Atentát na Roberta Fica, štvornásobného premiéra Slovenskej republiky, bol spáchaný v stredu 15. mája 2024 v Handlovej o 14:35 hod. po výjazdovom rokovaní vlády. 71-ročný Juraj Cintula vystrelil na premiéra päťkrát, z čoho Fica štyrikrát zasiahol z bezprostrednej blízkosti. Premiér bol vo vážnom stave prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa počas 15-dňovej liečby podrobil viacerým operáciám a zotavil zo zranení. Páchateľ bol zadržaný na mieste činu a obvinený z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku. Vyšetrovanie ukázalo, že konal sám, pričom jeho motívom bola nespokojnosť s politikou vlády Roberta Fica. 21. októbra 2025 uznal Špecializovaný trestný súd Cintulu vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody na 21 rokov.
Atentát na premiéra Roberta Fica bol bezprecedentným útokom na presedu vlády v histórii Slovenska a vyvolal silnú domácu i medzinárodnú odozvu. Udalosť spoôsobila rozsiahlu spoločenskú a politickú odozvu a prehĺbila polarizáciu slovenskej spoločnosti. Vláda a Národná rada SR v reakcii na atentát prijala legislatívny balík Lex atentát.
Pozadie Robert Fico bol v čase pokusu o atentát vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorým sa stal po parlamentných voľbách v roku 2023. Ficova štvrtá vláda v čase streľby predkladala návrhy na zmenu a väčšiu kontrolu nad RTVS. Politika a spoločnosť na Slovensku bola výrazne polarizovaná, s častými nenávistnými prejavmi politikov. 10. apríla Fico zverejnil video na Facebooku, v ktorom kritizoval a útočil na Denník N, SME a Aktuality, a že čaká kedy sa frustrácia prehlbovaná médiami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov.
Vláda Slovenskej republiky bola v kultúrnom dome v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády. Na výjazdovom rokovaní vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, aktualizáciu plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra a opravu pavilónu opíc v národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.
Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné. Naposledy sa obeťou atentátu stal srbský premiér Zoran Djindjić v roku 2003, predtým švédsky predseda vlády Olof Palme v roku 1986 (obidvaja boli zastrelení). Na Slovensku sa stal obeťou streleckého útoku exminister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999, ktorý bol usmrtený štyrmi výstrelmi z krátkej guľovej zbrane. Počas posledných rokov sa na Slovensku udiala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka so snúbenicou v roku 2018 a teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022, kde primárnym cieľom páchateľa mal byť podľa jeho zápiskov vtedajší premiér Eduard Heger.
Streľba, zranenia, video K streľbe na Fica došlo 15. mája 2024 približne o 14:35 SELČ na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej. Robert Fico po rokovaní vlády prišiel k skupine ľudí na námestí, aby sa s nimi pozdravil. Spoza kovových zátarás, ku ktorým Fico prišiel, páchateľ zakričal „Robo, poď sem,“ a vytiahol zbraň, pričom to vyzeralo, akoby chcel premiérovi podať ruku. Za necelé 3 sekundy na Fica vystrelil päť rán, z ktorých ho tri zasiahli priamo a jedna odrazene a spôsobili mu strelné poranenia v oblasti brušnej dutiny, ruky a nohy. Premiér Fico bol okamžite odvedený do vládnej limuzíny, ktorá ho do necelých troch minút odviezla do nemocnici v Handlovej, odkiaľ bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vrtuľníkom v život ohrozujúcom stave. Útočníka po útoku hneď zadržala polícia a prípad a miesto činu vyšetrovala NAKA.
Niekoľko hodín po atentáte sa na internete rozšírilo 21-sekundové video, v ktorom spútaný Cintula povedal, že nesúhlasí s politikou vlády. Človek, ktorý ho natáčal, položil navádzaciu otázku: „a preto ste sa pred mesiacom rozhodol čo?“ Dňa 20. mája povedal bývalý policajný prezident Štefan Hamran, že video natočil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a posunul ho svojim nadriadeným. Podľa Hamrana polícia poznala meno muža, ktorý video natočil. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencii v deň atentátu práve na základe prvého výsluchu Cintulu potvrdil, že atentát spáchal 71-ročný muž z Levíc. Podľa ministra bol trestný čin politicky motivovaný, o čom svedčil aj výsluch.
Premiér utrpel dve zranenia ľahkého charakteru, jedno stredné a jedno veľmi ťažké zranenie. Fico podstúpil hneď po prevoze do nemocnice vyše päť hodinovú operáciu, ktorá zastabilizovala jeho zdravotný stav. Po operácii zostal na oddelení ARO, kde mu bola poskytnutá intenzívna starostlivosť. Zvolený prezident Peter Pellegrini sa 16. mája s Ficom porozprával na niekoľko minút a jeho zdravotný stav označil za „veľmi vážny.“ 17. mája podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka podstúpil Fico dvojhodinovú operáciu na odstránenie odumretého tkaniva a jeho stav označili za stále veľmi vážny. 19. mája 2024 skonštatovalo konzílium lekárov, že premiér je mimo stavu ohrozenia života a Kaliňák povedal, že „vystúpil z tieňa ohrozenia života.“ 15. apríla 2025 boli zverejnené fotografie, ktoré zachytávajú Ficovo sako s dierami po guľkách a košeľu nasiaknutú krvou, ktoré vraj Kaliňák prevážal svojim autom. Páchateľ thumb|Páchateľ Juraj Cintula ako „Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).
Páchateľom streľby bol 71-ročný Juraj Cintula z Levíc. Narodil sa v Bardejove, študoval v Banskej Štiavnici a neskôr na Pedagogickej fakulte v Nitre. Podľa vlastných tvrdení pracoval osem rokov v handlovských uhoľných baniach „ako technik, geológ, razič, vŕtač“ ale vystriedal aj zamestnania ako „maliar natierač, baník, kamenár, pedagóg, súkromný podnikateľ, člen SBS“. Podľa registra Ústavu pamäti národa bol pred rokom 1989 preverovanou osobou zo strany Štátnej bezpečnosti, evidovanou pod krycím menom „Ďuro“, ako aktívne vystupujúci občan proti komunistickému režimu.
V roku 2005 založil v Leviciach Hnutie Proti násiliu a literárny klub Dúha, na ktorého podujatia chodil do roku 2018. V knihe Efata. O Cigánoch a Rómoch, ktorú vydal v roku 2015, hanlivo pojednáva o rómskej menšine na Slovensku, chválil program krajne pravicovej strany ĽSNS a sympatizoval s masovými vrahmi v prípadoch domnelého zlyhania vlády. Cintula sa v roku 2016 objavil na sociálnych sieťach polovojenskej organizácie Slovenskí branci, kde vyjadril súhlasné stanovisko s aktivitami tejto organizácie. Podľa ministra obrany sa páchateľ so skupinou Slovenskí branci pred rokmi stretol, aby im dohovoril a skupinu vyzýval, aby nepoužívala zbrane.
V mesiacoch pred atentátom sa pravidelne zúčastňoval na protivládnych protestoch, bol prítomný aj pred Národnou radou SR vo februári 2024 počas demonštrácie proti zrušeniu úradu špeciálnej prokuratúry. Protestoval aj so skupinou demonštrantov počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej v apríli 2024. Cintula legálne vlastnil pištoľ v súvislosti s jeho prácou súkromného ochrankára v nákupnom centre.
Cintula vo výpovedi v prípravnom konaní povedal: „Nakoľko nesúhlasím s politikou vlády, zrušením ÚŠP, prenasledovaním kultúrnych pracovníkov a som za posielanie vojenskej pomoci na Ukrajinu, rozhodol som sa, že poškodím zdravie premiéra, nemal som však v úmysle niekoho zabiť. Rozhodol som sa, že tejto vláde sa za jej politiku pomstím.“
Na základe psychiatrického posudku mal Cintula v čase atentátu zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá mu ale nebránila rozpoznať protiprávnosť jeho činu a bol schopný chápať následky trestného konania. Podľa posudku je jeho osobnosť „abnormne štruktúrovaná s dominujúcimi histriónskymi a narcistickými rysmi, egocentrický a disociálne disponovaná, zvýšene sugestibilná, ľahko ovplyvniteľná, ambiciózna a nezdržanlivá.“ Bol frustrovaný, pretože mal veľa ambícií a cieľov, ktoré nenaplnil a atentát vnímal ako poslednú možnosť niečo dokázať, bojoval za spravodlivosť a chcel zmeniť spoločnosť.
Vyšetrovanie Polícia pokus o atentát najprv vyšetrovala ako úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, čím bol skutok v tom čase právne kvalifikovaný ako pokus o obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. 16. mája bol Cintula obvinený z pokusu o úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, za čo mu hrozil trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie. 17. mája vykonala polícia domovú prehliadku v jeho byte, pri ktorej zaistili počítač a niekoľko dokumentov. 18. mája mu Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku nariadil vyšetrovaciu väzbu. Cintula mal po zadržaní špeciálnu ochranu, počas prevozu bol v nepriestrelnej ťažkej balistickej veste, na hlave mal helmu a bol sprevádzaný Lynx komandom, ktorého členovia ho so samopalmi chránili vlastným telom.
Po zasadnutí bezpečnostnej rady pár dní po atentáte generálny prokurátor Maroš Žilinka nevylúčil prekvalifikovanie skutku na teroristický útok, ale až po preukázaní dôkazmi. 4. júla bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku na základe obstaraných dôkazov, čím bol aj stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Páchateľovi sa tak zmenila trestná sadzba na 25 rokov až doživotné odňatie slobody. Atentát v Bratislave z 12. októbra 2022 bol prekvalifikovaný na teroristický útok taktiež až počas vyšetrovania, 5 dní po jeho uskutočnení, aj preto, že východiskom páchateľa bola ideológia, ktorú zanechal vo svojom manifeste. Politológ Jan Charvát vtedy povedal: „Útočník sa snaží manifestom vysvetliť, že nemá duševnú poruchu, že nejde o násilie pre násilie, ale že v skutočnosti ide o politický boj“.
V septembri 2024 Najvyšší súd nesúhlasil s právnou rekvalifikáciou skutku na terorizmus. Podľa sudcov najvyššieho súdu nebolo možné zistiť, na základe akých skutočností k zmene kvalifikácie došlo. Senátu NS SR nestačil dôkaz prokurátorky generálnej prokuratúry, listy, ktoré Cintula posielal svojej manželke a uviedol v nich, že útok na predsedu vlády urobil z dôvodu nesúhlasu s celkovou vládnou politikou, „s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, tým pádom zastaviť pôsobenie vlády, znefunkčniť ju.“ Podľa senátu sa z listov javí, že „útok bol potencovaný jeho osobnou nenávisťou k poškodenému Robertovi Ficovi,“ čím neboli dostatočné dôkazy v potrebnom rozsahu zabezpečené a zatiaľ nemožno jednoznačne hovoriť o terorizme. Generálny prokurátor Žilinka informoval, že do septembra bolo vykonaných 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov a podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia a ďalšie úkony. Premiér Fico povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte.
Po deviatich mesiacoch vyšetrovania, vo februári 2025, polícia ukončila vyšetrovanie atentátu, čo potvrdil advokát obvineného Juraja Cintulu Namir Alyasry. Vyšetrovania preukázalo, že okrem strelca Juraja Cintulu nebude stíhaná žiadna ďalšia osoba. Prokurátorka oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Katarína Habčáková podala v marci 2025 na ŠTS na Juraja Cintulu obžalobu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Daniel Lipšic tvrdil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka naliehal, aby sa atentát kvalifikoval ako terorizmus. Habčáková, sa ohradila voči týmto tvrdeniam. O zmene kvalifikácie atentátu rozhodol podľa GP policajný vyšetrovateľ „samostatne, bez pokynu prokurátora“.
Záver Úradu na ochranu ústavných činiteľov