Veľká čínska nížina (-normovaný slovenský názovNázvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 ; iné názvy: Čínska nížinaVeľká čínska nížina. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 517, Východočínska nížinaKOLÁČNÝ, A. Malý atlas sveta. Bratislava: Správa geodézie a kartografie na Slovensku, 1957, S. 18Peking. in: PROCIKOVÁ, A. Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992, S. 232, nesprávneSeveročínska nížina je v súčasnej slovenčine normovaný názov inej, severnejšie sa nachádzajúcej čínskej nížiny, známej aj ako Mandžuská nížina a po čínsky nazývanej Tung-pej pching-jüan (doslova: Severovýchodná nížina) - porov. : Severočínska nížinaMARSHALL, T. et al. Po stopách nášho sveta na dvanástich ilustrovaných mapách. Bratislava: Albatros, 2019, S. 19; po čínsky 华北平原 - Chua-pej pching-jüan - v pchin-jine: Huáběi Píngyuán - doslova: Severočínska nížina) je veľká aluviálna rovina nachádzajúca sa v severovýchodnej Číne.
Poloha thumb|Veľká čínska nížina ("Chinese plain") v najširšom zmysle. Veľkú čínsku nížinu tvorí rovina dolného toku Žltej rieky (Chuang-che), rovina rieky Chuaj-che, rovina rieky Chaj-che, v širšom zmysle aj Šantunská vysočina a polostrov Šan-tung, a v najširšom zmysle aj rovina dolného toku rieky Jang-c'-ťiang. Východnú hranicu Veľkej čínskej nížiny tvorí more, konkrétne Žlté more (vrátane Pochajského zálivu) a pri najširšom vymedzení Veľkej čínskej nížiny aj Východočínske more. Severnú hranicu Veľkej čínskej nížiny tvorí pohorie Jen-šan a západnú hranicu pohoria Tchaj-chang-šan a Fu-niou-šan. Juhozápadnú hranicu tvorí pohorie Chuaj-jang-šan (čiže pohoria Tchung-paj-šan a Ta-pie-šan), resp. pri najširšom vymedzení Veľkej čínskej nížiny Juhočínske vrchy. Z hľadiska administratívnych jednotiek teda Veľká čínska nížina zahŕňa väčšinu samosprávneho mesta Peking, väčšinu samosprávneho mesta Tiencin, východnú časť provincie Che-pej, časť provincie (resp. v širšom ponímaní celú provinciu) Šan-tung, východnú časť provincie Che-nan, severnú časť provincie An-chuej, severnú časť provincie Ťiang-su; pri najširšom vymedzení Veľkej čínskej nížiny navyše zahŕňa aj časť provincie Chu-pej, ďalšie časti provincie An-chuej, zvyšok pronvicie Ťiang-su a samosprávne mesto Šanghaj. S. 38, 39thumb
Celková rozloha je približne 320 000 km² (bez roviny dolného toku rieky Jang-c'-ťiang).
Význam Je najdôležitejším regiónom Číny z hľadiska politiky, hospodárstva a kultúry. Obýva ju až približne 35 % z celkového počtu obyvateľov Číny.
Je hlavnou poľnohospodárskou oblasťou Číny. Orná pôda tvorí rozlohu okolo 180 000 km². Pestuje sa tu pšenica, kukurica, cirok, proso, arašidy, sezam, bavlna a rôzne druhy zeleniny. Je to hlavná oblasť produkcie ciroku, prosa, kukurice a bavlny v Číne.
Veľká čínska nížina obsahuje viacero ropných polí, napr. v provincii Šan-tung sa nachádza významné ropné pole Šeng-li.
Dopady klimatických zmien na poľnohospodárstvo VČN
VČN je hlavnou potravinovou obilninovou základňou v Číne, pričom produkcia pšenice predstavuje v tomto regióne 71% produkcie pšenice v celej krajine. Keďže VČN zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti Číny, zmeny v klíme majú zásadný význam. VČN čelí výzvam z hľadiska ekologickej a sociálno-ekonomickej udržateľnosti (napr. nedostatok vody, znečistenie životného prostredia a nízke zisky z rastlinnej výroby).
Rastúce teploty spôsobené klimatickými zmenami zvyšujú tepelnú záťaž ako v už horúcich tak vlhkých oblastiach. Na VČN sa nachádzajú rozsiahle zavlažovacie systémy, ktoré k zvýšenej vlhkosti vzduchu ešte viac prispievajú. Bez agresívnych opatrení v oblasti klímy by najťažšie vlny horúčav mohli viesť k hromadnej úmrtnosti poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na vonkajších pôdach. V prípade najextrémnejšieho scenára by oteplenie spôsobené klimatickými zmenami dosiahnuté do roku 2100 stačilo na to, aby sa takéto vlny horúčav vyskytli na VČN približne raz za desaťročie.
Referencie
Kategória:Geografia Číny Kategória:Nížiny