alt=Starobabylonská valcová pečať, hematit. Kráľ obetuje Šamašovi zviera. Štýl tejto pečate naznačuje, že pochádza z dielne v Sippare.|náhľad|Starobabylonská valcová pečať, hematit. Kráľ obetuje Šamašovi zviera. Štýl tejto pečate naznačuje, že pochádza z dielne v Sippare.Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23.

Sippar bolo staroveké blízkovýchodné sumerské a neskôr babylonské mesto na východnom brehu rieky Eufrat. Jeho tell sa nachádza na mieste dnešného mesta Tell Abú Habbah v irackom guvernoráte Bagdad, približne 69 km severne od Babylonu a 30 km juhozápadne od Bagdadu. Staroveký názov mesta, Sippar, sa mohol vzťahovať aj na jeho sesterské mesto Sippar-Amnanum (nachádzajúce sa na mieste moderného mesta Tell ed-Der).

História alt=Hlinená tabuľka a jej zapečatený hlinený obal.|vľavo|náhľad|Hlinená tabuľka a jej zapečatený hlinený obal. Právny dokument, zoznam pozemkov a ich rozdelenie niekoľkým synom. Pochádza zo Sipparu v Iraku. Starobabylonská ríša. Vláda Sin-Muballita, 1812 – 1793 pred Kr. Vorderasiatisches Museum, Berlín Napriek tomu, že sa na tomto mieste našli tisíce klinopisných hlinených tabuliek, o histórii Sipparu sa vie pomerne málo. Ako to v Mezopotámii často bývalo, bol súčasťou dvojice miest, ktoré oddeľovala rieka. Sippar sa nachádzal na východnej strane Eufratu, zatiaľ čo jeho sesterské mesto Sippar-Amnanum (moderné Tell ed-Der) bolo na západe.

Hoci nálezy keramiky naznačujú, že lokalita Sippar sa využívala už v uruckom období, k jej podstatnému osídleniu došlo až v ranom dynastickom období 3. tisícročia pred Kr., v starobabylonskom období 2. tisícročia pred Kr. a v novobabylonskom období 1. tisícročia pred Kr. Menšia miera využívania pokračovala aj v období Staroperzskej, Seleukovskej a Partskej ríše.MacGinnis, John, Jon McGinnis, and Cornelia Wunsch. The arrows of the sun: armed forces in Sippar in the first millennium BC. Islet-Verlag, 2012 ISBN 9783980846653

Sippar bol kultovým miestom boha slnka (sumersky Utu, akkadsky Šamaš) a sídlom jeho chrámu E-babbara.

Počas raných babylonských dynastií bol Sippar centrom výroby vlny. Stéla Chammurapiho zákonníka bola pravdepodobne postavená práve v tomto meste. Šamaš bol bohom spravodlivosti a na obraze v hornej časti stély je zobrazený, ako odovzdáva kráľovi právomoc."Law Code of Hammurabi, king of Babylon" , Louvre, retrieved on 29 Nov 2013. Úzko súvisiaci motív sa vyskytuje na niektorých valcových pečatiach starobabylonského obdobia. Koncom 19. storočia pred Kr. sa v Sippare vyrábali jedny z najkvalitnejších starobabylonských valcových pečatí.

Sippar bol navrhovaný ako miesto biblického Sefarvaimu spomínaného v Starom zákone, ktorý vo svojej dvojakej podobe odkazuje na dve časti mesta.G. R. Driver, Geographical Problems, Eretz Israel, vol. 5, S. 18-20, 1958

Vládcovia V Sumerskom kráľovskom zozname je kráľ Sipparu En-men-dur-ana uvedený ako jeden z prvých preddynastických vládcov regiónu, ale v epigrafických záznamoch sa zatiaľ neobjavil.

V 29. roku svojej vlády Sumu-la-El z Babylonu nechal zaznamenať, že postavil mestské hradby Sipparu. O niekoľko rokov neskôr babylonský kráľ Chammurapi v 23. roku svojho panovania ohlásil položenie základov mestského múru v Sippare a v 43. roku svojho panovania na ňom opäť pracoval. Jeho nástupca v Babylone Samsu-iluna pracoval na hradbách Sipparu v 1. roku svojej vlády. Mestské hradby, ktoré boli zvyčajne postavené z hlinených tehál, si vyžadovali veľkú pozornosť. Záznamy o Nebukadnesarovi II. a Nabonidovi uvádzajú, že opravili chrám Šamaša E-babbara.

Referencie

Literatúra

Zamarovský, Vojtech: Na počiatku bol Sumer, Perfekt, Bratislava 2017, ISBN 978-80-8046-820-0

Pozri aj

Mezopotámia - prehľad miest Mezopotámie

Iné projekty

Externé odkazy

Nemecký archeologický inštitút, stránka pre Sippar (v nemčine)

Zdroj

Kategória:Archeologické lokality v Iraku Kategória:Babylonia Kategória:Biblické miesta Kategória:Staroveké mestá