náhľad|Výstava tradičných hračiek v Museo de Arte Popular v Mexico City Tradičné mexické ručne vyrábané hračky sú hračky, ktoré vyrábajú remeselníci a nie sú vyrábané v továrňach. História mexických hračiek siaha až do obdobia Mezoameriky, ale mnohé hračky pochádzajú z koloniálneho obdobia. Mnohé z nich zaviedli evanjelisti ako učebné pomôcky a boli spojené s určitými sviatkami a slávnosťami. Tieto hračky sú veľmi rôznorodé, vrátane šálok a loptičiek (cup and ball), lotérií, bábik, miniatúrnych ľudí, zvierat a predmetov, vrchnákov a ďalších - z mnohých materiálov vrátane dreva, kovu, látky, kukuričných šupiek, keramiky a skla. Tieto hračky boli v celom Mexiku populárne až do polovice 20. storočia, keď sa rozšírili komerčne vyrábané, väčšinou plastové hračky. Kvôli reklame, ktorú komerčné hračky dostávajú, a preto, že sú lacnejšie, sa väčšina tradičných hračiek, ktoré sa predávajú ako ručne vyrobené, predáva najmä turistom a zberateľom.
História náhľad|Výstava drevených hračiek v Museo de las Culturas Populares de Chiapas v San Cristobal de las Casas Pôvod hračiek na území dnešného Mexika nie je jasný, ale za najstaršie sa považujú lopta, bábiky a zvieratká na hranie.Z obdobia Mezoameriky sa našli nálezy, ktoré mohli byť hračkami, vrátane keramických figúrok psov a jaguárov s kolieskami na olméckych náleziskách, hudobného nástroja nazývaného sonaja, píšťaliek a bábik s pohyblivými rukami a nohami.Na zapotéckych náleziskách sa našlo viacero možných keramických hračiek vrátane bábik malých a stredných rozmerov a zvieratiek na hranie. Tieto bábiky sa v zapotéckom jazyku nazývajú Tonka alebo Tangu-yu. Niektoré z týchto bábik nosia na pleciach dieťa alebo na hlave košík s jedlom. Medzi figúrky zvierat patria jelene, opice, kojoti. Ich modifikované verzie sa vyrábajú dodnes. Keďže sa však našli na pohrebiskách, je možné, že namiesto rekreačného účelu mali rituálny účel. Podľa Mendozovho kódexu boli aztécke hry pre deti zamerané na ich začlenenie do spoločnosti a mnohé z nich napodobňovali činnosti dospelých. Hračky obsahovali menšie verzie nástrojov, pričom chlapci dostávali zbrane a poľnohospodárske náradie a dievčatá náradie používané pri domácich prácach. Jednou zo známych hier z aztéckeho obdobia je cocoyocpatolli ("hra s dierou"). Vytvorila sa diera a z určitej vzdialenosti do nej deti súťažili v hádzaní malých kameňov alebo ovocných kôstok. Ďalšou hrou je chichinadas, od slova znamenajúceho udrieť, a veľmi sa podobá guľôčkam. Mapepenas ("chytanie rukou") je hra, pri ktorej sa vyberie kameň určitej farby, pričom ďalšie sa ukryjú na podložke. Vyhráva ten, kto ako prvý získa ďalší kameň rovnakej farby.
Mnohé z tradičných mexických hračiek majú svoj pôvod v koloniálnom období, keď misionári zaviedli nové remeslá a hračky európskeho štýlu. Keďže boli často súčasťou evanjelizačného procesu v ranom koloniálnom období, mnohé hračky sa začali spájať s náboženskými oslavami. Jedným z príkladov sú drevené a kostené hrkálky, ktoré sa vyrábali na Veľký týždeň a zvyčajne sa dávali deťom. Medzi ďalšie významné dni, s ktorými sa spájajú hračky, patria Karneval, Corpus Christi, Las Posadas, Deň mŕtvych a rôzne dni svätých. Na Corpus Christi sa predávali hračky nazývané tarascas. Boli to okrídlení draci z dreva s kolieskami, ktorí sa predávali pred kostolmi. Hračka súvisí so stredovekou legendou o tomto tvorovi, ktorý jedol panny, a o rytierovi, ktorý ho zabil. K ďalším hračkám, ktoré sa viažu k tomuto dňu, patrili malé oslíky vyrobené z kukuričných šupiek, zdobené papierovými kvetmi. 24. júna je sviatok Jána Krstiteľa, ktorý kedysi oslavovali deti s turbánkami a mečmi vyrobenými z kartónového a dreva. Na sviatok Antona Veľkého boli obľúbené malé klietky s vtáčikmi z krepového papiera, ktoré sa predávali pred kostolmi, ale táto tradícia zanikla. Orientálny vplyv na hračky neskôr pochádzal z obchodu prostredníctvom Manilskej galéry.
Od koloniálneho obdobia až po 19. a začiatok 20. storočia bolo možné nájsť tradičné ručne vyrábané hračky po celom Mexiku, ktoré sa zvyčajne predávali na trhoch tianguis, iných tradičných trhoch a stánkoch na festivaloch, najmä vo väčších mestách, ako je Mexico City. Po získaní nezávislosti Mexika sa európske hračky stali veľmi módnymi, najmä bábiky s látkovým telom, porcelánovými hlavami a rukami. Tie však boli veľmi drahé, čo podnietilo miestnu výrobu ich napodobenín, ktoré nakoniec nadobudli mexický charakter. Medzi ďalšie obľúbené hračky patrili domčeky pre bábiky s nábytkom, čajové súpravy, drevené koníky, bábiky, povrazy zviazané do tvarov ľudí alebo zvierat - a hračkárske vláčiky z dreva, plechu a kartónu. Ďalšou dôležitou kategóriou od koloniálneho obdobia až po súčasnosť boli miniatúry, pričom tie z maľovanej hliny a drôtu boli mimoriadne rozšírené vo všetkých častiach Mexika až do polovice 20. storočia. Do tohto obdobia sa s nimi hrali celé generácie mexických detí, pričom najväčšiu popularitu dosiahli vo vidieckych oblastiach krajiny. Od 70. rokov 20. storočia ich takmer úplne nahradili plastové, komerčné hračky, a to v dôsledku záujmu detí o komerčné hračky, najmä elektronické.
Výroba tradičných hračiek v Mexiku sa vytráca, najmä od 70. rokov 20. storočia. Mnohé sa ešte stále vyrábajú, ale väčšina sa predáva turistom a zberateľom. Hračky sa považujú za dôležitý aspekt tradičnej mexickej kultúry, ako aj za zdroj príjmov pre rôznych remeselníkov. Napríklad na trhu Terán v meste Aguascalientes sídli rodina Zabalasovcov, ktorá už viac ako dvadsať rokov predáva ručne vyrobené hračky, privezené z miest ako Michoacán, Jalisco a Guanajuato. Zástancovia hračiek tvrdia, že ich zánik je pre kultúru problematický, pretože ich nahrádzajú násilné videohry. Väčšina detí výrobcov a predajcov hračiek však nemá záujem o pokračovanie tejto tradície.
Mexickí zástancovia remesiel, ako napríklad FONART, naďalej propagujú a podporujú výrobu a predaj tradičných hračiek.. Väčšinu z nich dnes vlastnia a vyrábajú pre tieto organizácie, ako aj individuálni zberatelia v Mexiku i v zahraničí. V Mexiku medzi múzeá venované týmto hračkám patrí Museo del Juguete Popular Mexicano (La Esquina) v San Miguel de Allende a he Museo del Juguete Antiguo México v Colonia Doctores, Museo de Juguete Tradicional Mexicano v Aguascalientes má vo svojej zbierke viac ako tisíc kusov. Ďalšie múzeá a organizácie organizujú dočasné výstavy venované týmto hračkám. Jedna z nich sa volala "Había un navío, navío cargado de... Juegos y juguetes tradicionales de la Independencia y Revolución Mexicana", ktorá vystavovala viac ako 600 kusov v Guadalajare. Ďalšiu usporiadalo Múzeum Franza Mayera v Mexico City, ktoré predstavilo hračky zo štrnástich rôznych zbierok, z ktorých desať patrilo súkromným osobám. Jedna významná súkromná zbierka je súčasťou Rockefellerovej mexickej zbierky ručných prác. Táto zbierka hračiek je veľká a rozmanitá, vrátane ťahacích hračiek (nazývaných aj hračky na kolieskach) z 20. a 30. rokov 20. storočia, hlinených zvieracích pásov zo 70. rokov 20. storočia, miniatúrnych scén z býčích zápasov, zvieracích bánk, bábok a papierových a handrových bábik. Ústredný význam má súbor kĺbových ťahacích hračiek conchero vyrobených v 30. rokoch 20. storočia. Títo živí umelci majú tváre z hliny a telá a končatiny z dreva, kartónu, peria, kožušiny a alobalu. Nástroje, na ktoré hrajú, sú uzávery od fliaš. Hoci pôvod tejto skupiny je neistý, podobné exempláre boli vyrobené a predávané v San Juan de los Lagos, Jalisco a Salamanca, Guanajuato, pred niekoľkými desaťročiami, ako aj v Oaxaca. V zbierke sa nachádza významná figúrka z píšťalky z Ocumicha v Michoacáne v podobe zvieraťa-čertíka, ktorá je jedným z najstarších zachovaných príkladov tohto druhu. Zbierka obsahuje súbor hlinených hračiek vyrobených remeselníkom Aureliom Floresom z Izucar de Matamoros v Pueble, ktorý je známy svojimi Stromami života. Hlinené figúrky mužov, žien, koní a ďalších však z tohto mesta takmer úplne zmizli. Ešte zriedkavejšie sú figúrky maľované prírodnými lakmi a farbami z materiálov, ako je šťava z opuncií a živica zo stromov, ako sú tieto.
Tieto hračky si cenia aj mnohí obyvatelia Spojených štátov mexického pôvodu. V oblastiach, ako je Arizona, existujú snahy o propagáciu hračiek na účely identity týchto komunít.
Typy hračiek náhľad|Handrové bábiky v štýle Oaxacan náhľad|Miniatúrne hlinené riady náhľad|Cartónovo-papierové mache kone náhľad|Bábiky a miniatúry vystavené v Museo de Culturas Populares v Centro Cultural Mexiquense v Toluca Len málo krajín na svete má taký veľký výber tradičných hračiek. Vyrábali sa z mnohých rôznych materiálov vrátane dreva, látky, cínu, papiera, porcelánu, hliny, palmových listov, kukuričných šupiek, slamy, semien, kovového šrotu, skla a ďalších. Ide najmä o miniatúry. Hračky majú zvyčajne jednoduché vzory v jasných farbách. Mexiko je nezvyčajné tým, že má širokú škálu hračiek vypálených z hliny, najmä v Oaxace. Hračky vyrobené z veľmi tvrdého papiera-mâché nazývaného cartonería majú v Mexiku dlhú históriu. Patria k nim bábiky, figúrky koní, piñaty, meče a masky. Väčšina z nich sa vyrába v Silao a Celaya. V Mexico City sa vyrábajú aj vrátane predmetov, ako sú prasiatka a figúrky vtákov. Tieto hračky sa zvyčajne vyrábajú lisovaním upraveného papiera cez formy.
Medzi najbežnejšie hračky patria drevené topy, jo-jo, šálky a loptičky, marionety, stavebnice, koníky, guľôčky, píšťalky, vláčiky z dreva a plechu, zdviháky z marhuľových jamiek, handrové bábiky, praky, mobilné telefóny, autobusy, domčeky pre bábiky, kuchynky pre bábiky a výklady pre bábiky, súpravy hračiek napodobňujúce spoločenské scény a dokonca aj zložité miniatúry, ako sú kolotoče a ruské kolesá. K tradičným stolným hrám patrí hra oca a stále rozšírená hra lotería. Tá je pozoruhodná tým, že na hracích doskách sa nachádzajú nevinné aj zlé obrázky, ako sú čerti, opilci, škorpióny, srdcia a kvety.
Jednou z dôležitých kategórií hračiek sú bábiky. Vyrábajú sa z rôznych materiálov a niektoré sa stali ikonickými. Oaxaca je známa handrovými psíkmi oblečenými do miestnych domorodých šiat. V Mexiku sa bábiky nazývané "Marías" tiež vyrábajú z látky a sú oblečené tak, aby napodobňovali domorodé ženy. Tie často nosia deti a sú tiež zdobené stuhami a strapcami/šnúrkami. Bábiky María sú medzi turistami v Mexiku dobre známe, aj keď nevedia, ako sa volajú. Bábiky sú vyrobené z látky a sú oblečené podobne ako tradičný odev žien Mazahua, domorodej skupiny, ktorá sa vyskytuje v štáte Mexiko a Michoacán. Ženy, ktoré ich vyrábajú, ich často predávajú na ulici. Výplň tvorí materiál nazývaný guata, ktorý je určený na tento účel. Z kultúrneho hľadiska sú dôležité, pretože predstavujú tradičný mexický obraz, na rozdiel od komerčne vyrábaných bábik. Menej známe sú bábiky cartonería alebo Lupita, ktoré sú z veľmi tvrdého papiera. Pôvodne boli vytvorené ako imitácia drahých porcelánových bábik z Európy. Ďalším európskym štýlom "bábik" sú marionety. Tradičné marionety sa v Pueble vyrábajú z pestrofarebnej látky na telo a prívesky, ale ruky, nohy a hlava sú z keramiky. Vo všeobecnosti zobrazujú čarodejnice, toreadorov, diablov, kone a klaunov, ako aj známe postavy, ako napríklad Don Juan Tenorio a Doña Inés. Marionety boli základom bábkových predstavení, ktoré často hrávali potulní jednotlivci alebo skupiny na miestnych jarmokoch a zábavách a miniatúrne domáce bábkové divadlá sa stali populárnymi v 19. storočí a zostali tak až do polovice 20. storočia. Používali sa aj na vyučovanie katolíckej náuky pre deti. Začiatkom 20. storočia sa medzi tieto marionety zaradili aj modernejšie a medzinárodnejšie postavy, ako napríklad Pepek, Charlie Chaplin, Cantinflas a vojaci. Kukuričné šúpolie sa využíva rôznymi spôsobmi vrátane výroby remeselných výrobkov, napríklad hračiek. Mnohé sa používajú na výrobu malých bábik. Plevy sa omotávajú okolo zväzkov trávy, kukuričného klasu alebo bambusu. Po zostavení sa kúsky žiarivo namaľujú anilínovými farbami.