Pallas (starogr.: Πάλλας) je v gréckej mytológii Titanom druhej generácie, synom Titanov Kria a Eurybie, bratom Astraea a Persesa, manželom oceanidy Styx („Nenávisť") a je otcom Zéla ("Súperenie" alebo "Rivalita"), Nike („Víťazstvo"), Krata („Moc" alebo „Sila") a Bié („Schopnosť" alebo "Sila").Hésiodos, Teogónia 375, tiež Apollodóros, 1.2.2, Hard, Robin, The Routledge Handbook of Greek Mythology: Based on H.J. Rose's "Handbook of Greek Mythology", Psychology Press, 2004, ISBN 9780415186360, S. 49. Hyginus hovorí, že Pallas, ktorého nazýva gigantom, mal so Styx aj ďalších potomkov a bol otcom morskej obludy Skýlle, boha studní Fonta („Fontány") a Laka („Jazerá").Hyginus, Fabulae, predslov. Pallas bol niekedy považovaný za titanského boha vojny a obdobia jarných výprav.Daly, Kathleen N. Greek and Roman Mythology, A to Z (3rd ed.) U.S.A., InfoBase Publishing, 2009. Internetový zdroj, S. 109
Rodina Homérov Hymnus „Na Herma" uvádza bohyňu mesiaca Selénu (zvyčajne dcéru Titanov Hyperiona a Theie) ako dcéru Pallasa, syna (inak neznámeho) Megaméda, ktorý je pravdepodobne totožný s menovaným PallasomHard, Robin, The Routledge Handbook of Greek Mythology: Based on H.J. Rose's "Handbook of Greek Mythology", Psychology Press, 2004, ISBN 9780415186360, S. 46.. Ovidius používa patronymum „Pallantias" alebo "Pallantis" ako ďalšie meno pre Auroru, rímsky ekvivalent gréckej Éós („Zornička"), ktorá bola sestrou Selény. Ovidius zrejme považuje Auroru (alebo Éós) za dcéru Pallasa, alebo jeho blízku príbuznú.Ovidius, Metamorfózy 9.418.
Byzantský encyklopedický slovník Suda v diskusii o Athéninom epitete „Pallas" naznačuje možné odvodenie „od mávania (pallein) kopijou". Suda s.v. Παλλάς (Pallas) Geograf Pausanias uvádza, že Pellene, achájske mesto, bolo podľa jeho obyvateľov pomenované po Pallas, zatiaľ čo Argovia tvrdili, že bolo pomenované po argejskom Pellenovi.Pausanias, 7.26.12.
Rodostrom
Referencie
Zdroj
Kategória:Titani