Vanské jazero (iné názvy pozri nižšie) je najväčšie jazero v Turecku. Nachádza vo východnej Anatólii (Malej Ázii), neďaleko hraníc s Iránom. Leží v nadmorskej výške vyše približne 1 640 m n. m., vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat.

Je tektonického pôvodu (sopečné jazero) a bezodtokové. Voda v ňom je slaná, dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá. Do jazera sa vlievajú viaceré rieky. Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa mení aj jeho rozloha: napr. 3 574 km² či 3 738 km². Priemerná hĺbka je vyše 140 m, no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m.

Jazero vzniklo prehradením rieky lávovým prúdom. Nachádza sa v ňom viacero ostrovov. Ostrov Ahtamar bol od 10. do konca 19. storočia náboženským strediskom Arménskej cirkvi a územie jazera bolo historicky dlhodobo obývané Arménmi. Na brehu jazera leží rovnomenné turecké mesto.

Po jazere medzi pobrežnými mestami premáva pravidelná osobná lodná doprava; v Tuğ na juhozápadnom pobreží sa nachádza malá lodenica.

Jazero dalo názov plemenu mačiek, ktoré bolo vyšľachtené v oblasti okolo neho (turecká van).

Názvy slovenské: Vanské jazero (toto je normovaný názov), VanBUKOVENOVÁ, K. Zemepis sveta - veľká rodinná encyklopédia. Bratislava: Slovart. cca 2003. ISBN 8071457795. S. 145SOLANOVÁ, Ľ. Egypťania a prvé civilizácie - pozoruhodné archeologické objavy. Bratislava: Ikar. 2001. ISBN 8055101035. S. 145 turecké: Van Gölü (Tento turecký názov je odvodený od názvu hlavného mesta Urartského kráľovstva, ktoré prekvitalo na východnom brehu jazera medzi 10. až 8. storočím pred Kristom.) arménske: v súčasnosti Վանա լիճ - Vana lič, v minulosti Տոսպ - TospHEWSEN, R. H. Maps of Historical Armenia (4th-6th Centuries). S. 64 starogrécke: Θωσπῖτις - Thóspitis (prepis napr. podľa PSP); názvy susedného jazera Erçek niekedy zamieňané s jazerom Van: ἌρσισσαArsissa, ἌρσησσαArséssa, ἈρσηνήArséné latinské: Thospites lacus, Thospitis lacus, Thespites lacus, Vanus lacus, Vastanus lacus, Vasparacus lacus, Ibanum mareGraesse, Johann Georg Theodor / Benedict, Friedrich: Orbis latinus, Lexikon lateinischer geographischer Namen des Mittelalters und der Neuzeit, Großausg. / bearb. und hrsg. von Helmut Plechl ..., Bd.: 3, N - Z, Braunschweig, 1972 , Arsissa palusHistoric Maps of Armenia. The Cartographic Heritage. Revised and Abridged. London 2014. S. 81

Pohľad z Ayanis, Turecko|náhľad

Jazero Vanské jazero je najväčšie jazero v Turecku. Jazero má takmer trojuholníkový tvar a leží v uzavretej kotline. Nachádza sa v nadmorskej výške vyše 1 640 m n. m. vo východnej časti krajiny, v Arménskej vysočine pod vrchom Ararat. Je tektonického pôvodu a bezodlokové. Povodie jazera Van presahuje 15 000 km² a tvorí najväčšiu vnútrozemskú panvu Turecka okrem centrálnej anatólskej oblasti.

Pohľad z východného okraja krátera Nemrut Dağı smerom k jazeru Van, Turecko|vľavo|náhľad Jazero sa člení na dve časti. Severná časť je oveľa plytšia a od hlavnej časti ju delí úzky priechod. V južnej časti hĺbka bežne presahuje 100 metrov. Brehy jazera Van sú prevažne strmé a lemované útesmi. Južný breh je kľukatý a erodovaný. V jazere sa nachádza množstvo ostrovov. Najväčším je Gadiru, ktorý leží na severe. Vo východnej časti leží Carpanak, na juhu Ahtamar a Atrek.

Jazero vzniklo niekedy počas pleistocénu), keď sa prúd lávy zo sopky Nemrut rozšíril takmer 60 km cez juhozápadný koniec panvy a zablokoval odvodnenie oblasti do rieky Murat (prítok Eufratu).

Voda Zima na jazere Van|náhľad Do jazera sa vlievajú viaceré rieky: najmä Bendimahi a Zilan na severe, a riekami Karasu a Micinger z východu. Značnú časť vody mu prináša dážď a roztopená voda z hôr. Voda v ňom je slaná, dosahuje však nižšiu salinitu než iné turecké jazerá (13%/22%), čo vedie k hypotézam, že je spojené podzemnou cestou s riekou Tigris. Najhojnejšie soli v jazere sú uhličitan sodný a síran sodný. Brakické vody nie sú vhodné ani na pitie, ani na zavlažovanie.

Hladina jazera rôzne klesá a stúpa, v dôsledku čoho sa značne mení aj jeho rozloha: napr. 3 574 km² či 3 738 km². Priemerná hĺbka je vyše 140 m, no v najhlbších oblastiach dosahuje 451 m. V najširšom bode viac ako 119 km dĺžku. pH vody je 9,8.

Hladina je najnižšia počas zimných mesiacov a začína stúpať na jar, keď sa v okolitých horách topí sneh. Na najvyššiu úroveň sa hladina vyšplhá v júli. Počas zimy sa povrch rýchlo ochladí a severná časť jazera občas zamrzne. Zamrznutiu celého jazera bráni jeho vysoká slanosť.

Fauna a flóra Jediným známym druhom ryby v jazere je endemický druh Chalcalburnus tarichi. Ryby migrujú medzi množstvom sladkovodných prítokov, ktoré zásobujú jazero.

História Ostrov Ahtamar, arménsky kostol svätého kríža|náhľad Na východnom brehu jazera ležalo urartské mesto Tušpa.

Jazero spomínajú viacerí starovekí autori, hoci niekedy bolo zamieňané s inými (napr. Strabón 11,14,8). Podľa antických autorov bolo jazero natoľko slané, že v ňom žil len jeden druh ryby (belicky), pričom aj ten obýval iba územia pri prítokoch riek.

V stredoveku patrilo územie v okolí jazera k centrám arménskeho kultúrneho života. Na ostrove Ahtamar (iné názvy: Agtamar, Achtamar, Agthamar, Aghthamar) dodnes ležia ruiny arménskej Katedrály Svätého Kríža.

Pred zánikom Osmanskej ríše ležalo vo vanskom a bitlískom vilájate.

Galéria

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Jazerá v Turecku Kategória:Slané jazerá Kategória:Bezodtokové jazerá Kategória:Sopečné jazerá