výborom.

V parlamentných voľbách v roku 2024 stúpla podpora strany zo 16% na 29%, čím sa strana umiestnila na prvom mieste a dosiahla najlepší výsledok vo svojej histórii. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen naprv poveril predsedu ÖVP Karla Nehammera zostavením vlády. Po zlyhaní rozhovorov medzi ÖVP, SPÖ a NEOS bol Kickl poverený zostavením vlády. Vo februári 2024 sa Kicklovi po piatich týždňoch rokovania s ÖVP nepodarilo zostaviť vládu. ÖVP, SPÖ a NEOS sa napokon v marci dohodli na zložení vlády bez FPÖ.

Volebné výsledky

Voľby do národnej rady Volebný rok Celkový počet hlasov Hlasy v %+ / - Počet mandátov+ / -Postavenie v parlamente 1956 283 749 6,5 % 6Opozícia 1959 336 110 7,7 %1,2 82Opozícia 1962 313 895 7,0 %0,7 8 0Opozícia 1966 242 570 5,4 %1, 62Opozícia 1970 253 425 5,5 %0,1 6 0Podpora menšinovej vlády SPÖ 1971 248 473 5,5 % -0,07 104Opozícia 1975 249 444 5,4 %0,1 10 0Opozícia 1979 286 743 6,1 %0,7 111Opozícia 1983 241 789 5,0 %1,1 121Vláda s SPÖ 1986 472 205 9,7 %4,7 186Opozícia 1990 782 648 16,6 %6,9 3315Opozícia 1994 1 042 332 22,5 %5,9 429Opozícia 1995 1 060 175 22,0 %0,5 411Opozícia 1999 1 244 087 26,9 %4,9 5211Vláda s ÖVP 2002 491 328 10,0 %16,9 1834Vláda s ÖVP 2006 519 598 11,0 %1,0 213Opozícia 2008 857 028 17,5 %6,5 3413Opozícia 2013 962 313 20,5 %3,0 406Opozícia 2017 1 316 442 26,0 %5,5 5111Vláda s ÖVP 2019 772 666 16,2 %9,8 3120Opozícia20241 408 51428,8 %12,65726Opozícia

Voľby do Európskeho parlamentu Volebný rok Celkový počet hlasov Hlasy v %+ / - Počet mandátov+ / - 1996 1 044 604 27,53 % 6 1999 655 519 23,40 %4,13 51 2004 157 722 6,31 %17,09 14 2009 364 207 12,71 %6,40 21 2014 556 835 19,72 %7,01 42 2019 650 114 17,2 %2,52 312024893 75425,36 %8,1663

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Politické strany v Rakúsku Kategória:Konzervativizmus Kategória:Euroskeptické strany