náhľad|Erb Bourbon-Parmovského rodu. Rod Bourbon-Parma je menšia talianska vetva šlachtického rodu Bourbonovcov. Vládla vojvodstvám Parma, Piacenza, Guastalla a Lucca, aj kráľovstvu Etrúria.
Rod Bourbonovcov-Parmských pochádza z francúzskeho kráľovského rodu Kapetovcov (legitímnou mužskou líniou) a je dedičom dynastie Farnézovcov. Pochádza z neho niekoľko panovníkov krajín katolíckej a pravoslávnej Európy a v súčasnosti od roku 1964 vládne Luxemburskému veľkovojvodstvu.
História rodu náhľad|Kráľ Filip V. a jeho manželka Alžbeta Parmská. Bourbonovci-Parmovci vznikli manželstvom španielskeho kráľa Filipa V. s princeznou Alžbetou Farnese, poslednou predstaviteľkou parmskej dynastie Farnese, ktorá bola mladšou španielskej vetvou kapetovského rodu Bourbonovcov.
Rod bol založený v roku 1748 Karolom III. (najstarším synom Filipa V. a Alžbety Parmsko-Farónskej) a jeho mladším bratom, Filipom I. Parmským. Počas Veľkej francúzskej revolúcie a Napoleonovho cisárstva sa s rodom Bourbon-Parma zaobchádzalo zle. Dokonca boli ich majetky aj skonfiškované. Po Viedenskom kongrese (1815) bolo Parmské vojvodstvo zverené bývalej cisárovnej Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej a Bourbon-Parmovci dostali vojvodstvo Lucca ako náhradu za stratu svojich majetkov.
Rod bol v roku 1860 definitívne zbavený svojich talianskych dŕžav v rámci Risorgimenta. Bourbon-Parmovci si napriek tomu udržali svoje postavenie a časté manželské zväzky ich naďalej spájali so suverénnymi katolíckymi, aj pravoslávnymi dynastiami Európy.
Po smrti posledného panovníckeho vojvodu Roberta I. v roku 1907 a následne po Prvej svetovej vojne bol rod Bourbon-Parma značne rozštiepený a viacerí jeho členovia sa zapojili do politického života.
Zatiaľ čo najstaršia vetva si naďalej nárokovala svoje práva na Parmské vojvodstvo, mladšia vetva sa postavila na čelo španielskeho karlistického hnutia, a ďalšia vetva sa stala hlavou Luxemburska sobášom s veľkovojvodkyňou Šarlotou I..
Rod sa v roku 1974 na istý čas opäť zjednotil, no od roku 1977 sa opäť rozdelil na dve protichodné línie.
Predstavitelia rodu
Suverénni parmskí vojvodovia náhľad|Filip I., vojvoda parmský Karol I. Parmský (1731-1735), budúci Karol III. španielsky
Filip I. Parmský (1748-1765), jeho mladší brat
Ferdinand I. Parmský (1765-1802), jeho syn
Králi Etrúrie
Ľudovít (Etrúria) (1801-1803), jeho syn
Ľudovít II. z Etrurie (1803-1807), jeho syn (známy ako Karol Ľudovít z Luccy a Karol II. z Parmy)
Suverénny vojvodcovia z Luccy
Mária Lujza Bourbonská (1815-1824), vdova po Ľudovítovi I.
Charles-Louis de Lucques (1824-1847), ich syn
Suverénni parmskí vojvodovia
Karol II. Parmský (1847-1849) ( na parmský trón nastúpil po smrti cisárovnej Márie Lujze Habsbursko-lotrinskej)
Karol III. Parmský (1849-1854), jeho syn
Robert I. Parmský (1854 - 1860), jeho syn
Titulovaní parmskí vojvodovia
Robert I. Parmský (1860-1907)
Henri Bourbon-Parmský (1907-1939), jeho syn
Joseph Bourbon-Parmský (1939-1950), jeho brat
Élie Bourbon-Parmský (1950-1959), jeho brat
Robert (II.) Bourbon-Parmský (1959-1974), jeho syn
Karlistickí predstavitelia
François-Xavier de Bourbon-Parme, karlistický pretendent na španielsky trón (1936-1977), strýko Roberta (II.) a syn Roberta I.
Sixte-Henri de Bourbon-Parme, jeho najmladší syn (od roku 1977)
Parmskí vojvodovia a karlistickí pretendenti
François-Xavier de Bourbon-Parme (1974-1977), vyššie
Charles-Hugues de Bourbon-Parme (1977-2010), jeho najstarší syn, karlistický pretendent do roku 1978
Charles-Xavier de Bourbon-Parme (od roku 2010), jeho syn
Luxemburskí veľkovojvodovia náhľad|Henrich I., luxemburský veľkovojvoda. Ján (1964-2000), vnuk Roberta I.
Henri (od roku 2000), jeho syn
Manželky z rodu Medzi významné manželky z rodu patri napríklad:
Zita Bourbonsko-Parmská, rakúska cisárovná a uhorská kráľovná (1916-1918), dcéra Roberta I.
Mária Lujza Parmská, španielska kráľovná (1788-1808), dcéra Filipa I.
Ďalšie osobnosti z rodu
Izabela Bourbónska (1741), prvá manželka budúceho cisára Svätej ríše rímskej Jozefa II.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Portál:Luxembursko/Zapojené články Kategória:Panovnícke rody