Javier Gerardo Milei (* 22. október 1970, Buenos Aires) je argentínsky politik, ekonóm a spisovateľ, ktorý je od roku 2023 prezidentom Argentíny.
Ekonomicky sa radí medzi zástancov Rakúskej ekonomickej školy, postavenej proti štátnemu intervencionizmu a presadzujúcej ekonomickú liberalizáciu. Kritizoval fiškálnu politiku rôznych argentínskych samospráv a obhajoval zníženie vládnych výdavkov. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako profesor ekonómie. Je autorom mnohých publikácií a moderoval rozhlasové programy. V roku 2021 vstúpil do politiky a bol zvolený za poslanca v poslaneckej snemovni za mesto Buenos Aires ako kandidát pravicovo-libertariánskej koalície La Libertad Avanza. Počas svojho funkčného obdobia sa zameral na kritiku toho, čo opisuje ako argentínsku „politickú elitu“ a jej sklon k vysokým verejným výdavkom. Milei sa zaviazal, že nebude zvyšovať dane a vzdal sa svojho poslaneckého platu. V argentínskych voľbách v roku 2023 kandidoval na prezidenta spoločne s Victoriou Villarruelovou ako jeho viceprezidentskou kandidátkou. Postúpil do druhého kola prezidentských volieb, v ktorých sa stretol so Sergiom Massom. Dňa 19. novembra 2023 vyhral druhé kolo prezidentských volieb s 55% proti Massovým 45% a stal sa tak zvoleným prezidentom.
Politicky je rôzne označovaný ako krajne-pravicový alebo extrémny libertarián, ultralibertarián, ultrakonzervatívec či ultraliberál, zatiaľ čo on sám sa označuje ako „liberálny libertarián“, zhodujúci sa s minarchistickými a anarchokapitalistickými princípmi a nasledujúci myšlienky osobností ako sú napríklad Henry Hazlitt, Ludwig von Mises, Murray Rothbard, Friedrich August von Hayek, Walter Block, Milton Friedman, Robert Lucas a Ayn Rand. Filozofickým presvedčením je anarchokapitalista, ktorý sa v prechodnom období zo štátneho zriadenia k anarchii pragmaticky chová ako minarchista, ku čomu sa vyjadruje nasledovne: „som anarchokapitalista, pretože štát je nepriateľ. Ale žijete v realite a musíte stáť oboma nohami na zemi. V tomto kontexte som minarchista – teda niekto, kto verí, že štát by mal mať na starosti iba bezpečnosť a spravodlivosť.“
Detstvo a mladosť Javier Gerardo Milei sa narodil v roku 1970 v štvrti Palermo v Buenos Aires. Jeho otec, Norberto, bol vodičom autobusu, matka, Alicia, bola ženou v domácnosti. Milei neskôr vyhlásil, že ho rodičia bili a psychicky týrali, kvôli čomu sa s nimi niekoľko rokov nerozprával.
V detstve navštevoval katolícke školy, kde dostal prezývku El Loco („Šialenec“), kvôli svojim výbuchom hnevu a agresívnym prejavom. Ako mladistvý spieval v lokálnej skupine Everest, ktorá hrala najmä cover verzie piesní od The Rolling Stones. Do roku 1989 tiež hral na pozícii brankára vo futbalovom tíme CA Chacarita Juniors.
Milei vyrastal v období vlády vojenskej junty (1976–1983), počas ktorej sa výrazne zhoršila ekonomická situácia krajiny. Ekonomické represie vojenskej junty priviedli okolo 400 000 podnikov ku krachu a prejavovali sa vysokou mierou korupcie. Situácia vyústila do krízy platobnej bilancie a stagflácie. V rokoch 1989 a 1990 sa už jednalo o hyperinfláciu. Mileia stav ekonomiky krajiny veľmi zaujal, aj preto sa rozhodol študovať ekonómiu. Tú vyštudoval na súkromnej Universidad de Belgrano v Buenos Aires. Druhý magisterský titul získal na súkromnej Universidad Torcuato Di Tella.
Ekonomická kariéra Celkom 21 rokov pôsobil ako univerzitný profesor makroekonómie, mikroekonómie a matematiky pre ekonómov. Zameriaval sa najmä na hospodársky rast.
Súčasne pôsobil ako ekonóm v privátnych fondoch a finančný poradca v poradenských firmách, ako aj vo vláde. Od roku 2012 viedol ekonomický úsek think-tanku Fundación Acordar. Pätnásť rokov pracoval ako hlavný ekonóm spoločnosti Corporación América.
Je členom ekonomickej skupiny v Medzinárodnej obchodnej komore, členom Svetového ekonomického fóra a poradcom v G20.
Za svoju kariéru spísal niekoľko kníh, vrátane El camino del libertario („Cesta libertariána“) z roku 2022. Veľmi často bol pozývaný ako odborník do televíznych spravodajských a iných programov. V roku 2018 bol vyhodnotený ako najpozývanejší argentínsky ekonóm, kedy účinkoval v 235 rozhovoroch. Mal tiež vlastnú rádiovú reláciu s názvom Demoliendo mitos („Búranie mýtov“).
Politická kariéra
Počiatky Už v období desiatych rokov 21. storočia si vybudoval kontroverznú povesť, kedy v televíznych programoch opakovane hrubo urážal svojich názorových oponentov.
V roku 2017 kontroverzne vyznal obdiv ku Domingovi Cavallovi, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia argentínskym ministrom pre ekonomiku. Cavallovi sa pomocou naviazania meny na americký dolár podarilo zastaviť infláciu. Súčasne podnikol sériu krokov k podpore trhovej ekonomiky vrátane privatizácie štátnych podnikov. Počas svojho druhého pôsobenia vo funkcii ministra počas hospodárskej krízy v roku 2001 však presadil radikálny reštriktívny návrh proti výberom úspor občanov, čo viedlo k násilným nepokojom z decembra 2001 a rezignácii prezidenta Fernanda de la Rúu. Medzi občanmi Argentíny sa tak Cavallo stal veľmi neobľúbeným politikom. V tom istom roku Milei vyvolal pozdvihnutie, keď obvinil Univerzitu v Buenos Aires, respektíve tamojšiu fakultu ekonómie, že je ovládaná keynesiánstvom a marxizmom a ovplyvňuje tak budúcich ekonómov.
V júni 2018 označil novinárku Teresitu Frías za „oslicu“ po tom, čo jeho názory označila za totalitárne. Milei sa odmietol ospravedlniť. Miestny súd nariadil jeho psychologické vyšetrenie a následne mu bolo zakázané zúčastňovať sa politických debát na území mesta Metan.
V roku 2019 ho týždenník Noticias vyhlásil za jednu z najvplyvnejších osobností v krajine. náhľad| Javier Milei vo vysielaní televíznej stanice Todo Noticias (2019)
Poslanec V roku 2020 vstúpil do pravicovej libertariálnej a konzervatívnej frakcie Avanza Libertad. Programovo frakcia deklarovala, že chce Argentínu vrátiť do jej ekonomickej a kultúrnej veľkosti, ktorú mala v roku 1900. Frakcia bola kritizovaná, že medzi jej členmi boli aj neonacisti a podporovatelia vlády vojenskej junty.
V roku 2021 kandidoval za Avanza Libertad do Poslaneckej snemovne argentínskeho Kongresu za hlavné mesto Buenos Aires. Jeho kampaň bola lacná a sústredila sa na podomové návštevy obyvateľov daného okrsku Buenos Aires. Jeho preferencie postupne rástli. Najväčší úspech mal medzi generáciou narodenou počas argentínskej krízy v rokoch 1999 až 2002, na ktorú navyše začala dopadať nová ekonomická stagnácia. V marci 2023 prieskumy ukazovali, že by ho takmer pätina voličov Argentíny chcela za prezidenta. Podľa prieskumov k nemu prešli aj skorší voliči Néstora Kirchnera, ktorí s ním síce nesúhlasili v ekonomických otázkach, ale napriek tomu dostal ich protestné hlasy.
V júli 2021 cez Libertariánsku stranu, ktorú viedol, sformoval politickú koalíciu La Libertad Avanza a vo voľbách do Poslaneckej snemovne s ňou skončil na treťom mieste s 17% hlasov. Koalícia bola definovaná ako antisystémové a antipolitické zoskupenie krajne pravicových a pravicových strán spájajúce libertariánov a konzervatívcov. Viedol kampaň pod sloganom „Neprišiel som sem vodiť jahňatá, ale prebúdzať levy“. Odsúdil ostatných politikov, ktorých označil za „zločincov a neužitočných parazitov, ktorí nikdy nepracovali“. Odozvu zaznamenal hlavne u mladých, na ktorých svojou agresívnou rétorikou zacielil aj na sociálnych sieťach. Vo svojich sľuboch sa zaviazal, že nikdy nezdvihne dane ani nezavedie nové a nikdy nesiahne na súkromné vlastníctvo. Už ako poslanec odmietol brať poslanecký plat (zo štátnych financií) a každý mesiac ho daroval náhodnému človeku pod heslom „navrát peňazí daňovým poplatníkom“.
Ako poslanec bol do polovice roku 2023 prítomný na rokovaniach snemovne v 52% prípadov, avšak nepodal žiaden návrh zákona ani sa nezúčastnil žiadnych poslaneckých výborov. Zožal kritiku za to, že kvôli jednej svojej absencii umožnil vláde vyhlasovať zvýšenie daní.
V júli 2023 čelil vyšetrovaniu za údajný predaj miest na kandidátnych listinách La Libertad Avanza, Milei však obvinenia odmietol.náhľad| Javier Milei a Victoria Villarruel (2022)
Prezidentské voľby v roku 2023 V roku 2023 kandidoval na prezidenta Argentíny ako predseda Libertariánskej strany. Jeho kandidátkou na viceprezidentku bola poslankyňa Victoria Villarruelová. Voľby sa konali počas situácie, kedy v máji 2023 inflácia prekonala hranicu 100%. Počas kampane v prezidentských primárkach predniesol rad kontroverzných výrokov, vrátane zámeru umožniť voľný predaj zbraní a ľudských orgánov. Súčasne odmietol právo na interrupciu a naopak podporil právo na život. Postupom roka sa ekonomická kríza zhoršovala a do chudoby sa prepadlo už 40% obyvateľov Argentíny. Milei následne uviedol, že nemá v úmysle rušiť programy sociálnej podpory. V augustových primárkach zvíťazil s takmer 30% hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil poslanec Sergio Massa zo stredo-ľavej koalície. K víťazstvu mu zablahoželali pravicoví politici ako Jair Bolsonaro, José Antonio Kast, Santiago Abascal, alebo americký republikánsky senátor Ted Cruz. náhľad|Javier Milei a Santiago Abascal (2022) Pred riadnymi októbrovými voľbami vyvolal ďalšie kontroverzie svojimi tvrdeniami, že napríklad nastaví výhodný menový kurz na výmenu pesa za americký dolár (tzv. dolarizácia) a podmaní si alebo zruší argentínsku centrálnu banku. V druhom kole volieb s účasťou 76% oprávnených voličov zvíťazil proti Massaovi so ziskom 55,65% hlasov. Jeho schopnosť na plnenie jeho sľubov bola ihneď spochybnená, pretože jeho aliancia nezískala politickú väčšinu v kongrese. Po zvolení ho znovu podporili Jair Bolsonaro alebo aj bývalý americký prezident Donald Trump a podnikateľ Elon Musk.
Prezident Argentíny
Inaugurácia náhľad|Milei a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Buenos Aires, 10. decembra 2023 náhľad|Milei a izraelský prezident Jicchak Herzog v Jeruzaleme, 6. február 2024 Javier Milei bol inaugurovaný 10. decembra 2023. Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidenta Milei varoval pred ekonomickým šokom, ktorý bol z ekonomického hľadiska opísaný ako šoková terapia, ktorá sa má použiť ako prostriedok na nápravu ekonomických problémov Argentíny. Po jeho inaugurácii jeho obľúbenosť stúpla. Po prvých vládnych a ekonomických reformách jeho a jeho kabinetu malo podľa prieskumu Aresco z 15. decembra 53% Argentínčanov na neho dobrý alebo veľmi dobrý názor.
Prvé akty V Mileiho kabinete sú ministri z La Libertad Avanza (Mileiova koalícia) a Juntos por el Cambio (koalícia strán vedená Republikánskym návrhom). Vo svojich prvých aktoch vo funkcii prezidenta podpísal Milei 13 dekrétov, ktoré sa väčšinou týkali členov jeho kabinetu. Znížil počet ministerstiev z 18 na 9, a po úprave zákona o zákaze menovania rodinných príslušníkov tiež vymenoval tri sekretariáty s portfóliovou hodnosťou vrátane svojej sestry do funkcie generálnej tajomníčky predsedníctva.
Milei podpísal dekrét 70/2023 o deregulácii argentínskej ekonomiky. Tento dekrét podlieha schváleniu Kongresom, ktorý bol zvolaný na mimoriadne zasadnutie, ktoré sa má konať v prvých mesiacoch roku 2024. V rámci opatrenia bude ovplyvnených odhadom 5 000 zamestnancov verejného sektora. Argentínsky súd zastavil pracovné reformy, ktoré boli súčasťou dekrétu. CGT, jeden z najväčších pracovných odborov v krajine, zorganizoval generálny štrajk proti navrhovanej politike, do ktorého sa zapojili desaťtisíce argentínskych pracujúcich v 12-hodinovom štrajku, ktorý viedol k zrušeniu stoviek letov.
Mileiova administratíva odložila plány na pripojenie sa k zoskupeniu BRICS, ku ktorému sa mala Argentína pripojiť 1. januára 2024.
V marci 2024 schválil Milei dodávku dvoch vojenských vrtuľníkov Mil Mi-17 Ukrajine, ktoré neskôr Ukrajina prijala.
18. apríla 2024 Mileiova administratíva formálne podala žiadosť NATO, aby sa stala globálnym partnerom NATO.