alt=Cylindrická pečať Shulgi. Nápis znie: "Nuskovi, najvyššiemu ministrovi Enlila, jeho kráľa, za život Šulgiho, silného hrdinu, kráľa Uru, kráľa Sumeru a Akkadu, Ur-Nanibgal, guvernér Nippuru, syn Lugal-engarduga, guvernéra Nippuru, venoval toto." Múzeum Louvre.|náhľad|Valcová pečať Šulgiho. Nápis znie: „Nuskovi, najvyššiemu ministrovi Enlila, jeho kráľa, za život Šulgiho, silného hrdinu, kráľa Uru, kráľa Sumeru a Akkadu, Ur-Nanibgal, guvernér Nippuru, syn Lugal-engarduga, guvernéra Nippuru, venoval tento dar." Múzeum Louvre.
Šulgi (predtým uvádzaný ako Dungi) z Uru bol druhým kráľom tretej dynastie v Ure. Vládol 48 rokov, približne od roku 2094 – 2046 pred Kr. (stredná chronológia) alebo pravdepodobne približne od roku 2030 – 1982 pred Kr. (krátka chronológia).The Oxford companion to archaeology. Ache-Hoho. Oxford University Press. 2012. S 458. ISBN 9780195076189.Shulgi | king of Ur. Encyclopedia Britannica. Medzi jeho úspechy patrí dokončenie stavby Veľkého urského zikkuratu, ktorú začal jeho otec Ur-Nammu. Na svojich nápisoch prijal tituly „kráľ Uru", „kráľ Sumeru a Akkadu" a „kráľ štyroch kútov vesmíru". Od 23. roku svojej vlády používal pred svojím menom symbol pre božstvo, ktorý označoval jeho apoteózu.Potts, D. T. (1999). The Archaeology of Elam. Cambridge University Press. p. 132. ISBN 9780521564960.
Život a vláda
Šulgi bol synom urského kráľa Ur-Nammu a jeho kráľovnej, manželky Watartum. Pre všetkých 48 rokov jeho vlády sú známe letopočty, ktoré poskytujú pomerne úplný súčasný pohľad na najdôležitejšie momenty jeho kariéry.T6K2.htm. Cdli.ucla.edu. Prebrané 7. augusta 2019. alt=Portrét Šulgiho ako staviteľa na základnom klinci. Metropolitné múzeum umenia|náhľad|Portrét Šulgiho ako staviteľa na základnom klinci. Metropolitné múzeum umenia Šulgi je známy najmä vďaka rozsiahlej revízii učebných osnov pisárskej školy. Hoci nie je jasné, koľko toho skutočne napísal, existuje množstvo oslavných básní napísaných týmto panovníkom a adresovaných tomuto panovníkovi. V 23. roku svojho panovania sa vyhlásil za bohaVan De Mieroop, Marc. (2005). A History of the Ancient Near East ca. 3000–323 BC, Oxford: Blackwell Publishing, S. 76 a ako takého ho uznával celý Sumer a Akkad.Woolley, C. Leonard. The Sumerians. New York: W. W. Norton. S. 132. ISBN 0-393-00292-6.
Niektoré rané kroniky odsudzujú Šulgiho za jeho bezbožnosť: Weidnerova kronika (ABC 19)The Weidner Chronicle (ABC 19). Archivované z originálu 28. februára 2006. uvádza, že „nevykonával svoje obrady do bodky, poškvrnil svoje očistné rituály". Kráľovský zoznam panovníkov z UruThe kings of Ur (CM 48). Archivované z originálu 10. mája 2006. ho obviňuje z nevhodnej manipulácie s obradmi, keď na nich skladal „nepravdivé stély, drzé nápisy". Kronika prvých kráľov (ABC 20)Chronicle of early kings (ABC 20). Archivované z originálu 28. februára 2006. ho obviňuje z „kriminálnych sklonov a majetok z Esagily a Babylonu si odniesol ako korisť".
Meno Rané neistoty pri čítaní klinového písma viedli k tomu, že pred koncom 19. storočia sa bežne používali transliterácie Šulgi a Dungi. V priebehu 20. storočia sa však vedecký konsenzus priklonil od dun k šul ako správnej výslovnosti. Písanie Šulgiho mena pisármi s determinatívom diĝir odráža jeho zbožštenie počas jeho vlády, pričom toto postavenie a písanie si predtým nárokoval jeho akkadský predchodca Naram-Sin. Referencie
Pozri aj
Sumerský kráľovský zoznam
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Sumerskí vládcovia