Bristol Blenheim je dvojmotorové trojmiestne ľahké bombardovacie lietadlo. Stroj využívalo britské RAF v úvode druhej svetovej vojny. Napriek pomerne pokročilej konštrukcii bol slabo pancierovaný a mal slabú obrannú výzbroj. V boji s nepriateľskými stíhačkami, bez sprievodu, utrpeli Blenheimy ťažké straty. V neskoršom období boli nahradené inými výkonnejšími konštrukciami.
Vznik a vývoj Inšpiráciou konštrukcie firmy Bristol bol moderný americký dvojmotorový celokovový dopravný stroj Lockheed Electra 12A.
Lord Rothermere, majiteľ novín Daily Mail, v roku 1934 oslovil spoločnosť Bristol Airplane Company s požiadavkou na rýchle súkromné lietadlo pre 6 pasažierov a 2 členov posádky. Konštruktér Frank Barnwell v tej dobe pracoval na návrhu dvojmotorového ľahkého dopravného lietadla označovanom ako Type 135 poháňaného motorom Bristol Aquila 1 o sile 500 hp. Tie však nedávali stroju dostatočný výkon a preto bolo prikročené k použitiu motorov Bristol Mercury VIS s výkonom 650 hp.
Stroj po úpravách označený ako Type 142 prvý krát vzlietol 12. apríla 1935. Po tom čo Rothermere stroj prezentoval na verejnosti sa o výkonný celokovový dvojmotorový stroj začali zaujímať aj armádne kruhy. Na základe požiadavky B.28/35 na prototyp bombardovacieho lietadla vznikol Type 142M (M ako military = vojenský).Moyes, P. J.R., The Bristol Blenheim I (Aircraft in Profile No 93). Leatherhead, Surrey, UK: Profile Publications, 1966.
Bristol Blenheim mal v čase svojho vzniku modernú celokovovú konštrukciu a dosahoval vysokú rýchlosť cez 400 km/h. V kruhoch velenia Royal Air Force panovala predstava, že tieto parametre sú postačujúce aby sa vyhol nepriateľským stíhačkám. Stroj mal aj preto iba slabú obrannú výzbroj pozostávajúcu z jedného pohyblivého a jedeného pevného guľometu. Keď však v septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna, stroje Bristol Blenheim utrpeli ťažké straty počas náletov bez sprievodu stíhačiek. Stroje mali na začiatku vojny nedostatočnú maximálnu rýchlosť, slabé pancierovanie a nedostatočnú obrannú výzbroje, podobne ako napríklad sovietske Tupolev SB-2. Prvé britské nálety na nemecké jednotky 4. septembra 1939 uskutočnili stroje Bristol Blenheim Mk. IV 107. a 110. bombardovacej perute RAF.
Časť strojov verzie Mk. I bola prestavaná po doplnení ďalšej výzbroje a radaru AI Mk. IV na nočnú stíhačku. Ich nasadenie malo veľký význam až do príchodu špecializovaných nočných stíhacích strojov Bristol Beaufighter.
Bristol Blenheim slúžil v RAF sedem rokov doma aj v zámorí. Licenčne bol vyrábaný v Kanade a Fínsku. Stroje verzie Mk. IV vyrábané v Kanade niesli označenie Bristol Fairchild Bolingbroke.
Špecifikácia (Mk. IV)
Technické údaje náhľad|Kokpit lietadla Bristol Blenheim
Posádka: 3 Rozpätie krídel: 17,17 m Dĺžka: 12,98 m Výška: 3,00 m Prázdna hmotnosť: 4 450 kg Pohonná jednotka: Mk I: 2 × Bristol Mercury VIII , neskôr Mk IV: 2 × Bristol Mercury XV Výkon pohonnej jednotky: 840 k
Výkony náhľad|Nákres
Max. rýchlosť: 430 km/h Stúpavosť: 490 m/min
Dostup: 8 310 m
Dolet: 2 350 km
Výzbroj náhľad|Výbava
1x 7,7 mm guľomet v ľavom krídle 1-2 guľomety 7,7 mm v zadnom ventrálnom blistri 2x 7,7 mm guľomety v chrbtovej veži
Voliteľná výzbroj Až 1 440 kg vnútorných a vonkajších zásob konvenčných padacích Bômb. 2x 7,7 mm zadné guľomety.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Britské bombardovacie lietadlá