Úrad špeciálnej prokuratúry (nelegislatívna skratka ÚŠP) bol osobitným úradom generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre územie celého Slovenska, ktorý fungoval od roku 2004 do roku 2024.§ 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Úrad vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v trestnom konaní vo veciach, ktoré patrili do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.§ 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Úrad bol zriadený zákonom o zriadení Špeciálneho súduNálezom ÚS SR – PL US 17/08 z 20. mája 2009 bol Špeciálny súd zrušený (a následne ho nahradil Špecializovaný trestný súd), pričom Úrad špeciálnej prokuratúry zostal. a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov Svoju činnosť začal 1. septembra 2004. Cieľom vytvorenia úradu bolo sústrediť boj proti najzávažnejším formám kriminality na jeden orgán, ktorý bol imúnny voči miestnym vplyvom.Pozri napr. Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2015. Dostupné online. [cit 2023-12-10] Činnosť úradu upravoval najmä zákon o prokuratúre.§ 38, § 55b a nasledujúce §§ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Na čele úradu stál špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadil činnosť úradu.§ 55d ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Posledným špeciálnym prokurátorom bol Daniel Lipšic, ktorý bol vo funkcii od svojho zvolenia 5. februára 2021 až do zániku úradu 20. marca 2024.

6. decembra 2023 avizovala vláda Roberta Fica zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry k 15. januáru 2024. Zrušenie schválili poslanci NR SR 8. februára 2024. Úrad zanikol k 20. marcu 2024, jeho prokurátori prešli pod Generálnu prokuratúru.

Pôsobnosť Podľa zákona o prokuratúre úrad vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňoval oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patrili do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.

Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (a Úradu špeciálnej prokuratúry) upravoval § 14 Trestného poriadku: úrad koná najmä vo veciach trestnej činnosti páchanej zločineckými skupinami, korupčnej trestnej činnosti, vo veciach zneužívania právomocí verejného činiteľa či pri finančnej kriminalite, terorizme a extrémizme.

Špeciálny prokurátor Na čele úradu stál špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého riadil generálny prokurátor činnosť úradu. Špeciálny prokurátor zastával funkciu námestníka generálneho prokurátora, ktorému zodpovedal za výkon funkcie.§ 55d ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Neprijímal však od neho pokyny§ 55d ods. 3 písm. a, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10], ako je tomu v rámci základných hierarchických štruktúr slovenskej prokuratúry. Špeciálny prokurátor naopak riadil a kontroloval činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie úloh úradu, pričom za týmto účelom bol oprávnený vydávať príkazy a pokyny.§ 55e zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Bol teda nadriadeným prokurátorom pre prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.§ 54 ods. 2, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Špeciálneho prokurátora volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začalo plynúť dňom zloženia sľubu. Funkčné obdobie sa predlžovalo do zloženia sľubu novým špeciálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemohla byť opakovane zvolená za špeciálneho prokurátora.§ 24a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Podmienky voľby, vymenovanie do funkcie a zániku funkcie špeciálneho prokurátora upravoval podrobne zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.§ 24a a nasledujúce §§ zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. [cit. 2023-12-10]

Zoznam špeciálnych prokurátorov september 2004 až november 2020Dušan Kováčik (v máji 2022 odsúdený za korupciu) február 2021 až 20. marec 2024 Daniel Lipšic (sľub zložil 15. februára 2021)

Postavenie prokurátorov Špeciálny prokurátor a prokurátori špeciálnej prokuratúry boli vo veciach patriacich do právomoci úradu funkčne nezávislí. Generálny prokurátor nebol oprávnený uložiť prokurátorom na úrade pokyny, ktoré mohli inak ukladať prokurátorom v rámci hierarchického systému prokuratúry. Nemohol teda za účelom ochrany zákonnosti nariadiť, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala sa obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Nemohol tiež za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávať úkony alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.§ 55d ods. 3 písm. b, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť iba prokurátor generálnej prokuratúry, ktorého do tejto funkcie vymenoval generálny prokurátor.§ 55f zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10] Vymenovať do funkcie prokurátora úradu bolo možné len osobu, ktorá bola držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia prísne tajné.§ 55g zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť z funkcie odvolaný len právoplatným disciplinárnym rozhodnutím o odvolaní alebo o preložení prokurátora, či rozhodnutím generálneho prokurátora po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov, ak sa proti prokurátorovi začalo disciplinárne konanie alebo ak prokurátor zo zdravotných dôvodov nevykonával funkciu viac ako šesť mesiacov.§ 24d zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]

Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry Robert Fico ako opozičný politik medzi rokmi 2021 až 2024 začal vystupovať proti ÚŠP „po tom, čo polícia začala v rôznych kauzách stíhať desiatky ľudí vrátane policajtov, sudcov, vysokých úradníkov či podnikateľov z obdobia, keď bol Smer v minulosti pri moci“.

6. decembra 2023 Vláda Roberta Fica schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší ÚŠP a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely. Zrušenie UŠP bolo odôvodňované aj viac než 30 rozhodnutiami Ústavného súdu o porušení ľudských práv v prípadoch, ktoré riešil UŠP v období pred jeho zánikom. UŠP navyše kontroloval v prípravnom konaní sám seba, čo je anomália pri dozorových prokuratúrach a vo všeobecnosti išlo o orgán aký bol vo svete zriadený len vo veľmi výnimočných prípadoch.

Reakcie na návrh Prezidentka Zuzana Čaputová kritizovala zámer návrh prijať v skrátenom legislatívnom konaní ako aj nezapojenie odbornej a laickej verejnosti do diskusie. „Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta. Pokiaľ ide o podanie na ÚS, vnímam to ako realistickú možnosť po veľmi dôkladnom zvážení všetkých argumentov,“ uviedla prezidentka.

Zrušenie UŠP a rýchlo uskutočnené reformy trestného práva vládou Róberta Fica v roku 2024 boli kritizované politickou opozíciou, časťou akademickej obce, Európsky parlament a Európska komisia sa touto témou taktiež kriticky zaoberali, pričom žiadali preukázať, že jej zrušenie neporušuje pravidlá právneho štátu, čo vláda SR preukázala, keďže inštitúcie EÚ v tejto veci voči Slovensku nevyvodzovali žiadne sankcie. Protesty Opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie na 7. decembra 2023 zvolali protest pred Úrad vlády. Na Námestie slobody v Bratislave prišli tisíce ľudí. Vlastný protest zorganizovalo hnutie Slovensko kam prišli „desiatky“ ľudí.

Schválenie zrušenia v Národnej rade 8. februára 2024 poslanci Národnej rady schválili zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Posúdenie Ústavným súdom Slovenskej republiky Na základe podania opozičných poslancov a prezidentky SR Zuzany Čaputovej rozhodoval v roku 2024 Ústavný súd SR o súlade novelizácie trestných kódexov, ktorých súčasťou bolo aj zrušenie ÚŠP s Ústavou SR. O zmenách v trestnom práve SR, napokon Ústavný súd SR rozhodol, že väčšina novelizácie trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýkalo zrušenia ÚŠP či zmien trestných sadzieb alebo hraníc škôd pri majetkovej trestnej činnosti.

Referencie

Externé odkazy Oficiálna stránka Generálnej prokuratúry SR Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2021

Kategória:Úrady Slovenskej republiky