Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie január a február 2023.
Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.
Január 2023 Týždeň od 2. do 8. januára 2023 thumb |upright| alt= portrét generála|Náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj Vo vojenskej bilancii uplynulého roka náčelník ukrajinského generálneho štábu generál Valerij Zalužnyj uviedol, že Ukrajina oslobodila 40 % územia, ktoré obsadili Rusi od začiatku tejto invázie, resp. 28 % z územia okupovaného Rusmi od roku 2014. Ďalej uviedol, že pyrotechnici zneškodnili takmer 42-tisíc výbušných predmetov a spojenci zo 17 európskych krajín vycvičili vyše 20-tisíc ukrajinských vojakov.
Ruské jednotky zmiernili útoky na mesto Bachmut zhruba na polovicu. Húževnatý odpor ukrajinských obrancov donútil agresora presunúť časť svojej vojenskej sily do oblastí v jeho okolí. Miestom najnovšej ruskej ofenzívy sa stalo mesto Soledar. Ten bol kľúčovým bodom pre obranu Bachmutu, keďže ho chránil zo severovýchodu. Okupanti v Soledare skúšali inú taktiku a snažili sa kopírovať postupy ukrajinských obrancov. Namiesto posielania veľkých počtov pešiakov na takmer istú smrť teraz skúšali postupovať v malých skupinách. V Soledare prebiehal boj muža proti mužovi priamo v uliciach mesta.
Ostreľovanie pokračovalo na viacerých miestach frontu. Hlavným cieľom delostrelectva bol Bachmut. V smeroch na Kupiansk a Avdijivka sa ruské sily pokúšali zlepšiť svoje taktické postavenie. Viedli aj ofenzívne akcie, napríklad smerom na Lyman. V žiadnom z týchto smerov však ukrajinskú obranu prelomiť nedokázali.
Rusko v tomto čase vystrelilo asi 20-tisíc delostreleckých granátov denne. V letnom období si mohli dovoliť vystreľovať až 60-tisíc projektilov denne, čo mohlo ukazovať na významný pokles ruských zásob munície alebo zmenu taktiky.
Rusko vyhlásilo, že ako odvetu za novoročný ukrajinský úder na základňu ruskej armády v Makijivke zabilo raketovým útokom v Kramatorsku viac ako 600 ukrajinských vojakov. Ukázalo sa však, že ruská raketa zasiahla iba dvor vedľa prázdnej budovy školy.
Rusko útočilo samovražednými dronmi prevažne v noci a popri rieke Dneper. Letová trasa z juhu popri rieke bola zvolená aj preto, aby sa drony v maximálnej možnej miere vyhli protivzdušnej obrane.
thumb | alt= pozri popis|Maketa tanku počas 2.sv. vojny, ilustačný obrázok Server BBC spočítal, že Ruská armáda postupne avizovala, že sa jej na Ukrajine podarilo zničiť alebo poškodiť celkovo už 35 amerických raketometov HIMARS. K začiatku tohto roka však Ukrajina dostala len 20 týchto zbraňových systémov. Ukrajinské velenie vyhlásilo, že žiaden z dodaných systémov nebol doposiaľ zničený, čo potvrdili aj Američania. Ešte na prelome augusta a septembra bolo informované, že Ukrajina používala atrapy vyspelých zbraní na klamanie nepriateľa.
Vladimir Putin na deň pravoslávnych Vianoc, t.j. na 6. januára, nariadil jednostranné 36-hodinové prímerie, v čom ho podporil aj patriarcha Kirill. Ukrajinskí predstavitelia sa k tomuto kroku nepripojili, naopak, označili ho za prejav pokrytectva. Prímerie napokon nerešpektovali ani samotní Rusi, ktorí pokračovali v ostreľovaní ukrajinských cieľov.
Nemecko sa v pomoci Ukrajine pridalo k USA a oznámilo poskytnutie batérie protivzdušnej obrany Patriot. Zároveň prisľúbilo aj bojové vozidlá pechoty Marder, podobne ako USA, ktoré poskytli vozidlá M2 Bradley. Pre Nemecko sa jednalo o významný bod obratu, keďže spočiatku sa vyhýbalo poskytovaniu väčšej vojenskej pomoci. Svoju pomoc obmedzovalo na financie, humanitárne prostriedky alebo prostriedky individuálnej ochrany ako nepriestrelné vesty a prilby.
Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov. Išlo o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov boli pomerne pravidelné a bola to jediná oblasť, v ktorej prebiehal dialóg medzi bojujúcimi stranami.
thumb | alt= Takmer prázdne vitríny|Múzeum miestnej histórie v Chersone vykradnuté okupačnými vojskami (Foto pred lúpežou) Bolo zverejnené, že Rusi odcudzili 80% z umeleckej zbierky regionálneho múzea umenia v Chersone, čo predstavovalo viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Rozsiahle krádeže však zaznamenali vo viacerých kultúrnych inštitúciách, mizli aj niektoré sochy z ulíc a parkov ako aj vzácne zväzky kníh. Podľa svedkov bolo všetko dobre naplánované a zorganizované. Na akciu dohliadali experti na umenie, umelecké diela boli pred odvozom balené do prepravných obalov. Podľa svetových odborníkov mohla byť cieľom plienenia okrem zisku aj snaha pripraviť Ukrajinu o jej kultúrne dedičstvo a identitu.
thumb |upright| alt= pozri popis|Z do tla vyhoreného dreveného kostola sv. Jána v Kurylivke sa zachoval iba zvon. Premiestnený bol do múzea v Charkove. (Foto kostola pred požiarom) Ruská armáda od začiatku tejto invázie poškodila najmenej 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich premenila na ruiny. Skutočný počet kultúrnych pamiatok poškodených v dôsledku vojny bol pravdepodobne vyšší, keďže uvedený údaj nezahŕňal stav pamiatok na okupovaných územiach.
Ruská okupačná správa v Mariupole vymazávala všetko ukrajinské. Pamätník obetiam Stalinovho hladomoru bol odstránený, mnohým uliciam boli vrátené názvy zo sovietskej éry, betónový nápis na vstupe do mesta bol upravený podľa ruského pravopisu, v školách sa vyučovalo podľa ruských osnov, dostupné boli len ruské televízne stanice a zavedený bol moskovský čas. Tamojší prístav menila na vojenskú základňu. Všetci zamestnanci prístavu okrem kolaborantov boli prepustení a nahradení pracovníkmi dovezenými z Ruska.
Slovom roka 2022 sa na Ukrajine stala veta v ruštine „Ruská vojnová loď, choď do …“ Týmito slovami obrancovia Hadieho ostrova v prvý deň tejto invázie odmietli výzvu na kapituláciu. Slovné spojenie sa stalo symbolom odporu Ukrajiny voči agresii. Slovom roka 2021 bola „vakcína“.
Podľa prieskumu 85% Ukrajincov považovalo akékoľvek územné ústupky za neprípustné. Proti ústupkom bola väčšina ľudí vo všetkých regiónoch, aj tých vojnou najhoršie postihnutých.
Týždeň od 9. do 15. januára 2023 Bitka o Soledar V pondelok spustili ruské sily mohutný útok na mesto Soledar v Doneckej oblasti, kľúčové mesto pre obranu Bachmutu zo severu. Mesto je strediskom soľných baní s rozsiahlym komplexom podzemných štôlní v celkovej dĺžke asi 200km.
Po neúspešnom pokuse o dobytie Soledaru v predošlom týždni sa nepriateľ preskupil, doplnil straty, nasadil ďalšie útočné jednotky, zmenil taktiku a začal silný útok. Do ofenzívy sa zapojilo aj veľké množstvo žoldnierov z wagnerovej skupiny. Nepriateľ viedol útoky aj za cenu vysokých strát v radoch svojich vojakov. Masívne využíval delostrelectvo, salvovú streľbu a mínomety. Postupne sa mu darilo získavať taktický pokrok, boje sa zamerali aj na vstupné objekty banských štôlní. Situácia sa dynamicky menila, boje si vyžiadali mnoho mŕtvych na oboch stranách. Do stredy sa boje dostali do centra mesta, v piatok už ukrajinská obrana nedokázala udržať koordinovanú obranu mesta. V sobotu sa z mesta organizovane stiahla väčšina obrancov, brániť zostali len malú časť mesta s osadou Sol na západe. Na konci týždňa Ukrajina boj o Soledar prehrala, ruské vojská ho získali pod svoju kontrolu.
Obsadenie Soledaru bol najväčší vojenský úspech Ruska za ostatného pol roka, od zisku súmestia Severodoneck – Lysyčansk na prelome júna a júla 2022. Jednalo sa najmä o symbolický úspech, nakoľko Soledar nemal zásadný strategický význam. Jeho obsadenie však skomplikovalo obranu podstatne väčšieho mesta Bachmut ležiaceho cca 10 km juhozápadne. Šesť mesiacov trvajúce boje o mesto Bachmut sa týmto posunuli do ďalšej fázy.
Dobytie mesta Soledar malo aj iný zmysel. Systém soledarských a bachmutských baní je totiž sieť podzemných ciest a rozľahlých siení v hĺbke 80 až 100 metrov. V týchto priestoroch bolo možné ukryť veľkú skupinu ľudí a techniky. Vďaka vhodným vstupom sa tam mohli pohybovať aj tanky a bojové vozidlá a systémom tunelov sa nepozorovane a bezpečne presunúť na iné miesta na povrchu, v krajnom prípade sa aj infiltrovať za obranné línie protivníka.
Šéf wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pripisoval zisk mesta výhradne svojim žoldnierom. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa dovtedy často postavil na stranu Prigožina, však za úspech pri dobytí mesta oficiálne poďakoval len ruskému ministerstvu obrany a generálnemu štábu.
Ďalšie udalosti týždňa Popri získavaní Soledaru sa ruské jednotky naďalej snažili dobyť celý Donecký región. V súčinnosti s výsadkármi a za podpory letectva, raketových vojsk a delostrelectva postupovali na severných predmestiach Bachmutu. Útočili aj v smeroch na Avdijivku a Lyman, tiež sa pokúšali vylepšiť svoje taktické postavenie pri Kupjansku. Obrancovia tieto útoky odrazili rovnako ako menšie akcie pri viac ako desiatke ďalších obcí. Jednou z nich bola obec Bilohorivka na hraniciach Doneckej oblasti v blízkosti Lysyčanska. Obec ležiaca na rieke Donec bola neustálymi bojmi prakticky zničená, ruské jednotky tu však postup nedosiahli.
thumb | alt= Zrútená časť bytovky |Raketa Ch-22 zasiahla a zničila centrálnu časť deväťpodlažnej bytovky v meste Dnipro. 44 mŕtvych. Raketové útoky pokračovali po celej Ukrajine, v sobotu bolo vydané varovanie pre mestá Cherson a Ľvov, ďalej pre Charkovskú, Doneckú a Dnepropetrovskú oblasť. Jedna z ruských rakiet zasiahla deväťpodlažný bytový dom v meste Dnipro. V zasiahnutej časti bytovky bolo zničených 72 bytov, ďalších 230 bolo poškodených. Cieľom protilodnej rakety Ch-22 s takmer tonovou bojovou hlavicou bola pravdepodobne neďaleká tepelná elektráreň. Pri použití na pozemné ciele však boli tieto rakety značne nepresné. Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že nemajú prostriedky na zostrelenie týchto typov rakiet. Rusko bezprostredne po útoku uviedlo, že zasiahlo všetky plánované ciele a že zasahujú len tie vojenské. Záchranári trosky domu prehľadávali štyri dni, celkovo si tento jeden útok vyžiadal 44 obetí a najmenej 40 zranených.
V stredu bol za nového hlavného veliteľa tejto invázie vymenovaný priamo najvyšší náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov. Nahradil tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával od októbra. Tomu bola pridelená nižšia funkcia jedného z troch Gerasimových zástupcov. Zároveň bol vytýčený nový strategický cieľ: do marca dobyť celý Donbas.
Bolo zaznamenané využitie najmodernejších ruských stíhačiek Suchoj Su-57 piatej generácie, využívajúcich technológie Stealth. Operovali však len nad ruským územím, odkiaľ odpaľovali na Ukrajinu rakety dlhého doletu.
Volodymyr Zelenskyj konštatoval, že Ukrajina musí byť pripravená na hranici s Bieloruskom, keďže Rusko by mohlo využiť jeho územie na spustenie novej vlny pozemnej invázie.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila Charkov. Stala sa tak najvyššie postavenou západnou političkou, ktorá sa priblížila k frontovej línii. Zahraniční politici navštevujúci Ukrajinu väčšinou neopustili Kyjev a jeho predmestia. Politička Ukrajine prisľúbila ďalšiu pomoc vrátane zbraní, požiadavku na moderné tanky však odmietla.
Poľsko prejavilo ochotu darovať Ukrajine moderné tanky Leopard 2, tento zámer podporovalo aj Spojené kráľovstvo. Reexport pôvodom nemeckých tankov však vyžadoval súhlas Nemecka, ktoré z obáv o eskálaciu konfliktu takúto možnosť odmietalo. V Berlíne na túto tému prebiehala Intenzívna debata, na jej výsledok a prípadný súhlas čakali viaceré štáty.