Alica Sasko-cobursko-gothajská (Alice Maud Mary, * 25. apríl 1843, Buckinghamský palác, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska – † 14. december 1878, Darmstadt, Nemecká ríša) bola rodom britská princezná a sobášom hesenská veľkovojvodkyňa od 13. júna 1877 až do svojej smrti v roku 1878 ako manželka veľkovojvodu Ľudovíta IV. Hesenského.
Bola tretím dieťaťom a druhou dcérou kráľovnej Viktórie a princa Alberta. Alica bolo prvé dieťa kráľovnej Viktórie, ktoré zomrelo a jedným z troch, ktoré zomrelo pred matkou, ktorá zomrela v roku 1901. Jej život bol zahalený do tragédie od smrti jej otca v roku 1861.
Rané detstvo strávila v spoločnosti svojich rodičov a súrodencov a cestovaním medzi britskými kráľovskými sídlami. Jej vzdelanie navrhol blízky priateľ a poradca princa Alberta Christian Friedrich, barón Stockmar a zahŕňalo praktické činnosti ako vyšívanie, práca s drevom a jazyky ako francúzština a nemčina. Keď jej otec Albert decembri 1861 vážne ochorel, opatrovala ho až do jeho smrti. Kráľovná Viktória po jeho smrti vstúpila do obdobia intenzívneho smútku a Alica strávila nasledujúcich šesť mesiacov ako neoficiálna sekretárka svojej matky. 1. júla 1862, keď na dvore ešte prevládal smútok sa vydala za nemeckého princa Ľudovíta Hesenského. Obrad, ktorý sa uskutočnil súkromne a za nerušeného šera v Osborne House, kráľovná opísala ako „viac pohreb ako svadbu“. Alicin život v Darmstadte bol nešťastný v dôsledku schudobnenia, rodinných tragédii a zhoršujúcich sa vzťahov s manželom a matkou.
Alica prejavila záujem o ošetrovateľstvo, najmä o prácu Florence Nightingalovej, Keď sa Hesensko zapojilo do rakúsko-pruskej vojny, Darmstadt sa zaplnil zranenými a tehotná Alica vtedy venovala veľa času vedeniu poľných nemocníc. Jedna z jej organizácii, Princess Alice Women's Guild, prevzala veľkú časť každodenného chodu štátnych vojenských nemocníc. V dôsledku tejto činnosti sa kráľovná Viktória začala znepokojovať nad Alicinou priamočiarosťou v medicínskych a najmä v gynekologických záležitostiach. V roku 1871 napísala Alicinej mladšej sestre princeznej Lujze: „Nedovoľte Alici, aby vás napumpovala“. V roku 1877 sa po nástupe svojho manžela stala veľkovojvodkyňou, pričom jej zvýšené povinnosti ešte viac zaťažili jej zdravie. Koncom roku 1878 záškrt infikoval Alicinu rodinu. Alica opatrovala svoju rodinu viac ako mesiac dokým neochorela a neskôr v tom roku zomrela.
Bola sestrou britského kráľa Eduarda VII. a nemeckej cisárovnej Viktórie (manželky Fridricha III.), matkou ruskej cárovnej Alexandry Fiodorovny (manželky Mikuláša II.) a starou matkou švédskej kráľovnej Lujzy (druhej manželky kráľa Gustáva VI. Adolfa) a Louisa Mountbattena, 1. grófa Mountbattena z Barmy (posledného miestokráľa Indie). Jej ďalšia dcéra Alžbeta, ktorá sa vydala za ruské veľkoknieža Sergeja Alexandroviča, bola rovnako ako Alexandra a jej rodina zabitá boľševikmi v roku 1918.
Skorý život náhľad|Obraz malej princeznej Alice od Edwina Landseera z roku 1843. Princ Albert objednal tento obraz ako prekvapivý darček pre svoju manželku. Alica sa narodila 25. apríla 1843 v Buckinghamskom paláci v Londýne. Arcibiskup canterburský Wiliam Howley ju 2. júna 1843 pokrstil ako „Alice Maud Mary“ v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca, Verejnosť privítala jej narodenie so zmiešanými pocitmi a dokonca aj tajná rada poslala správu Albertovi vyjadrujúcu „blahoželanie a sústrasť“.Packard, s. 26 Jej krstnými rodičmi boli: hannoverský kráľ (jej prastrýko, ktorého zastupoval vojvoda z Cambridge), Feodora z Leiningenu (jej teta, ktorú zastupovala vojvodkyňa z Kentu), dedičný princ Sasko-cobursko-gothajský (ktorého zastupoval Frederik Viliam Meklenbursko-Strelický) a princezná Žofia z Gloucesteru (jej sesternica). vľavo|náhľad|Alica (vpravo) a jej sestra Viktória v 50. rokoch 19. storočia. Alicino narodenie podnietilo jej rodičov, aby si našli väčší rodinný dom. Buckinghamský palác nebol vybavený súkromnými bytmi, ktoré Viktóriina rozrastajúca sa rodina potrebovala. Preto v roku 1844 kúpili Viktória a Albert Osborne House na ostrove Wight ako rodinný dovolenkový dom. Alicino vzdelanie vymyslel jej otec a jeho blízky priateľ barón Stockmar. V Osborne sa Alica a jej súrodenci učili praktické zručnosti, ako je upratovanie, varenie, záhradníctvo a tesárstvo ako aj každodenné hodiny angličtiny, francúzštiny a nemčiny.
Viktória a Albert uprednostňovali monarchiu založenú na rodinných hodnotách. Alica a jej súrodenci, ktorí denne nosili oblečenie strednej triedy, spali v málo zariadených izbách s malým kúrením.Van der Kiste, s. 23 Alica bola fascinovaná svetom mimo kráľovskej domácnosti. Na Balmoral Castle, kde sa cítila najšťastnejšia, navštívila nájomníkov žijúcich a pracujúcich na panstve. Pri jednej príležitosti utiekla od svojej guvernantky v kaplnke na Windsor Castle a posadila sa do verejnej lavice, aby mohla lepšie pochopiť ľudí, ktorí neboli prísnymi prívržencami kráľovského protokolu.Packard, s. 64 V roku 1854, počas krymskej vojny, jedenásťročná Alica so svojou matkou a najstaršou sestrou navštevovala po londýnskych nemocniciach pre zranených vojakov.Van der Kiste, s. 28 Bola emociálne najcitlivejšia zo svojich súrodencov a mala súcit s bremenami iných ľudí. Mala bystrý jazyk a ľahko vznetlivý temperament.Packard, s. 50 náhľad|Alica v roku 1859 Alica bola považovaná za jednu z najkrajších dcér kráľovnej Viktórie. Keď mala rok, jej otec na ňu spomínal ako na „krásavicu rodiny“. Zatiaľ čo jej sestra Vicky bola presvedčená, že Alica je kráska, ale Alica na jeseň roku 1864 poslala svojej matke fotku ich dvoch s bábätkami s komentárom: „Škaredá sestra a pekná (1. samozrejme ja). Viktóriin svokor uprednostňoval Alicu pre jej krásu a ako povedala jej sestra, že nikdy nebol k nej „tak priateľsky naklonený“, ako keď bola nablízku jej krajšia sestra. V detstve si Alica vytvorila blízky vzťah so svojím bratom princom z Walesu a najstaršou sestrou Viktóriou. Sobáš Viktórie s princom Fridrichom Pruským v roku 1858 ju veľmi rozrušil.Packard, s. 51
Rodinná opatrovateľka náhľad|Fotografia Camille Silvy z júna 1861. Alicin súcit s utrpením iných ľudí ustanovil jej rolu opatrovateľky v roku 1861. Jej stará matka Viktória, vojvodkyňa z Kentu zomrela vo Frogmore House 16. marca 1861. Alica strávila veľa času po boku svojej starej matky krátko pred jej smrťou.Packard, s. 87 Často hrávala na klavíri a ošetrovala ju. Po smrti svojej matky sa kráľovná zrútila od žiaľu a veľmi sa spoliehala na Alicu, ktorej dal Albert pokyn: „Choď a uteš mamu“. Kráľovná napísala svojmu strýkovi belgickému kráľovi Leopoldovi I., že „drahá Alica bola pre mňa plná intenzívnej nežnosti, náklonnosti a úzkosti“.Benson, s. 66
Len o niekoľko mesiacov neskôr, 14. decembra 1861, princ Albert zomrel na Windsor Castle. Počas jeho choroby zostala Alica pri jeho lôžku. Alica poslala princovi z Walesu telegram, bez vedomia kráľovnej, ktorá mu to odmietla oznámiť, pretože ho obvinila z Albertovej smrti.Magnus, s. 52 Kráľovná bola zo smrti svojho manžela veľmi rozrušená a kráľovský dvor vstúpil do obdobia intenzívneho smútku.Zeepvat, s. 42 Alica sa stala neoficiálnou sekretárkou svojej matky a na ďalších šesť mesiacov zastupovala svoju matku na verejných vystúpeniach. Prostredníctvom nej sa odovzdávali kráľovnine úradné dokumenty ministrom vlády a od nich, zatiaľ čo sa kráľovná izolovala od všetkého verejného života.Packard, s. 102 Alici v tejto úlohe pomáhala jej mladšia sestra Lujza. Helena, Lujzina staršia sestra by za normálnych okolností bola vybratá na pomoc, ale pre jej neschopnosť vydržať dlho bez plaču nebola vybratá.
Manželstvo
Nápadníci náhľad|Ľudovít Hesenský v roku 1860 Alicine manželské plány už začala jej matka. Kráľovná Viktória vyjadrila svoje želanie, aby sa jej deti vydali z lásky, ale to neznamenalo, že by sa výber nápadníkov nutne rozšíril na kohokoľvek mimo kráľovských rodín Európy. Povýšenie britského poddaného na kráľovskú hodnosť, akékoľvek bolo jeho postavenie, bolo politicky nežiaduce a tiež premrhalo akúkoľvek príležitosť na užitočnú zahraničnú alianciu.Packard, s. 77 Kráľovná poverila svoju dcéru Viktóriu, nedávno vydatú princa Fridricha Pruského, aby vytvorila zoznam oprávnených princov v Európe. Jej hľadanie prinieslo iba dvoch vhodných princov: Viliama Oranžského a princa Alberta Pruského, bratranec Viktóriinho manžela Fridricha. Viliam Oranžský bol čoskoro odmietnutý. Cestoval na Windsor Castle, aby si ho kráľovná Viktória mohla osobne prezrieť, ale Alici sa zdal nechutný.Packard, s.79 Aj Viliam prejavil o Alicu malý záujem, napriek silnému tlaku jeho pro-britskej matky, holandskej kráľovnej Žofie.Packard, s. 78 Princ Albert Pruský bol tiež odmietnutý, pričom princ Fridrich poznamenal, že jeho bratranec by neurobil pre „toho, kto si zaslúži to najlepšie“.
Keďže obaja kandidáti na manžela pre Alicu boli odmietnutí, princezná Viktória navrhla Ľudovíta Hesenského, synovca hesenského veľkovojvodu Ľudovíta III. Princezná Viktória išla na dvor v Hesensku skontrolovať Ľudovítovu sestru, princeznú Annu, ako potenciálnu nevestu pre jej brata princa z Walesu. Hoci na ňu princezná Anna nijako nezapôsobila, zapôsobili na ňu Ľudovít a jeho brat Henrich. Obaja boli pozvaní na Windsor Castle v roku 1860, aby mohli zdanlivo sledovať preteky Ascot v spoločnosti kráľovskej rodiny, ale v skutočnosti bola pre kráľovnú šancou na prehliadku jej potenciálneho zaťa.Pakula, s. 138 Kráľovná obdivovala Ľudovíta aj Henricha, ale všimla si, ako dobre vychádzajú Ľudovít a Alica.Pakula, s. 139 Keď rodina Hesenských odišla, Ľudovít si vyžiadal Alicinu fotografiu a Alica dala najavo, že ju priťahuje.
Zásnuby a svadba vľavo|náhľad|Alica vo svojich svadobných šatách, 1862. vľavo|náhľad|Alica v roku 1861 Alica bola zasnúbená s princom Ľudovítom Hesenským 30. apríla 1861 po súhlase kráľovnej. Kráľovná presvedčila premiéra Lorda Palmerstona, aby zabezpečil súhlas parlamentu, aby Alica dostala veno 30 000 libier. Hoci táto suma sa v tom čase považovala za veľkorysú, princ Albert poznamenal, že v malom Hesensku s ňou „nedokáže veľké veci“ v porovnaní s bohatstvom, ktoré zdedí jej sestra Viktória ako budúca pruská kráľovná a nemecká cisárovná.Packard, s. 88–89 Okrem toho dom páru v Darmstadte, sídle veľkovojvodu bol neistý. Hoci kráľovná Viktória očakávala, že bude postavený nový palác ale ľudia s Darmstadtu nechceli zaplatiť tieto náklady a výsledná kontroverzia tam vyvolala nevôľu. To znamená, že Alica bola v Darmstadte nepopulárna ešte predtým ako tam prišla.Packard, s. 89