náhľad| Šang-tu (tu v prepise Ciandu, tak ako to napísal Marco Polo) na francúzskej mape Ázie, ktorú vytvoril Sanson d'Abbeville, geograf kráľa Ľudovíta XIV., z roku 1650. Šang-tu bol v dobe, kedy vznikla táto mapa, už tri storočia troskou. náhľad| Aj keď Matteo Ricci a Bento de Góis už dokázali, že Cathay je jednoducho iné meno pre Čínu, anglický kartograf John Speed v roku 1626 pokračoval v tradícii zobrazovania „Cathaya, hlavného kráľovstva Veľkého Chána“ na severovýchode Číny. Na svoju mapu umiestnil Xandu východne od „kathajskej metropoly“ Cambalu (Pekingu). Šang-tu (, ), známe aj ako Xanadu, bolo letným hlavným mestom mongolskej dynastie Jüan do doby, kedy Chubilaj presunul svoj trón do bývalého hlavného mesta dynastie Ťin v meste Čung-tu, ktoré premenoval na Chanbalik (dnešný Peking). Šang-tu sa nachádza v okrese Čeng-lan v provincii Vnútorné Mongolsko. V júni 2012 bolo zapísané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO pre jeho historický význam a jedinečné miešanie mongolskej a čínskej kultúry.
Benátsky cestovateľ Marco Polo opísal Šang-tu Európanom po jeho návšteve v roku 1275. V roku 1369 ho dobyla armáda dynastie Ming pod vedením cisára Chung-wu. V roku 1797 inšpirovali historické správy o meste slávnu báseň Kublaj-Chán od anglického romantického básnika Samuela Taylora Coleridgea.
Popisy Historické Šang-tu sa nachádzalo na území dnešného mesta Šang-tu, v okrese Čeng-lan Banner, Vnútorné Mongolsko, 350 kilometrov severne od Pekingu a asi 28 kilometrov severozápadne od moderného mesta Tuo-lun. Dispozícia hlavného mesta je zhruba štvorcového tvaru so stranami dlhými asi 2,2 km. Pozostáva z „vonkajšieho mesta“ a „vnútorného mesta“ na juhovýchode, ktoré má tiež zhruba štvorcový pôdorys so stranami asi 1,4 km, a paláca, kde v lete býval Chubilaj. Palác má strany dlhé približne 550 metrov a pokrýva oblasť približne 40 % veľkosti Zakázaného mesta v Pekingu. Najviditeľnejšími novodobými pozostatkami sú hlinené múry, hoci v strede vnútorného krytu je aj prízemná kruhová tehlová plošina.
Mesto s pôvodným názvom Kchaj-pching (开平, Kāipíng, „otvorený a plochý“) navrhol čínsky architekt Liou Ping-čung v rokoch 1252 až 1256, ktorý implementoval „výrazne čínsku schému architektúry mesta“. V roku 1264 ho Kublajchán premenoval na Šang-tu. Na jeho vrchole v ňom žilo viac ako 100 000 ľudí. V roku 1369 Šang-tu obsadili vojská dynastie Ming, zapálili ho a premenovali späť na Kchaj-pching. Posledný vládnuci chán Toghun Temür utiekol z mesta, ktoré bolo od roku 1460 opustené.
V roku 1872 navštívil toto miesto Steven Bushell z britského veľvyslanectva v Pekingu a oznámil, že sa tam stále nachádzajú pozostatky chrámov, mramorové bloky a dlaždice. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia už boli všetky tieto artefakty preč, s najväčšou pravdepodobnosťou ich zhromaždili obyvatelia neďalekého mesta Dolon Nor na stavbu svojich domov. Umelecké diela je stále vidieť v stenách niektorých budov v Dolon Nor.
Dnes zostali len ruiny, obklopené trávnatým kopcom, ktorý bol kedysi mestskými hradbami. Od roku 2002 prebiehajú rekonštrukčné práce.
Návšteva Marca Pola (1278) Predpokladá sa, že benátsky prieskumník Marco Polo navštívil Šang-tu okolo roku 1275. Približne v rokoch 1298-99 nadiktoval o meste nasledovné:
Samuel Taylor Coleridge (1797) Anglický básnik Samuel Taylor Coleridge čítal v roku 1797 podľa svojho vlastného rozprávania o Šang-tu v knihe „Purchas his Pilgrimes“, ktorú v roku 1625 napísal anglický autor Samuel Purchas na základe knihy Marca Pola. Coleridge pri čítaní zaspal a mal sen inšpirovaný ópiom. Sen ho prinútil začať písať báseň známu ako "Kublaj-Chán“. Nanešťastie bolo Coleridgeovo písanie prerušené, čo spôsobilo, že veľa zo sna zabudol, no jeho obrazy Šang-tu sa stali jednou z najznámejších básní v anglickom jazyku.
Coleridgeova báseň sa otvára podobne ako Purchasov opis a potom sa pristúpi k fantastickému opisu rôznych potešení paláca:
V populárnej kultúre Názov Xanadu, ktorý pochádza od Coleridgea, sa vyskytuje vo viacerých dielach populárnej kultúry:
Filmy Názov hradu vo filme Občan Kane (1941), ktorý bol plný starožitností a figuroval ako symbol bohatstva Americký muzikál Xanadu (1980), v ktorom sa cituje z Coleridgovej básne vo filme Sanctum (2011) sa taktiež recituje z básne
Literatúra argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges sa vzťahuje na Colerdigeovu báseň v diele El sueño de Coleridge (Coleridgov sen) z roku 1951 britský spisovateľ Douglas Adams cituje Coleridgeovu báseň v diele Elektrický mních (1987) americký spisovateľ Tad Williams v sérii Otherland (1996-2001) používa Xanadu ako označenie jedného z virtuálnych svetov škótsky historik William Dalrymple napísal v roku 1989 cestopis In Xanadu, preloženú do češtiny ako Xanadu - Cesta za Kublajchánem
Hudba britská rocková skupina Dave Dee, Dozy, Beaky, Mick & Tich vydala v roku 1968 hit The Legend of Xanadu kanadská rocková skupina Rush vydala v roku 1977 pieseň Xanadu v albume A Farewell to Kings britská rocková skupina Electric Light Orchestra vydala v roku 1980 soundtrack Xanadu s Oliviou Newton-John bristká rocková skupina Frankie Goes to Hollywood bola inšpirovaná príbehom Xanadu, podľa ktorého nazvali svoj debutový album Welcome to the Pleasuredome (1984)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Číne Kategória:Vnútorné Mongolsko