Veronika vstavačovitá alebo veronikovec vstavačovitý () je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina. Prirodzene sa vyskytuje od strednej a juhovýchodnej Európy po západnú Ukrajinu a európske Turecko.
Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).
Opis Veronika vstavačovitá je trváca bylina s krátko článkovým podzemkom, vysoká 20 až 60 (100) cm. Byľ je priama alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá alebo v hornej časti rozkonárená. V dolnej časti je holá, dohora až po súkvetie rovnovážne odstávajúco chlpatá, so zahnutými vrcholkami nahor. Podobá sa veronike klasnatej, s ktorou sa môže zamieňať.
Protistojné listy sú hrubé, na líci holé, lesklé, na rube roztratene páperisté. Dolné sú vajcovité až vajcovito kopijovité a stopkaté, horné sú podlhovasto elipsovité a sediace. Čepele sú nedelené, plytko vrúbkovane pílkovité, v hornej časti až celistvookrajové, tupo končisté, spravidla sýtozelené. Listene sú kopijovité až čiarkovito kopijovité, žliazkato chlpaté, dlhé do 5 mm.
Krátkostopkaté až takmer sediace kvety sú usporiadané v strapcovitých súkvetiach, dlhých do 20 cm. Sýtomodrá štvorpočetná koruna má v priemere 6 až 8 mm, dolné lupienky sú čiarkovité a zvinuté, kvetná rúrka je v ústi brvitá. Semenník je široko vajcovitý, žliazkato chlpatý. Svetlofialová čnelka a dve modrofialové tyčinky sú dlhé 5 až 7 mm. Štyri diely kalicha sú vajcovito kopijovité, žliazkato páperisté až husto chlpaté, dlhé do 3 mm.
Tobolky sú široko vajcovité až guľovité, zboku mierne sploštené, na vrchole plytko vykrojené. Sú husto žliazkato chlpaté a veľké ako kalich. Drobné svetlohnedé semená sú do 1 mm.
Kvitne od júna do augusta. Premenlivosť vo vzraste, rozkonárení byle, šírke listov, okrajoch a odení listov závisí väčšinou od charakteru stanovišťa.
Rozšírenie Prirodzený areál veroniky vstavačovitej sa rozprestiera od strednej a juhovýchodnej Európy po západnú Ukrajinu a európske Turecko. Na Slovensku je rozšírená od Bielych a Malých Karpát smerom na východ až po úpätie Bukovských vrchov. Najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške asi 1 500 m n. m., pod Ďumbierom, najnižší vo výške okolo 110 m n. m., pri obci Iža.
Výskyt Veronika vstavačovitá obsadzuje polozatienené až výslnné stanovištia v lesostepiach, na pasienkoch, pri okrajoch dubín a vo viniciach, od nížinného po podhorský stupeň. Obľubuje výhrevné, vysychavé, zásadité, výživné, často vápenaté, kamenité i hlinité pôdy.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Flóra na Slovensku vstavačovitá Kategória:Najmenej ohrozené druhy Kategória:Rastliny s modrými kvetmi