Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku bolo partizánske zoskupenie aktívne operujúce na strednom Slovensku od 27. augusta 1944. Brigáda sa krátko pred vypuknutím povstania zúčastnila revolučných udalostí na Liptove a Orave. Počas Slovenského národného povstanía sa partizáni brigády zúčastnili bojov na Hornej Nitre a Pohroní. Brigáda operovala aj po potlačení povstania. Oficiálne bola rozpustená 12. apríla 1945 v oblasti Banská Belá.
Vznik Základom partizánskej brigády sa stala osemčlenná organizátorská skupina rtm. Michala Sečanského. Jej členmi boli aj príslušníci tzv. Roty zvláštnych úloh. Šlo o jednotku tvorenú príslušníkmi 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Vojaci vybraní do tejto roty, mali absolvovať špeciálny výcvik a neskôr ako členovia diverzných skupín, mali byť vysadení v tyle nepriateľa na území Slovenska. Časť týchto vojakov napokon prešlo výcvikom určeným pre budúcich členov organizačných partizánskych skupín. Slovenskí členovia organizačnej skupiny boli absolventmi druhého výcvikového kurzu v rámci česko-slovenského práporu v škole vo Sviatošine. +Partizánska organizátorská skupina Michala Sečanského vysadená na Slovensku 8. augustu 1944 meno a priezviskofunkcianárodnosťrtm. Michal Sečanskýveliteľslovenskádes. Anton Šagátkomisárslovenskánpor. ČA Piotr Jakovlevič Chimičnáčelník štáburuskápor. ČA Nikolaj Jemeljanovič Fominovstarší radistaruskáLídija Petrovna Kopylovováradistkaruskákpt. ČA Dr. Sergej Kuzmič Rudenkolekárruskártn. Ján Kondormínerslovenskáslob. Ondrej Onofrejprieskumníkslovenská Členovia skupiny sa zišli niekoľko dní pred odletom a spoločne cvičili. Nakoniec sa ku skupine pripojila aj radistka Koytovová, ktorá spoločne s veliteľom Sečanským a komisárom Šagátom absolvovala takmer celú osemmesačnú anabázu na slovenskom území.
Výsadok Sečanského partizánska organzátorská skupina bola jednou z priatich skupin vysadených na Slovensku v prvej vlne výsadkov. Z Kyjeva odletela 7. augusta 1944 o 19.30 hod. stredoeurópskeho času a po pokojnom lete bola skupina vysadená v Nizkych Tatrách v priestore Prašivá na Latiborskej hoľi (kóta 1645) 8. augusta o 0,45 hod. Vysadenie sa malo uskutočniť na základe troch ohňov v rovnostrannom trojuholníku.pripravených partizánmi npor. Velička.
Pre radistku Kopyovovú to bol prvý zoskok v živote, ďalší členovia skupiny už mali za sebou niekoľko zoskokov. Veliteľ skupiny Michal Sečanský bol dokonca inštruktorom.pri výcviku výsadkárov a svoj zoskok hodnotil ako trvdý. Obťažkaný 70kg nákladom sa zachytil v korune stromu a musel si prerezať popruhy. Padol na zem, no nezranil sa.
Lietadlo vysadilo celú skupinu počas troch obletov. Najskôr zoskočili Sečanský, Šagát, Fominov a Kopytovová. Štvorica dopadli na jednu stranu hrebeňa s rozptylom 1 km. Pri druhom oblete boli vysadení Onofrej, Kondor, Chimič a Rudenko. Táto štvorica dopadla na druhú stranu hrebeňa.s rozplylom až 3 km. Pri treťom oblete boli zhodené 4 vaky so samopalmi, pištoľami a nábojmi. Veliteľ Sečanský, ktorý dopadol na vrchol hrebeňa, vystrelil dve signálne rakety a ostatní sa k nemu poschádzali v priebehu hodiny.. Zoskok sa nezaobišiel bez dobrných úrazov niektorých členov skupiny. Najhoršie na tom bola radistka Kopylovová, ktorá si pri dopade vymkla členok a musela sa liečiť niekoľko dní.
Došlo aj k poškodeniu 10 samopalov Zásoba proviantu obsahovala 5 kg masti, 2 kg machorky a 10 kg. suchárov pre každého výsadkára. Hneď ráno sa im podarlo získať protraviny od obyvateľov.
Dňa 8. augusta sa vedľa seba nachádzalo päť organizačných skupín vysadených na Slovensku v prvej vlne. Veličkova skupina (vysadená 26. júla), skupina Ladislava Kalinu (noc z 5. na 6. augusta), skupina Ernesta Bielika (7. august), Sečanského skupina a napokon skupina kpt. Jegorova, ktorá bola vysadená len dve hodiny po Sečanského skupine.
Činnosť týchto skupín bola dočasne koordinovaná, no postupne mali pôsobiť samostatne. Každá skupina mala vlastné spojenie s Ústredným štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve.
Hneď 8. augusta večer sa v Latiborskej Holi konalo stretnutie veliteľov, náčelníkov štábov a komisárov týchto skupín. Na stretnutí, ktoré viedol Pjotr Veličko, boli štáby ďalších skupín oboznámené s celkovou situáciou na Slovensku, kontaktami Velička na vojenskú posádku v Turčianskom sv. Martine a partizánsku skupinu Viliama Žingora. Hlavným výsledkom rokovaní bolo vymedzenie operačných priestorov. Skupina Sečánskeho mala operovať v priestore Ružomberka. Základňou organizačných skupín Sečánskeho, Jegorova a Bielika sa stala Prašivá v Nízkych Tatrách.
Formovanie brigády Organizačné skupiny mali pred svojim vysadením na území Slovenska len veľmi málo informácií o skutočnej situácii na Slovensku. Týkalo sa to aj Sečanského skupiny, Prvým krokom malo byť kontaktovanie sa na členov ilegälnej odbojovej siete Komunistickej strany Slovenska (KSS), no po svojom vysadení zistili, že podmienky na vytvorenie partizánskych oddielov sú viac ako priaznivé. Okrem členov KSS sa hlásili aj členovia sociálno-demokratického a aj občiansko-demokratického odboja a hneď 8. augusta 1944 priaii do skupiny prvých členov. Boli nimi Anton Šagát (pochádzal z Bukovca a boi iba menovcom komisára skupiny) a jeho bratranec Pavol Šagát. Podvečer prišili ďalší traja dobrovoľníci.
Od prvných dní skupina rozvinula prieskumnú a agitačnú činnosť na pohronskej strane Nízkych Tatier. Bolo to spojené so zisťovaním polohy posádok slovenskej armády, rozmiestnením žandárskych staníc a nemeckých strážnych jednotiek.
Dňa 9. augusta vyslal komisár Anton Šagát rtn. Kondora do starých baníckych obcí Ľubeľa a Dúbrava. Kondorovi sa v Ľubele podarilo nakontaktovať na člena Komunistickej strany Slovenska (KSS) a bývalého interbrigadistu v Španielsku Petra Kubíka, ktorý viedol miestnu bunku KSS. Kubík, ktorý pôdobil v ilegalite, okamžite odišiel s ďalšími troma členmi KSS na Prašivú.
Dňa 10. augusta sa v obci Bukovec (dnes Pohronský Bukovec) konal prvý verejný nábor nových členov. Po stretnutí a politickej agitácii odišlo z Bukovca a obcí Ráztoka a Jasenie na Prašivú 10 mladých mužov. Boli medzi nimi dôstojník a dvaja vojaci slovenskej armády, v tom čase na dovolenke.
V nasledujúcich dňoch smerovali na Prašivú ďalšie skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa včleňovali buď do skupiny Sečanského, alebo Jegorova. Na Prašivú smerovala skupina dobrovoľníkov z Dúbravy pod vedením Vincenta Urbana. V nedeľu 20. augusta sa v Kľačianskej doline zišla s ďalšímí dobrovoľníkmi. Vznikla tu 22 členná skupina pod vedením Tomáša Kubíka, ktorý mal pred večerným výstupom na Prašivú príhovor ku skupine, ktorú nechal prisahať na smrť "všetkým okupantom a zradcom národa, t.j. slovenským gardistom a ľudákom".
V prvých dňoch prichádali na Prašivú hlavne dobrovoľníci, ktorých poznali v dedinách, a ktorých odporúčili ilegálni komunistickí pracovníci, no postupne prichádzalo čoraz viac dobrovoľníkov rôznych vekových skupín a štáby partizánskych skupín museli upustiť od budovania tzv. straníckej armády. V Sečanského skupine školil nových členov náčelník štábu npor. Chimič. Poúčal ich o zákonitostiach partizánskeho života, o ťažkostiach spojených s ním a dával im možnosť si ešte vstup do partizánskej skupiny ešte rozmyslieť až do momentu zloženia partizánskej prísahy. Za partizánov boli príjmaní len mladíci, ktorí dovšili 18 rokov.
Dňa 11. augusta Sečanský, Šagát a kpt. Rudenko podnikli ďalšiu zo svojich agitačných výprav, tentoraz do Liptovskej Lužnej. Na okraji obce však padli do pripravenej pasce, ktorú im nastražili miestni žandári a jedna čata vojenskej posádky z Ružomberka. Veliteľ akcie zvolal "Ruky hore". Sečanský a Rudenko zaľahli no komisár Šagát vojakov a žandárov oslovil. Veľmi rýchlo došlo ku dôvernému zblíženiu oboch strán a Sečanský o tom informoval Ústredný štáb partizánskeho hnutia a písomne aj veliteľa 1. česko-slovenského armádneho zboru gen. Kratochvíla.
Od 14. augusta pokračovalo hľadanie kontaktov odbojových skupín na partizánov. Skupina Sečanského prijala študenta Igora Furdíka, ktorého vyslali ilegálni pracovníci KSS zo Zvolena. Furdík napokon pôsobil ako rozviedčik, získaval lieky, zbrane, potraviny a šatstvo a na štábe brigády pôsobil až do konca jej činnosti.
Pravdepodobne 14. augusta sa konalo aj dôležité stretnutie ľudí zo štábov skupín Jegorova a Sečanského so zástupcami komunistov z breznianskeho okresu. Stretnutiu predchádzala agitačná činnosť komunistov v závode v Podbezovej, ktorý patril do koncernu Hermann Göring Werke, pri ktorej využili letáky pripravené náčelníkom štábu Chminičom. Tieto letáky boli rozširované aj v Piesku, Hronci, Valašskej a Brezne.a Po neúspešnej protipartizánskej akcii sa príliv nových dobrovoľníkov na Prašivú zvyšoval. Chýbali však zbrane. Oddiel Sečanského sa 12. alebo 13. augusta pokúsil neúspešne získať zbrane z vojenského skladu v Ráztokách. Skupina, ktorú viedol komisár Šagát sa však pri prechode okolo obce Bukovec dostala pod paľbu (pravdepodobne výstražnú) slovenských vojakov. Vojaci zajali partizánskeho prieskumníka Vágnera, ktorého prepustili po vypuknutí povstania. Neúspešný bol aj plán získať zbrane zo skladu žandárov v Diviakoch.
Dňa 19. augusta sa Banskej Bystrici uskutočnilo priame rokovanie kpt. Jegorova s náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska pplk. Jánom Golianom. Stretnutie inicioval člen ilegálneho vedenia KSS v Banskej Bystrici Ján Majling a sprostredkoval ho npor. Štefan Hanus, Jegorov na stretnutí požadoval dodávky zbraní, výstroja a proviantu, súčinnosť armády a partizánov, či vydanie fašistických dôstojníkov, Golian pomoc prisľúbil. Na strane vojakov sa stretnutia zúčastnili aj mjr. Ciprich a npor. Hanus, na strane odbojárov Michal Sečanský a komunisti Balko a Ján Majling. Sečanský stretnutie charakterizoval ako "dosť formálne".
Golianom prisľúbená dodávka zbraní dorazila na Prašivú až 25. augusta, Sečanského oddielu sa z nej ušlo 27 ľahkých guľometov vz. 26, približne 300 pušiek, 20-30 debničiek granátov vz. 24 a munícia: pre každú pušku 100 nábojov, pre guľomet 500-1 000 nábojov. Počas pobytu na Prašivej obdržala Sečanského jednotka aj ďalšiu zásielku zbraní, tentoraz od vojakov z Brezna. Po zbrane šli na dvoch nákladných autách a pri ceste naspäť narazili na malú nemeckú jednotku. K boju neošlo nakoľko sa Nemci hneď rozutekali. Zbrane chceli vyložiť v Kyslej doline no tam ich čakali vojaci a žandári, ktorí žiadali zbrane vrátiť, nakoľko boli určené k mobilizácii po vypuknutí povstania. Vzhľadom na dobré vzťahy s miestnymi odbojármi partizáni zbrane vrátili no časť si ponechali.
O zásobovanie partizánov na Prašivej sa starali celé obce: Bukovec, Jasenie, Valašská, Liptovská Lužná a ďalšie. Dňa 19. augusta zorganizovali partizáni vyvezenie nemeckého skladu potravín z Brusna. Použili na to automobily, ktoré sastavovali priamo na ceste. Potraviny boli uložené nad obcami Bukovec, Jasenie, Hriadeľ Medzibrod a iné. Obyvatelia týchto obcí vynášali potraviny na Prašivú. Zo získanej múky sa piekol chlieb aj v Bukovci, ktorí furmani vyvážali do vyšších polôch a dievčatá vynášali do hôr. Svoje záväzky začali plniť aj komunisti breznianskeho okresu za pomoci revolučného národného výboru v Brezne,
Okrem dobrovoľníkov z okolitých miest a obcí sa ďalším zdrojom nových členov partizánskych skúpín stali vojaci dezertujúci od svojich vojenských útvarov. Dezercie sa rozmohli natoľko, že velitelia dotknutých útvarov sami chodili na partizánske základne a žiadali, aby sa vojaci vrátili, nakoľko ich útvary sa určite do chystaného povstania zapoja.
Protipartizánska akcia Zoskok organizačných skupín zaregistrovali aj predstavitelia vládnucého režimu vojnovej Slovenskej republiky. Na Slovensku bolo vyhlásené štatárium, pričom sa pripravovala aj protipartizánska trestná výprava nasmerovanná do Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Partizáni sa o pripravovanej akcii režimu dozvedali z rôznych kanálov predovšetkým však odbojoví dôstojníci mjr. spoj. Jozef Marko z Veliteľstva pozemného vojska z Banskej Bystrice a pplk. pech. Branislav Manica z Turčianskeho sv. Martina .