Pakost smradľavý () je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti severnej pologule.

Opis Pakost smradľavý je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina, vysoká 20 až 50 cm. Byle sú poliehavé alebo priame, rozkonárené, najmä v hornej časti odstávajúco žliazkaté a roztratene chlpaté, často červenkasté. Rozdrvené byle a listy nepríjemne zapáchajú. Práve táto vlastnosť bola použitá pri výbere slovenského druhového názvu. Na jeseň, najmä na suchom stanovišti, sa stonka aj listy sfarbujú do jasno červena.

Od iných domácich pakostov sa odlišuje hlavne tvarom listov. Čepele sú v obryse trojuholníkovité a včítane stopky husto a mäkko dlho chlpaté. Sú zložené z troch až piatich stopkatých a ďalej perovito delených lístkov. Prízemné listy sú v ružici a čoskoro odumierajú, stonkové sú protistojné, dlhostopkaté a početné. Najvyššie listy sú často striedavé, krátkostopkaté a veľmi malé.

Kvety sú usporiadané v dvojkvetých vidliciach, dlhších ako podporné listy. Kvetné stopky sú krátke, žliazkato chlpaté a počas kvitnutia i pri dozretí plodu sú vzpriamené. Karmínovo ružová päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, dlhé 10 až 15 mm (dlhšie ako kalich), obrátene vajcovité, s dlhým holým nechtíkom a na vrchole zaokrúhlené. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Nitky tyčiniek sú holé, na báze kopijovito rozšírené. Kalich je päťpočetný, voľný. Kališné lístky sú kopijovité, na okraji blanité, žliazkato chlpaté, trojžilové, dlhé 7 až 9 mm, s vrcholovou osťou dlhou do 2 mm.

Zobákovité plody sú rozpadávajúce, vráskavé, chlpaté, s dvomi priečnymi ryhami. Semená sú veľké 2 až 3 mm.

Rozšírenie Prirodzený areál pakosta smradľavého zahŕňa mierne oblasti severnej pologule. V Eurázii od Portugalska až po západnú Sibír, západné Himaláje a Čínu, severnú Afriku a Arabský polostrov, ostrovy Makronézie a v Kanade a Spojených Štátoch (v oblastiach na atlantickom a pacifickom pobreží).

Zavlečený je na Aljaške, v Južnej Amerike (Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Uruguaj), na Madagaskare, Taiwane, Japonsku a Novom Zélande.

Na Slovensku je na vhodných stanovištiach rozšírený až veľmi hojný. V Slovenskom raji sa vyskytuje hojne na sutinách, v krovinách a okolo vodných tokov. Najvyššie pozorovaný výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 510 m n. m., v Tomanovskej doline, v Západných Tatrách.

Ekológia Pakost smradľavý je bežne rozšírený druh najmä vo vlhkých tienistých lesoch, pobrežných porastoch, na skalných a sutinových svahoch a na rumoviskách od nížin až do horského stupňa, vzácne aj vyššie. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté, humózne, kamenisté i hlinité pôdy. Kvitne od mája do septembra (októbra).

Význam a využitie Pakost smradľavý obsahuje elagitaniny (geranín, izogeranín), flavonoidy a éterický olej. Pre svoje liečivé vlastnosti sa využíva ako antireumatikum, diuretikum, homeopatikum a adstringens.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Liečivé rastliny Kategória:Najmenej ohrozené druhy smradľavý Kategória:Rastliny s ružovými kvetmi