Yeşilırmak je rieka v severnom Turecku. Pramení v Pontských vrchoch a deltou ústi do Čierneho mora. Meria okolo 519 kilometrov. Povodie rieky je približne 36 114 km² (okolo 5 % územia Turecka).
Na rieke ležia veľké turecké mestá Tokat a Amasya. V Amasyi rieka tečie poblíž hrobiek pontských kráľov z 3. a 2. storočia pred Kristom.
Horný tok Yeşilırmaku patrí k oblastiam husto obývaným alevitmi.
Názvy turecké: Yeşilırmak [vyslov: ješilirmak], staršie Yeşil Irmak, doslovný preklad: „zelená rieka“ v staroveku po chetitsky: Kummešmaha(?)toto je však možno názov prítoku Kelkit
Moderný názov je odvodený zo svetlozeleného vzhľadu rieky. Tento vzniká spojením obrovského množstva svetlého bahna s fytoplanktónom.
Geografia
Rieka Pohľad na priehradu Hasan Uğurlu z dediny Beykaya|náhľad Údaje o dĺžke rieky sa v prameňoch líšia. Novšie zdroje hovoria o dĺžke 519 kilometrov, staršie napríklad 416 kilometrov. Povodie rieky má približne 36 114 km², čo tvorí okolo 5 % územia Turecka.
Rieka vyviera v pohorí Köse (vyšší celok Pontské vrchy) juhozápadne od mesta Suşehri v tureckej provincii Sivas. Najprv preteká medzihorskými údoliami a následne pretína Pontské vrchy a vstupuje do Čierneho mora. Pontské vrchy dosahujú výšku až 3000 m.n.n., no väčšina povodia leží v nadmorskej výške okolo 1000 m.n.m. Dva hlavné prítoky Yeşilırmaku sú potoky Kelkit (320 km) a Çekerek (256 km). Veľkú časť vody prijíma rieka z topiaceho sa snehu vo vysokých horách, v dôsledku čoho tok vykazuje výrazné sezónne výkyvy, ktoré vrcholia koncom apríla. Priemerné množstvo zrážok v povodí je 646 mm/rok. Podložie rieky obsahuje komplexnú mozaiku sedimentárneho, magmatického a metamorfovaného podložia vytvorenú v období druhohôr až neogénu.
Zahradenie rieky malo vplyv na usadzovanie sedimentu v koryte rieky, v dôsledku čoho sa zmenilo pobrežie delty a geometria koryta. Delta Yeşilırmak má jednu z najväčších delt v čiernomorskej oblasti. Podlieha však rastúcej regresii z dôvodu zníženia množstva sedimentu neseného riekou Yeşilırmak. Delta preteká cez nížinné pláne okolo mesta Çarşamba, ktoré sú používané prevažne na poľnohospodárske účely. Najväčšiu zostávajúcu mokraď tvorí jazerný komplex Simenlik-Akgöl (1 900 ha) vo východnej časti delty. Asi 200 ha z neho tvorí voľná voda a zvyšok tvoria rákosové a močiarne vegetácie.
Fauna a flóra V rieke žije 53 druhov rýb, z toho 49 pôvodných, tri umelo vysadené a jeden druh je endemický. Zaznamenaných bolo deväť obojživelníkov, pričom všetky sú ohrozené.
Delta rieky (3000 ha) a nádrž Yedikır (593 ha) sú chránenými lokalitami zriadenými za účelom ochrany voľne žijúcich živočíchov.
priehrada Almus|náhľad|vľavo Ekonomický význam Pohľad na most İstasyon Köprü cez rieku Yeşilırmak v Amasyi|náhľad Yeşilırmak má pre Turecko vysoký hydroelektrický potenciál. Bolo na nej preto vybudovaných množstvo priehrad. Rozsiahla kontrola prietoku Yeşilırmaku sa začala výstavbou priehrady Almus v roku 1958. K roku 2014 bolo pozdĺž rieky vybudovaných 75 nádrží na zásobovanie vodou (priehrady, rybníky a podobne). Najväčší objem (1,4 km³) má nádrž Kılıçkaya, ktorá začala fungovať v roku 1990. Medzi ďalšie nádrže patria Ataköy, Hasan Uğurlu, Suat Uğurlu.
Plavba po rieke je možná v delte. Rybolov je obmedzený na nádrže.
Vnútorné horské nížiny povodia Yeşilırmak (Niksar, Tokat, Amasya) sa využívajú ako lúky a pasienky. Ihličnaté a listnaté lesy pokrývajú horské oblasti. V rovinatých oblastiach dominuje poľnohospodárstvo, kým roviny s vysokou nadmorskou výškou sa využívajú na pasenie zvierat.
Kráľovské hrobky v Amasyi a rieka Yeşilırmak |náhľad História Na plošine v ohybe rieky sa v staroveku rozprestieralo jadro Chetitskej ríše. Rieku spomína viacero starovekých gréckych autorov.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Rieky v Turecku