Bitka pri Prievidzi bolo bojové stretnutie Slovenského národného povstania, ktoré sa odohralo medzi jednotkami IV. Taktickej skupiny „Muráň“ Československej armády na Slovensku podporovanej partizánskymi skupinami na jednej strane a nemeckou bojovou skupinou „Schill“ na strane druhej. Boje sa odohrali od 14. do 18. septembra 1944 a vyvrcholili neúspešným útokom povstalcov, ktorého cieľom malo byť oslobodenie Prievidze. Tento neúspech napokon viedol k ústupu z Turca.
Predohra
Dňa 8. septembra sa povstalecké jednotky skupiny „Weinhold“ stiahli z Baťovan a v popoludńajších hodinách sa pokúšali zachytiť sa na línii Malé Uherce - Malé Kršteňany – Veľké Kršteňany a časť z jednotiek ustúpila do Vestenickej doliny, Živelný pokus partizánov z oddielu „Vtáčnik“ opätovne obsadiť Baťovany nepriniesol úspech a skončil sa veľkými stratami. Následne 9. septembra o 6.00 hod. atakovali jednotky okupantov pozície povstalcov. Útok podporovala delostrelecká paľba a nálet troch strmhlavých bombardérov.
Nemecký útok vojakov stot. Weinholda zaskočil. Podmínované mosty cez Nitru nevybuchli a zmätok ešte viac vzrástol, keď na všetkých obranných úsekoch odrazu vypadlo telefonické spojenie. O 11.02 poslal stot. Weinhold na veliteľstvo Československej armády na Slovensku telegram so správou, že nepriateľské „tanky“ prelomili obrannú líniu pri Malých Uherciach. O niekoľko minút neskôr padol do zajatia. Hneď v noci z 9. - 10. septembra zaútočila rota „Tantau“ zo skupiny „Schill“ na obec Skačany. Podarilo sa im obec obsadiť, no ráno ich odtiaľ vyhnal útok partizánov. Okupanti obsadili Oslany a celý postup skupiny „Schill“ nahor údolím Nitry sa podarilo zastaviť až vo večerných hodinách toho dňa a to južne od čiary Chalmová – Bystričany. Do Banskej Bystrice dorazili prvé správy o zlej situácii pri Malých Uherciach krátko po trinástej hodine.
Dňa 10. septembra 1944 o 20.00 hod. vstúpila do platnosti nová organizácia povstaleckých síl a jednotky na Hornej Nitre vytvorili IV. Taktickú skupinu (IV. TS) s krycím menom „Muráň“ pod velením pplk. Jána Malára (brata generála Augustína Malára). V ten istý deň podniklo nemecké letectvo veľký nálet na letisko Tri Duby, pri ktorom zničilo 13 povstaleckých lietadiel kombinovanej letky. Povstalecké sily tak prišli o leteckú podporu, čo sa týkalo samozrejme aj síl na Hornej Nitre
Už ráno 11. septembra 1944 napadli tri Ju 87 obrannú líniu IV. taktickej skupiny pri Bystričanoch. Hneď po skončení náletu sa pred zákopmi objavila nemecká pechota a obrnené vozidlá. Povstalecké jednotky boli účinkami bombardovania natoľko otrasené, že vôbec nekládli odpor a rozpŕchli sa. Pplk. Malár dokázal časť utekajúceho mužstva zhromaždiť v záchytnom postavení na čiare Dolné Lelovce – južný okraj Zemianskych Kostolian – Dolný Kamenec – Horný Kamenec. Zvyšok vojakov dezertoval. Esesáci nedobyli Zemianske Kostoľany len vďaka tomu, že SS-Stubaf. Klotz nasadil v ten deň svoje hlavné sily proti skupine „Jeleník“ z III: TS, ktorá bola vytlačená z Hornej Vsi k horskej osade Cerová.
Velenie povstaleckej armády si začalo uvedomovať nebezpečnú situáciu. Na rozkaz generála Goliana odcestoval do Zemianskych Kostolian náčelník štábu velenia povstaleckej armády mjr. gšt. Július Nosko s úlohou „urobiť poriadok“. Padlo rozhodnutie úsek posilniť ďalším jednotkami sformovanými v prvých dňoch povstania. Na Hornú Nitru bola odvelená čata por. Spiššáka s troma kanónmi 20 mm vz. 36 Oerlikon. Palebné postavenie zaujala pri Zemianskych Kostoľanoch. Úsek bol posilený čatou troch KPÚV vz. 37M. Po technických problémoch k Zemianskym Kostoľanom napokon dorazila aj rota KPÚV npor. Galuščáka zložená zo štyroch kanónov KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a tanková čata por. útv, Pavla Krúpu, ktorú tvorli štyri ľahké tanky LT vz. 38. Tri z nich najskôr natankovali nesprávny benzín no napokon sa technický problém podarilo vyriešiť. Tank čat. Váňu a ďalší tank zostali pri Novákoch na výšine „Na Bezinách“, ďalšie dva tanky čaty sa presunuli k Zemianskym Kostoľanom Pre kanóny Galuščákovej roty najskôr chýbali delostrelecké ťahače a tak sa kanóny na hornom Ponitrí objavili až 15. septembra. náhľad|Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. Július Nosko a por. Pavel Krúpa na tanku V-3.081 pred Zemianskymi Kostoľanmi. Nová povstalecká obrana bola vytvorená pred Zemianskymi Kostoľanmi tak, aby chránila prístupy k mestu Nováky od západu a od juhu. Na južnom smere od Oslian zaujal obranu novosformovaný prápor tvorený dvoma rotami pod velením kpt. pech. Jozefa Bradáča. Jedna z rôt pod velením npor.pech. Františka Heinricha sa zakopala pred dedinou Vieska, druhá sa zakopala naľavo od Viesky. Vestenickú dolinu s údolím rieky Nitrice bránili dve dobrovoľnícke pešie roty, ktoré mali názov podskupina „Kolník“. Roty boli podporované batériou troch kanónov 76,5 mm . Obrany sa mal zúčastniť aj aj prápor (vel. Peter Kubík) z partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku. Pred Zemianskymi Kostoľanmi sa už objavila aj tanková čata por. Krúpu.
Po zaistení dobytého územia obnovili jednotky Schillu postup až 12. septembra. Rozdrvili slabú obranu vo Vestenickej doline no ďalej na Nováky nepostupoval. Po nemeckom útoku boli povstalecké sily pred Novákmi zredukované na jednu neúplnú pešiu rotu, tankovú čatu a jednu batériu a dva mínomety. Nasledujúci deň Nemci zaútočili na Nováky z oboch smerov.
Útok skupiny „Schill“ na Zemianske Kostoľany a Nováky sa začal na svitaní 13. septembra 1944. Už v noci prenikla cez obranné línie nemecká útočná skupina SS-Uscha. Ludwiga, ktorá obsadila sklady PHM.223. Hneď po rozvidnení zaútočil prápor „Teuteberg“ na povstalecké obranné postavenie v údolí Nitry, zatiaľ čo príslušníci práporu „Kettgen“ vyrazili na pochod naprieč Drieňovským podhorím s úlohou napadnúť ľavé krídlo podskupiny „Kolník“, pozície ktorej sa nachádzali na pri Sučanoch (dnes Nitrianske Sučany).
O 08.45 hod. začala po krátkej delostreleckej príprave zo Skačian postupovať nahor údolím Nitrice obrnená skupina „Rösser“ a čata „Pikowitz“. Po prekročení rieky Nitrice približne o 9.30 hod napadli pozície podskupiny „Kolník“. Na začiatku boja padol veliteľ delostreleckej batérie por. Rosínsky-Rosenberg. Jednotky npor. Kolníka odolávali protivníkovi až do 11.00 hod., keď ich zboku napadli muži SS-Ostuf. Kettgena. Nemecké jednotky prenikli do Novák. Počas boja zahynulo 14 slovenských vojakov a partizánov. Nemci sa zmocnili všetkých troch kanónov 76,5 mm vz. 17 batérie, ktorá podporovala jednotku npor. Kolníka.
Po začatí nemeckého útoku údolím Nitrice sa tank por. Kúpu a ďalší tank presunuli od Zemianskych Kostolian späť k Novákom. Tanky stojace Na bezinách boli zaskočené a tank čat. Váňu bol zničený. Druhý tank unikol a pripojil sa k zbytku čaty.
Hlavné sily IV. taktickej skupiny pred Zemianskymi Kostoľanmi prvý nemecký nápor odrazili, no svoje pozície na začiatku po nemeckom bombardovaní opustili vojaci Heinrichovej roty zanechajúc na mieste všetky svoje zbrane a tak nemecký útok musel odrážať zbytok skupiny. Npor. Heinrich bol za toto zlyhanie a opustenie pozícii stíhaný justičnými orgánmi Československej armády na Slovensku. Kritickú situáciu za pokúšal zachraňovať kpt. gšt. Vlček, ktorý rýchlo zháňal v Novákoch jednotky, aby ich nasmeroval do priestoru Viesky. Po správe o rozbití podskupiny „Kolník“ boli však bol zbytok IV. taktickej skupiny nútený urýchlene vyprázdniť obranné postavenie.
Ústup vojakov kpt. pech. Jozefa Bradáča, ktorí sa presúvali cez Veľkú a Malú Lehotu do obce Cígeľ a ďalej cez Sebedražie a Koš, kryli Krúpove tanky. Stot. Malár sa na príkaz pplk. Malára pokúšal zachytiť povstalecké jednotky pri obci Koš, no veľká časť vojakov a partizánov odhodila zbrane a bezhlavo ustupovala cez Cigeľ a Sebedražie až do Handlovskej doliny ostreľovaná nemeckými samohybnými dela a húfnicami.
Okolo poludnia obsadili Nemci Zemianske Kostoľany a po nadviazaní spojenia s údernou skupinou SS-Uscha. Ludwiga, ktorá desať hodín úspešne bránila sklady PHM, začali postupovať na Nováky. K večeru 13. septembra sa celá IV. TS prakticky rozpadla.
Najcenejšou korisťou, ktorá po obsadení Zemianskych Kostoľan padla okupantom do rúk, bol približne jeden milión litrov benzínu, ktorý začali okamžite začali odvážať do Nemecka.
Priebeh bojov pri Prievidzi Vo večerných hodinách 13. septembra sústreďoval veliteľ taktickej skupiny pplk. Malár svojich vojakov na kóte 394 Banské. Zdecimovaná IV. taktická skupina sa zúžila na dve neúplné pešie roty, jednu pioniersku rotu, tri tanky LT vz 38 čaty por. Krúpu, čatu Oerlikonov (3 kusy), 2 mínomety a jeden poľný kanón 76,5 mm. Velenie povstaleckej armády medzitým nariadilo, aby sa do Handlovskej kotliny presunuli posily z úsekov I., II. a III. taktickej skupiny a veliteľ výcvikového priestoru Oremov Laz 243 mjr. Alexander Korda priviezol z vlastnej iniciatívy pre IV. taktickú skupinu jeden poľný kanón 76,5 mm vz. 17 aj so zásobou streliva.
Pred svitaním vysunul pplk. Malár pešie roty stot. Jána Gondu a npor. Jozefa Alakšu spoločne s tankami LT vz. 38 na južný okraj Prievidze. Prichádzajúce posily boli zasadzované na obrannú líniu Necpaly 246 – kóta 372,6 Kopanice – kóta 394,0 Banská – kóta 701,5 Jelení Vrch – kóta 971,5 Veľký Grič – kóta 1135,0 Biely Kameň.
Krátko po rozvidnení zaútočila nemecká pechota podporovaná útočnými delami a náletom troch strmhlavých bombardérov na Prievidzu. Jednotky kpt. Gondu takmer bez boja opustili svoje pozície a stiahli sa k Nemeckému (dnes Nitrianskemu) Pravnu. Tri tanky sa stiahli na kótu Banská. V popoludňajších hodinách Nemci atakovali pozície IV. TS na tejto kóte, no boli odrazení.
Zatiaľ čo jednotky skupiny Schill zaisťovali priestor Prievidza - Bojnice a pri Novákoch sa koncentrovali na prielom do regiónu Turiec, na strane IV. taktickej skupiny bolo v plnom prúde preskupovanie a posilňovanie síl. Dňa 14. septembra prevzal velenie nad taktickou skupinou plk. pech. Mikuláš Markus, ktorý obranu povstalcov sformoval nasledovne. Smer Prievidza - Nemecké Pravno na čiare Poruba - Lazany - Brezany prehradila rota kpt. Gondu z V. taktickej skupiny posilnená o rotu stot. Schleicherta a rotu Brezány z II. partizánskej brigády M: R. Štefánika (veliteľ Viliam Žingor). Obrana bola posilnená zosilnenú čatou protitankových pušiek a družstvom ťažkých guľometov.
Smer na Handlovú a do centra povstania prehradzoval nový, 34. peší prápor „Diamant (kpt. Eugen Surovčík), ktorý Markus sformoval zo zvyšku peších jednotiek IV. TS a cyklistickej roty 15. septembra. Nová jednotka mala zaujať pozície v priestore Brezany - Necpaly. Dôležitú kótu 394,0 Banská na východ od Prievidze chránil 32. prápor „Kremeň (kpt. Pavel Čellár) posilnený o čatu Oerlikonov a tri tanky poručíka Krúpu. Na ľavom krídle povstaleckej obrany zaujala 15. septembra obranu elitná rota leteckého dorastu (npor. Michal Minka). Údolie rieky Nitra s prístupmi na Handlovú chránili partizáni z II. práporu brigády kpt. Jána Nálepku (veliteľ Gejza Šproch).
Palebné postavenia poľného delostrelectva IV. TS, ktoré tvorila trojdelová batéria húfnic 100 mm vz. 14/19, štvordelová batéria kanónov 76,5 mm vz. 30 a dvojdelová batéria kanónov 76,5 mm vz. 17 sa nachádzalo medzi obcami Veľká Čausa a Ráztočno.
Nemecké plány boli jasné. Prienikom do Turca mala skupina „Schill“ vpadnúť do tyla V. taktickej skupine, ktorá doteraz úspešne odolávala náporu 178. divízie Tatra, No skôr ako tak mohli okupanti urobiť museli zabezpečiť výšiny nad Prievidzou, z ktorých povstalci ohrozovali zásobovacie trasy údolím rieky Nitra. A najdôležitejšou z nich bola kóta 394 Banská.
Uvedomovalo si to aj povstalecké velenie a na obranu kóty bola vyčlenená III/32 pešia rota (npor. Ľudovít Žvach), tanková čata por. Krúpu, čata Oerlikonov, družstvo ťažkých guľometov a jeden kanón KPÚV 7,5 cm (Pak 40) z roty npor. Galuščáka.