Sloviaci alebo starším pravopisom aj Slovjaci (jednotné číslo: Sloviak, Slovjak) môže byť staršie v niektorých východoslovenských nárečiach (historicky prípadne aj v iných slovenských nárečiach), resp. aj v niektorých starších etnografických textoch: SlováciTAJTÁK, L. Východné Slovensko ako regionálny fenomén. Historický časopis. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2001, 49(2). S. 307UHLÁR, V. O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina. Kultúra slova, 1992, roč. 26, čís. 8, s. 230 – 236. S.232CZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 590 zriedkavo: Slováci a (severouhorskí) RusíniCZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 77 VýchodoslováciRATKOŠ, Peter: Problematika kolonizácie na valašskom práve na území Slovenska. In: Historické štúdie XXIV. Bratislava 1980. S. 217 KLÍMA, S. Slovensko - obraz jeho minulosti a přítomnosti. Praha: Jednota českých mathematiků a fyziků. 1920. S. 12 (v minulosti niektorými neslovenskými autormi chápaní ako poslovenčení "Rusi"CZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 22-24, 76, 156, 178, 179 ) gréckokatolícki SlováciBÍLÝ, F., KLÍMA, S.. Ilustrovaný průvodce po Slovensku s mapou Slovenska a Tater. Praha: Šolc a Šimáček. 1921. S. 78 (resp. z pohľadu niektorých neslovenských autorov poslovenčení "Rusňáci", t.j. poslovenčení gréckokatolícki "Rusi"Národnostní obzor: časopis Čsl. společnosti pro studium menšinových otázek. Praha: Společnost pro studium menšinových otázek. č. 9. 1931. S. 11 ), pozri gréckokatolícka cirkev a Slováci Slovania
Slovjaci alebo menej často Sloviaci boli u niektorých aktivistov na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia Východoslováci chápaní ako samostatný národ, pozri Slovjaci
Zdroje