náhľad|Atické červenofigúrové oinochoé zobrazuje Dionýza s thyrsom, 4 malí satyrovia (ale už plešatí) bežia s fakľami: scéna zo satyrskej hry od Aischyla? cca. 460 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) Berlín Satyrská dráma alebo satyrská hra (, z gr. satyros = satyr, v gréckej mytológii lesná bytosť, démon – pren. zmyselník – majúci polozvieraciu podobu) bol osobitný druh starogréckej drámy, stavbou a štýlom blízky tragédii, ale komické predvádzanie mytologických hrdinov a zbor roztopašných Satyrov mu vtláčal ľahký a veselý ráz. Bola to hra, ktorá sa predvádzala na záver dramatického agónu (súťaže).
O satyrských hrách je toho známe menej ako o ostatných typoch drámy. Dráma bola vždy básnickým dielom v prísne záväznej forme. Pozostávala z častí hovorených, deklamovaných a spievaných, pričom každá z nich mala predpísaný osobitný rytmus. Tragédia bola kompletná len vtedy, ak mala tri hry s vážnym obsahom a jednu ľahkú satyrskú, ktorá uvádzala diváka do dobrej nálady.
Každý autor tragédií mal s tromi tragédiami pre Veľké alebo Mestské Dionýzie v Aténach (konali sa 10. až 17. dňa atického mesiaca elafébolión ) predložiť aj satyrskú hru, pretože sa kládol dôraz na tragicko-satyrický vzťah, keďže satyrské hry tvorili v tragédii neoddeliteľnú časť súťaže. Tí istí tragickí herci a choreuti ich hrali po sérii troch tragédií (boli to herci v maskách hovoriaci vo veršoch, zbor tancujúci a spievajúci texty, hrajúci na hudobné nástroje) Boli to krátke, takmer komické predstavenia so zborom Satyrov vedených Silénom, jeho členovia mali konské telo, chvosty a stoporený falus. Od polovice 4. storočia pred Kr. satyrská dráma výrazne upadala a uvádzala sa iba jedna hra na začiatku každej slávnosti (pod vplyvom komédie rastúca sofistikovanosť aténskeho publika znížila potrebu satyrských hier).
Podľa tradície prvým, kto vytvoril satyrskú hru bol Pratinas z Fleiountu (napísal 32 satyrských drám, zachoval sa z nich iba jeden fragment), a to v Aténach počas 70. olympijských hier (499 – 496 pred Kr.). Euripidov Kyklop je jedinou kompletne zachovanou satyrskou hrou. Zo satyrských hier od Aischyla sa zachovalo len niekoľko fragmentov a fragment od Sofokla (Sofoklova satyrská dráma Sliediči (Ichneutai) sa týkala mladučkého Herma). Zo satyrských drám od Achaia z Eretrie, ktoré filozof Menedémos hodnotil na druhé miesto za Aischylove, sa zachovali len názvy niekoľkých z nich.
Referencie
Kategória:Kultúra v starovekom Grécku Kategória:Divadlo v starovekom Grécku