Karol Kalchbrenner (, ) (* 5. máj 1807, Pöttelsdorf† 6. jún 1886, Spišské Vlachy) bol rakúsko-uhorský botanik, mykológ a evanjelický kňaz.
Životopis Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri, Pešti, Banskej Štiavnici, Bratislave a Šoproni. Po ukončení štúdia evanjelickej teológie v Šoproni a Halle, kde medzi jeho spolužiakov patril aj Oswald Heer, sa stal v roku 1931 pomocným kňazom u svojho otca v Pešti a následne od roku 1932 pôsobil ako evanjelický kňaz v obci Spišské Vlachy. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu gréckych a rímskych autorov, ako aj žánrovej maľbe. V roku 1839 sa kvôli problémom so zrakom vzdáva maľovania. Namiesto neho sa začína zaujímať o záhradkárstvo, ktoré sa od roku 1847 mení na vášeň pre botaniku. V roku 1858 je zvolený za diakona a v roku 1870 za arcidiakona 13 spišských miest. V roku 1881 odchádza na dôchodok.
Vedecká činnosť V roku 1847 začína mapovať semenné rastliny spišskej župy. Na popud Fridricha Augusta Hazslinszkého následne prechádza od floristiky k mykológii. Zo samouka sa stal medzinárodne uznávaným mykológom; bol v styku s najväčšími menami svetovej mykológie, akými boli Švéd Elias Magnus Fries, Angličania Miles Joseph Berkeley a Mordecai Cubitt Cooke, Škót Andrew Murray, Francúz Casimir Roumeguère, Rakúšan Ludwig Heufler von Hohenbühel, Nemci Gottlob Ludwig Rabenhorst, Leopold Fuckel, Felix von Thümen a v Austrálii žijúci Ferdinand von Mueller, Talian Giacopo Bresàdola, Juhoafričania Leopold Richard Baur, John Medley Wood a Peter Mac Owen a ďalší.
Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrilo vydanie 60 článkov a opisov viac než 400 húb z Európy, Ázie, Austrálie a Južnej Ameriky. Bol autorom a ilustrátorom diela Icones Selectae Hymenomycetum Hungariae, ktoré obsahovalo 1334 druhov mykoflóry. Kalchbrennerove opisy vyšli v Muellerovom diele Fragmenta Phytographiae Australiae. Viaceré z jeho článkov, vrátane popisu nových druhov húb a opisu rodu Agaricus v západnej Austrálii, boli v rokoch 1882 a 1883 vydané v Zborníku Linného spoločnosti Nového Južného Walesu.
Bol prijatý za plnoprávneho člena Uhorskej akadémie vied a za dopisovateľa Linného spoločnosti Nového Južného Walesu. Bohužiaľ, väčšina jeho rozsiahlych zbierok bola zničená a iba zlomok sa zachoval dodnes v zbierkach Slovenského národného múzea.
Nové taxóny Bol autorom množstva prvých opisov nových druhov húb, pričom štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Kalchbr. Medzi najznámejšie patria:Kalchbrenner K. 1882) Grevillea 11 (no. 57): p. 24 Amanita effusa Humidicutis lewelliniae Lepista caffrorum Uredo commelinae
Na jeho počesť bolo prívlastkom „kalchbrenneri“, resp. „kalchbrenneriana“ pomenovaných 39 druhov, 1 poddruh, 1 varieta a 1 forma húb. V roku 2002 bol po ňom pomenovaný novovytvorený rod húb Kalchbrenneriella.Paul Diederich (Autumn 2002) Kalchbrenneriella, a New Genus to Accommodate the Lichenicolous Hyphomycete Torula cyanescens The Bryologist, 105 (3) pp. 411-14
Referencie
Iné projekty
Kategória:Uhorskí botanici Kategória:Uhorskí mykológovia Kategória:Mykológovia pôsobiaci na území Slovenska Kategória:Uhorskí evanjelickí kňazi