Česká kronika Jána Marignolu () je latinsky písaná kronika, ktorá vznikala v Prahe v rozmedzí rokov 1355 1358 z poverenia cisára Karla IV. Ten poveril známeho právnika a cestovateľa Jána Marignolu, aby zosumarizoval české dejiny „od Adama až po naše šťastné časy“.
Autor Giovanni de' Marignolli, tiež Ján Marignola [-ňola] ( * 1323 Florencia – † medzi 25. júlom 1358 a 22. marcom 1359) bol taliansky cestovateľ, ktorý pochádzal z poprednej florentskej patrícijskej rodiny. Bol minoritom vo Florencii a profesorom v Bologni.
Roku 1338 ho poveril pápež Benedikt XII. posolstvom k veľkému chánovi Tatárov. Ján odišiel ako pápežský legát do Ázie. Cez Konštantínopol, strednú Áziu a púšť Gobi sa dostal až do Pekingu. Vracal sa cez Indiu, Cejlón, Bagdad, Jeruzalem a Cyprus, aby sa v roku 1353 po pätnástich rokoch vrátil do Avignonu.
Roku 1353 prišiel na žiadosť cisára Karla IV. do Čiech, kde bol požiadaný o napísanie českej kroniky. Po návrate do Avignonu ho cisár Karol IV. pozval do Prahy, ale už roku 1354 ho pápež vymenoval za biskupa v Bisignane v Kalábrii. Tam v rokoch 13551356 napísal na žiadosť Karla IV. spomenutú kroniku.
Česká kronika Český kráľ a cisár Karol IV. podporoval českú kronikársku tvorbu. Inicioval druhú redakciu kroniky Františka Pražského, napísanie Kroniky kostela Pražského a angažoval Jána Marignolu, znalého „hladkého latinského slohu“, aby „prešiel staré i nové nejasne spísané príbehy kroník, zvlášť českých, aby odstránil nejasné dvojzmysly a vynechal, čo je nadbytočné a vložil niektoré prospešné správy.“ Karol IV. zároveň načrtol štruktúru kroniky, kde české dejiny mali byť integrované do svetových. Zámer začleniť české dejiny do kontextu svetových sa nepodarilo naplniť, autor, opierajúci sa iba o Kosmovu kroniku a jeho pokračovateľov nerozumel predlohám, zamieňal mená, zahmlieval súvislosti. Sám autor toto priznáva:
Jediné, čo bol schopný samostatne formulovať, boli oslavné výklady o Karlovi IV. Historická hodnota kroniky je sporná. Kronika je rozdelená do troch častí: Chearcos – dejiny sveta od Adama až po potopu sveta. Táto časť obsahuje aj stručný opis cesty Jána Marignolu do Ázie a je preto obsahovo najcennejšia. Monarchos - dejiny od Noemovho syna Jáfeta až po Karla IV. Ierarcos – dejiny kňazstva od prvého českého biskupa Dětmara do konca 12. storočia.
Veľká Morava a Uhorsko Kronika neprináša nové informácie, len fakty prevzaté z Kosmovej kroniky, odkiaľ pochádzajú nasledovné údaje týkajúce sa Veľkej Moravy a Uhorska: Příběh o Svatoplukovi z roku 894 o krste Bořivoja a utiahnutí sa kráľa Svätopluka do obydlia troch pustovníkov, jeho ríšu nešťastne spracovali jeho synovia, takže ju postupne okupovali Uhri, Poliaci a Nemci. výprava kniežaťa Břetislava do Uhorska a spustošenie zeme až po Ostrihom kapitoly Jak Svatopluk zvítězil nad Uhry a jak ztratil oko a Jak Svatopluk po uzdravení oka opět napadl Uhry opisujú boje kniežaťa Svatopluka s uhorským kráľom Kolomanom. Roku 1109 sa spomína a spustošenie širokého okolia Nitry kapitola Jak Přemysl, syn Václavův, táhl s vojskem proti uherským králům, kteří porušili mír opisuje boje Přemysla Otakara II. s uhorskými kráľmi Belom IV. a Štefanom V. z roku (1261) je údaj o svadbe Přemysla Otakara II. s Kunhutou na bratislavskom hrade ("Possen"). Ten istý kráľ usporiadal zakrátko svadbu netere so synom uhorského kráľa, ktorého so sprievodom očakával pri Bratislave ("versus Posonium").
Rukopisy a preklady Kronika sa zachovala v dvoch rukopisoch: úplný text je zachovaný v jedinom rukopise z 15. storočia uloženom v Národnej knižnici ČR, signatúra I D 10. neúplný rukopis len s fragmentami diela sa nachádza v knižnici sv. Marka v Benátkach, signatúra Lat. X. 188. Rukopis vydali Gelasius Dobner v Monumenta historica Boemiae II (1768, s. 68 - 282 ) a Josef Emler vo Fontes rerum Bohemicarum III. (1882, s. 487 - 604) na základe pražského rukopisu. Plný moderný český preklad vyšiel v súbornom diele Kroniky doby Karla IV.
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kroniky Kategória:Stredoveká historiografia Kategória:Stredoveké rukopisy Kategória:Kroniky 14. storočia