Krivoštianka je geomorfologická časť podcelku Humenské vrchy vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá západný výbežok pohoria a jej najvyšší vrch Krivoštianka dosahuje .
Polohopis Územie sa nachádza na západnom okraji pohoria a zaberá väčšiu, juhozápadnú časť podcelku. Severný okraj územia nadväzuje na Beskydské predhorie a jeho podcelky Mernícka pahorkatina na severozápade a Humenské podolie na severe a severovýchode. Na severovýchod pokračujú Humenské vrchy časťou Sokol a juhovýchodne nadväzuje podcelok Vihorlat s podcelkom Kyjovská planina. Južný okraj susedí s Východoslovenskou pahorkatinou a jej časťami Podvihorlatská pahorkatina, Laborecká niva a Pozdišovský chrbát.
Hrebeňom vedie hranica Prešovského a Košického kraja a okresov Humenné a Michalovce. Oblasť patrí do povodia rieky Laborec, ktorá pretína horský hrebeň v západnej časti a do ktorej ústia potoky zo severných i južných svahov. Medzi významné vodné toky patrí Turský jarok, odvodňujúci centrálnu časť a Ptava, tečúca východným okrajom. Západným okrajom preteká riečka Ondavka, odvádzajúca vodu do Ondavy.
Významné vrcholy Krivoštianka () Chlm () Uhliská () Plúštie ()
Doprava V západnej časti vedie údolím Laborca významná cestná spojnica Strážskeho a Humenného, cesta I/74, ako aj železničná trať Michaľany – Michalovce – Humenné.
Chránené územia Západná časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Osobitne chránenými územiami sú tu PR Chlmecká skalka a PR Jasenovská bučina.
Turizmus Táto časť Vihorlatských vrchov patrí vďaka značeným chodníkom medzi ľahko dostupné a obľúbené ciele turistov. Často navštevované sú najmä Jasenovský a Brekovský hrad.
Turistické trasy zeleno značený chodník zo Strážskeho na rázc. Veľká Dubová modro značený chodník z Porúbky cez rázc. Veľká Dubová a Jasenovský hrad do Jasenova žlto značený chodník z Brekova na Brekovský hrad
Referencie
Pozri aj Vihorlatské vrchy Humenské vrchy Geomorfologické členenie Slovenska
Kategória:Vihorlatské vrchy Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku