náhľad|Detail z ikony menológia zobrazuje svätcov pre mesiace december, január, a február, 11./12. storočie, Kláštor svätej Kataríny na hore SinajIoane Toqabi (, ; * koniec 11. storočia† začiatok 12. storočia) bol stredoveký gruzínsky kňaz, jeromonach a ikonopisec, ktorého diela boli v priebehu vrcholného stredoveku darované Kláštoru svätej Kataríny na hore Sinaj.
Život Bližšie informácie o dátume ani mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Predpokladá sa, že vzdelanie získal a pôsobil v jednom monastieri v Konštantínopole. Neskôr pravdepodobne odišiel do Kláštora svätej Kataríny na hore Sinaj.LIDOVA, Maria. The artist's signature in Byzantium. Six icons by Ioannes Tohabi in Sinai monastery (11th-12th century), s. 85.
Dielo Ikonopisná tvorba Ioaneho Toqabiho sa vyznačuje používaním gréckych a gruzínskych nápisov. To poukazuje na jeho pôsobenie v rámci byzantského kultúrneho okruhu a zároveň na uplatnenie gruzínskej kultúrnej identity. Toqabiho tvorba reprezentuje kristologický cyklus zahŕňajúci Ježišove zázraky a umučenie Pána, doplnený scénami zo života Panny Márie. Cyklus je súčasťou súboru šiestich ikon (hexaptychu) v Kláštore svätej Kataríny na hore Sinaj. Štyri ikony zo súboru predstavujú menológium, ktoré je rozdelené do horizontálnych pásov. Každý pás obsahuje desať menších scén a jednotlivé ikony predstavujú trojmesačné obdobia liturgického roka.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 158. Zobrazenia svätcov sú sprevádzané nápismi s ich menami, prípadne údajmi o ich mučeníckej smrti.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 26. Piata ikona zobrazuje Parúziu a Posledný súd.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 201. Súčasťou ikonografického programu je aj zobrazenie Bohorodičky, ktorého kompozičné riešenie sa podobá typom Theotokos Blachernitissa a Hodegetria, známymi z chrámových paládií v Konštantínopole.
Na zadných stranách ikon sa nachádzajú epigrafické nápisy v gréčtine. Výnimku predstavujú ikony menológia a Parúzie spolu s Posledným súdom, na ktorých sa nachádzajú dvojjazyčné gruzínsko-grécke nápisy. Gruzínske nápisy sú zapísané v písme nuschuri, charakteristickom pre gruzínske písomníctvo 11. storočia.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 157. Nápisy na ikonách naznačujú, že Ioane Toqabi bol pravdepodobne donorom ikon.CHICHINADZE, Nina. Representing Identities, The Icon of Ioane Tokhabi from Sinai, s. 406. Niektoré ikonografické a formálne prvky zároveň vykazujú súvislosť s nástennými maľbami v monastieri Timotesubani.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 35. Osobitnú pozornosť vzbudzuje zobrazenie pekla na ikone Parúzie a Posledného súdu, na ktorej majú niektoré postavy na hlavách turbany. V západnom kultúrnom prostredí slúžil turban ako označenie moslimov. V prípade židov sa používali biele turbany so strapcami visiacimi dole. V tomto prípade však turbany pravdepodobne neslúžia na etnickú ani náboženskú identifikáciu postáv, ale odkazujú na dobovú módu bohatých Gruzíncov a Byzantíncov.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 146147. Analogické zobrazenia postáv s turbanmi v scénach pekla sa nachádzajú aj na nástenných maľbách v monastieri Timotesubani alebo Gračanici.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 43.
Ioane Togabi počas svojej ikonopiseckej kariéry vytvoril na ikonách dva svoje autoportréty, na ktorých je zobrazený ako kľačí pri nohách Bohorodičky.LIDOVA, Maria. The artist's signature in Byzantium. Six icons by Ioannes Tohabi in Sinai monastery (11th-12th century), s. 83. Jeho pohľad je upriamený na Krista v lone Panny Márie, ktorého prosí o odpustenie hriechov. Na ikone Parúzie a Posledného súdu je medzi motívmi Maiestas Domini a Hetoimasiou umiestená modlitba, ktorá je zapísaná gruzínskym písmom nuschuri. náhľad|Detail z ikony Ježišových zázrakov a Umučenia Pána zachycuje kľacieho Ioana Toqabiho pri nohách Bohorodičky, 11./12. storočie, Kláštor svätej Kataríny na hore Sinaj Ikony so sprievodnými nápismi v gréčtine a gruzínčine mohli byť určené pre bilingválnych spolubratov Ioaneho Toqabiho v kláštornom prostredí alebo pre gruzínsku kláštornú komunitu pôsobiacu mimo Gruzínskeho kráľovstva. Nie je známe, kedy a za akých okolností bol súbor ikon darovaný Kláštoru svätej Kataríny na hore Sinaj. Predpokladá sa však, že ikony boli pôvodne určené pre tento kláštor, kde gruzínska komunita pôsobila už od neskorej antiky.CHICHINADZE, Nina. Representing Identities, The Icon of Ioane Tokhabi from Sinai, s. 410. O prítomnosti a postupnom rozvoji gruzínskej komunity svedčí aj nárast počtu jej príslušníkov po prestavbe kaplnky svätého Juraja datovanej do obdobia 10. a 11. storočia.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 156. Darovanie ikon mohlo zároveň predstavovať prostriedok na posilnenie postavenia gruzínskej komunity v rámci kláštora.NIAMH, Bhalla. Experiencing the Last Judgement, s. 184. Ikonografické a kompozičné riešenie hexaptychu Ioaneho Toqabiho pravdepodobne do určitej miery súvisí s Chachulským triptychom, známym aj ako Bohorodička z Chachuli, ktorý vznikal v období od 8. do 12. storočia.LIDOVA, Maria. The artist's signature in Byzantium. Six icons by Ioannes Tohabi in Sinai monastery (11th-12th century), s. 351352.
Poznámky
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy The hand of the Painter: signed icons (po anglicky)
Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia v 12. storočí Kategória:Gruzínski maliari Kategória:Gruzínske náboženské osobnosti Kategória:Byzantskí mnísi Kategória:Gruzínski ikonopisci