alt=Mapa zobrazujúca štát Ur III a jeho sféru vplyvu.|náhľad|Mapa zobrazujúca štát Ur III a jeho sféru vplyvu.
Tretia dynastia Ur, nazývaná aj Novosumerská ríša, označuje sumerskú vládnucu dynastiu z 22. až 21. storočia pred Kr. (stredná chronológia) so sídlom v meste Ur a krátkodobý územno-politický štát, ktorý niektorí historici považujú za rodiacu sa ríšu.
Tretia dynastia Ur sa medzi historikmi skúmajúcimi toto obdobie bežne označuje skratkou Ur III. Čísluje sa v nadväznosti na predchádzajúce dynastie, napríklad na Prvú dynastiu Ur (26. - 25. storočie pred Kr.), ale zdá sa, že kedysi predpokladaná Druhá dynastia Ur nebola nikdy zaznamenaná.The so-called Second Dynasty of Ur is a phantom and is not recorded in the SKL in Frayne, Douglas (2008). Pre-Sargonic Period: Early Periods, Volume 1 (2700-2350 BC). University of Toronto Press. S. 910. ISBN 978-1-4426-9047-9.
Tretia dynastia Ur bola poslednou sumerskou dynastiou, ktorá sa dostala k prevahe v Mezopotámii. Začala sa po niekoľkých storočiach nadvlády, ktorú najprv vykonávala Akkadská ríša a po jej páde Gutejci a nezávislí sumerskí králi mestských štátov. Kontrolovala mestá Isin, Larsa a Eshnunna a siahala až do Hornej Mezopotámie.
História Tretia dynastia Ur vznikla nejaký čas po páde Akkadskej ríše. Obdobie medzi posledným mocným kráľom Akkadskej dynastie Šar-Kali-Šarrim a prvým kráľom III. dynastie Ur, Ur-Nammu, nie je dobre zdokumentované, ale väčšina asýriológov predpokladá, že nastalo krátke „obdobie temna", po ktorom nasledoval boj o moc medzi najmocnejšími mestskými štátmi. Na zoznamoch kráľov po Šar-Kali-Šarrim nasledujú ďalší dvaja králi v Akkade a šiesti v Uruku. Pre žiadneho z nich sa však nezachovali žiadne letopočty a dokonca ani žiadne artefakty potvrdzujúce, že žiadna z týchto vlád bola historická, okrem jedného artefaktu pre Dudu Akkadského (priamy nástupca Šar-Kali-Šarriho na zozname). Namiesto toho sa zdá, že prvenstvo Akkadu si uzurpovali gutejskí nájazdníci z pohoria Zagros, ktorých králi vládli v Mezopotámii neurčité obdobie (podľa niektorých kópií zoznamu kráľov 124 rokov, podľa iných len 25 rokov). Ich posledného kráľa Tirigana vyhnal Utu-hengal z Uruku. alt=Utu-hengal, Lugal zo sumerského mesta Uruk, sa modlí za víťazstvo nad gutianskym kráľom Tiriganom. Ilustrácia z 19. storočia.|vľavo|náhľad|Utu-hengal, lugal zo sumerského mesta Uruk, sa modlí za víťazstvo nad gutejským kráľom Tiriganom. Ilustrácia z 19. storočia. Po vláde Utu-Hengala založil Ur-Nammu (pôvodne generál) Tretiu dynastiu Ur, ale presné udalosti súvisiace s jeho vznikom sú nejasné. Sumerský kráľovský zoznam uvádza, že Utu-Hengal vládol sedem rokov (alebo 426, alebo 26 v iných kópiách), hoci zo záznamov je známy len jeden jeho letopočet, a to rok nástupu, čo naznačuje kratšiu dobu vlády.
Je možné, že Ur-Nammu bol pôvodne jeho guvernérom. V Ure boli objavené dve stély, ktoré obsahujú tento detail v nápise o Ur-Nammuovom živote.
Ur-Nammu sa preslávil ako bojovný kráľ, keď v bitke rozdrvil vládcu Lagaša a zabil samotného kráľa. Po tejto bitke si Ur-Nammu zrejme vyslúžil titul „kráľ Sumeru a Akkadu".
Urova nadvláda nad novosumerskou ríšou bola upevnená slávnym Ur-Nammuovým zákonníkom, ktorý bol pravdepodobne prvým takýmto zákonníkom pre Mezopotámiu od čias Urukagina z Lagašu spred niekoľkých storočí.
Za Šulgiho vlády došlo v ríši k mnohým významným zmenám. Podnikol kroky na centralizáciu a štandardizáciu postupov v ríši. Pripisuje sa mu štandardizácia administratívnych procesov, archívnej dokumentácie, daňového systému a národného kalendára. Dobyl mesto Súsy a okolitý región, čím zvrhol elamského kráľa Kutika-Inšúšaka, zatiaľ čo zvyšok Elamu sa dostal pod kontrolu dynastie Šimaškovcov.Encyclopedia Iranica: Elam - Simashki dynasty, F. Vallat
Vojenské a dobyvačné ťaženia Ura III. alt=Iddin-Sin, kráľ Šimurrumu. tento horský kmeň bol porazený vojskami tretej dynastie Ur, asi 2000 pred Kr. (detail)|náhľad|Iddin-Sin, kráľ Šimurrumu. tento horský kmeň bol porazený vojskami tretej dynastie Ur, asi 2000 pred Kr. (detail) Predpokladá sa, že v poslednom storočí 3. tisícročia pred Kr. viedli urskí králi niekoľko konfliktov okolo hraníc kráľovstva. Predpokladá sa, že tieto konflikty ovplyvnil akkadský kráľ. Keďže je málo dôkazov o tom, ako králi organizovali svoje sily, nie je jasné, či sa obranné sily nachádzali v centre alebo mimo kráľovstva. Vie sa len to, že druhý panovník dynastie Šulgi dosiahol určitú expanziu a dobyvačné ťaženia. Pokračovali v nich aj jeho traja nástupcovia, ale ich výboje sú časom menej časté.Lafont, Bertrand. The Army of the Kings of Ur: The Textual Evidence. Cuneiform Digital Library Journal.
Na samom vrchole expanzie Uru zabrali územie od juhovýchodnej Anatólie (dnešné Turecko) až po iránske pobrežie Perzského zálivu, čo svedčí o sile dynastie. Existujú stovky textov, ktoré opisujú, ako sa vojská Ur III zmocnili pokladov a po mnohých víťazstvách ich priniesli späť do kráľovstva. V niektorých textoch sa tiež uvádza, že pre kráľovstvo boli najvýnosnejšie výpravy Šulgiovcov, hoci je pravdepodobné, že z vojnovej koristi profitovali predovšetkým urskí králi a chrámy.
Konflikty so severovýchodnými horskými kmeňmi Vládcovia Uru III sa často dostávali do konfliktov s vysokohorskými kmeňmi z horskej oblasti Zagros, ktoré obývali severovýchodnú časť Mezopotámie. Najvýznamnejšími z týchto kmeňov boli kmeňové kráľovstvá Simurrum a Lullubi, ktoré boli často v konflikte aj s Elamom.Eidem, Jesper (2001). The Shemshāra Archives 1: The Letters. Kgl. Danske Videnskabernes Selskab. p. 24. ISBN 9788778762450.
Vojenskí vládcovia Mari V severnej oblasti Mari zrejme pokračovali semitskí vojenskí vládcovia nazývaní Šakkanakkovia, ktorí vládli súčasne s treťou dynastiou Ur, prípadne v období, ktoré jej tesne predchádzalo,Thomas, Ariane; Potts, Timothy (2020). Mesopotamia: Civilization Begins. Getty Publications. S. 14. ISBN 978-1-60606-649-2. s panovníkmi ako vojenskí guvernéri, napríklad Puzur-Ištar, ktorý bol pravdepodobne súčasníkom Amar-Sina.Leick, Gwendolyn (2002). Who's Who in the Ancient Near East. Routledge. ISBN 978-1-134-78796-8.
Panovníci Asýriológovia používajú mnoho komplikovaných metód na stanovenie čo najpresnejších dátumov tohto obdobia, ale stále existujú spory. Vo všeobecnosti vedci používajú buď konvenčné (stredné, všeobecne preferované), alebo krátke chronológie. Medzi rokmi 2119 až 2004 pred Kr., respektíve 2055 až 1940 (krátka chronológia), sa v Ur III. vystriedali nasledovní panovníci:
(Utu-hengal) Ur-Nammu Šulgi Amar-Sin Šu-Sin Ibbi-Sin
Zoznam kráľov tretej dynastie Ur s uvedením dĺžky ich vlády sa objavuje na klinopisnom dokumente, ktorý obsahuje zoznam kráľov Uru a Isinu, „Zoznam vlád kráľov Uru a Isinu" (MS 1686). Zoznam vysvetľuje: „18 rokov bol kráľom Ur-Namma, 48 rokov bol kráľom Šulgi, 9 rokov Amar-Suen, 9 rokov Su-Suen, 24 rokov Ibbi-Suen".George, A. R. Sumero-Babylonian King Lists and Date Lists (PDF). S. 206–210.
Pád Ura III. Moc novosumerských vládcov slabla. Ibbi-Sin v 21. storočí pred Kr. začal vojenské výpravy do Elamu, ale nepodarilo sa mu preniknúť ďaleko do krajiny. V rokoch 2004/1940 pred Kr. (stredná, resp. krátka chronológia) sa Elamčanom, spojeným s ľudom Súzy a vedeným Kindattuom, kráľom elamskej dynastie Šimaškovcov, podarilo obkľúčiť Ur, vyplieniť ho a Ibbi-Sina odvliecť do zajatia, čím sa skončila tretia dynastia Ur. Po tomto víťazstve Elamiti zničili kráľovstvo a nasledujúcich 21 rokov vládli prostredníctvom vojenskej okupácie.Bryce, Trevor (2009). The Routledge Handbook of the Peoples and Places of Ancient Western Asia: The Near East from the Early Bronze Age to the fall of the Persian Empire. Routledge. S. 221. ISBN 9781134159079.D. T. Potts (12 November 2015). The Archaeology of Elam: Formation and Transformation of an Ancient Iranian State. Cambridge University Press. S. 133. ISBN 978-1-107-09469-7.
Mezopotámia sa potom dostala pod amorejský vplyv. Amoritskí králi z dynastie Isin vytvorili nástupnícke štáty po období Ur III. Podarilo sa im vyhnať Elamitov z Uru, obnovili mesto a vrátili sochu Nannu, ktorú Elamiti ukoristili. Amoriti boli kočovné kmene zo severnej Levanty, ktoré hovorili severozápadnou semitčinou, na rozdiel od pôvodných Akkadčanov z južnej Mezopotámie a Asýrie, ktorí hovorili východosemitčinou. Približne v 19. storočí pred Kr. bola veľká časť južnej Mezopotámie obsadená Amorejčanmi. Tí sa spočiatku nevenovali poľnohospodárstvu, ale uprednostňovali polokočovný spôsob života a pásli ovce. Postupom času sa amoritskí obchodníci s obilím dostali do popredia a založili vlastné nezávislé dynastie vo viacerých mestských štátoch južnej Mezopotámie, najmä v Isine, Larse, Ešnunne, Lagaši a neskôr založili štát Babylon.
Sociálno-politická organizácia alt=Valcová pečať vládcu Šulgiho.|náhľad|Valcová pečať vládcu Šulgiho. Louvre.
Politická organizácia Územie, ktorému vládli králi z dynastie Ur III, bolo rozdelené na provincie, z ktorých každú spravoval guvernér (nazývaný ensi). V niektorých nepokojných regiónoch prevzali väčšiu moc pri správe vojenskí velitelia.
Každá provincia mala redistribučné centrum, kam sa posielali všetky provinčné dane, nazývané bala, ktoré sa posielali do hlavného mesta. Dane sa mohli platiť v rôznych formách, od plodín cez dobytok až po pôdu. Vláda potom podľa potreby rozdeľovala tovary vrátane financovania chrámov a dávok potravín pre chudobných.
Mesto Nippur a jeho význam Mesto Nippur bolo jedným z najdôležitejších miest tretej dynastie Ur. Nippur sa považuje za náboženské centrum Mezopotámie. Nachádzala sa v ňom svätyňa Enlila, ktorý bol pánom všetkých bohov. Práve tu boh Enlil vyslovoval kráľovo meno a zvolával kráľa na svoju existenciu. To sa používalo ako legitimácia každého kráľa, aby si zabezpečil moc. Podľa niektorých tabuliek, ktoré sa našli v blízkosti mesta, sa tiež predpokladá, že mesto bolo miestom, kde ľudia často viedli spory. Z politického hľadiska je ťažké povedať, aký význam mal Nippur, pretože mesto nemalo status dynastickej alebo vojenskej mocnosti. Skutočnosť, že Nippur nikdy neposkytol kráľom skutočné politické alebo vojenské výhody, však podľa niektorých naznačuje, že nikdy nebol skutočne dobytý. Samotné mesto bolo skôr vnímané ako „národné kultové centrum". Pretože sa na mesto nazeralo týmto spôsobom, predpokladalo sa, že jeho dobytie by mezopotámskym vládcom prinieslo neprijateľné politické riziká. Keďže mesto bolo vnímané ako sväté miesto, umožnilo to Nippuru prežiť aj početné konflikty, ktoré zničili mnohé iné mestá v regióne.Fish, T. (1938). The Sumerian City Nippur in the Period of the Third Dynasty of Ur. Iraq. 5: 157–179. doi:10.2307/4241631. JSTOR 4241631. S2CID 193037384.
Sociálny systém alt=Architektonický základový figurálny klin, zobrazuje samotného kráľa Amar-Sina, ktorý nesie staviteľovi prútený košík. Jeho meno v preklade znamená „nesmrteľný boh mesiaca".|vľavo|náhľad|Architektonický základový figurálny klin, zobrazuje samotného kráľa Amar-Sina, ktorý nesie staviteľovi prútený košík. Jeho meno v preklade znamená „nesmrteľný boh mesiaca". Na túto oblasť majú učenci mnoho rôznych názorov. Dlho sa predpokladalo, že obyčajný robotník nebol ničím iným ako nevoľníkom, ale nové analýzy a dokumenty ukazujú možný iný obraz. Skupíny námezdných robotníkov možno rozdeliť do rôznych kategórií.
Zdá sa, že niektoré skupiny skutočne pracovali z donútenia. Iné, aby si udržali majetok alebo dostali dávky od štátu. Ďalší robotníci boli slobodní muži a ženy, pre ktorých bola možná sociálna mobilita. Mnohé rodiny cestovali za prácou spoločne. Takíto robotníci mohli zhromažďovať súkromný majetok a dokonca byť povýšení do vyšších pozícií. To je celkom iný obraz života robotníkov ako predchádzajúce presvedčenie, že im nebolo umožnené dostať sa zo sociálnej skupiny, do ktorej sa narodili.