Willie Hugh Nelson (* 29. apríl 1933, Abbott, Texas, Spojené štáty) je americký country spevák, gitarista a skladateľ. Bol jednou z hlavných postáv subžánru americkej country hudby, outlaw country, vytvorenej koncom 60. rokov malou skupinou ikonoklastických umelcov ako reakcia na konzervatívne obmedzenia zvuku hudobnej scény z Nashville.
Uznania kritík k jeho albumu Shotgun Willie (1973), v kombinácii s komerčným úspechom a uznaniami kritík k albumom Red Headed Stranger (1975) a Stardust (1978), dali Nelsonovi punc jedného z najuznávanejších reprezentantov country & westernového hudobného žánru. Nelson hral vo viac ako tridsiatich filmoch, bol spoluautorom niekoľkých kníh a bol zapojeným aktivistom za používanie biopalív a legalizáciu marihuany.
Svoju prvú pieseň Nelson napísal ako sedemročný a ako desaťročný hral v svojej prvej hudobnej skupine. Počas strednej školy absolvoval oblastné turné ako hlavný spevák a gitarista kapely Bohemian Polka. Po ukončení strednej školy v roku 1950 Nelson vstúpil do amerického letectva, no neskôr bol pre zdravotné problémy s chrbticou zo služby prepustený.
Po návrate z armády Nelson dva roky navštevoval Baylorovu univerzitu, no darilo sa mu ako hudobníkovi a tak zo školy odišiel. V rodnom Texase a v niekoľkých rozhlasových staniciach na severozápade Pacifiku pracoval ako diskdžokej, pričom koncom 50. rokov sa živil aj ako spevák a skladateľ. V tomto čase napísal piesne, ktoré sa stali štandardmi countrywesternového hudobného žánru, medzi nimi napríklad skladby „Funny How Time Slips Away“, „Hello Walls“, „Pretty Paper“ a „Crazy“. V roku 1960 sa odsťahoval do Nashvillu v štáte Tennessee a neskôr podpísal vydavateľskú zmluvu s Pamper Music, ktorá mu umožnila pripojiť sa na post basgitaristu v sprievodnej kapele country speváka Raya Pricea. V roku 1962 nahral Nelson svoj debutový album, ...And Then I Wrote. V roku 1964 podpísal Nelson zmluvu s RCA Victor a nasledujúci rok sa stal jedným z účinkujúcich vo vysielaní Grand Ole Opry, čo je aj v súčasnosti najdlhšie (od r. 1926) bez prestávky bežiaci rozhlasový program v Spojených štátoch.
Po hitoch v strede rebríčka koncom 60. a začiatkom 70. rokov Nelsona už unavovala korporátna hudobná scéna z Nashville a v roku 1972 sa presťahoval do texaského mesta Austin. Pokročilá hudobná scéna v Austine motivovala Nelsona, aby sa vrátil ku koncertovaniu a často bol účinkujúcim vo vplyvnej texaskej hudobnej sále s pivárňou, Armadillo World Headquarters.
V roku 1973, po podpise zmluvy s vydavateľom Atlantic Records, sa Nelson stal predstaviteľom subžánru outlaw country a vydal albumy Shotgun Willie a Phases and Stages. V roku 1975 prešiel značke Columbia Records, pre ktorú nahral kritikou oceňovaný album Red Headed Stranger. V tom istom roku, spolu s Waylonom Jenningsom, Jessi Colterom a Tompallom Glaserom, nahral ďalší outlaw country album Wanted! Outlaws. V polovici 80. rokov, keď tvoril svoje hitové albumy, ako Honeysuckle Rose a nahrával hity ako „On the Road Again“, „To All the Girls I've Loved Before“ a „Pancho and Lefty“, spojil sa spolu s kolegami spevákmi Johnnym Cashom, Waylonom Jenningsom a Krisom Kristoffersonom do country superskupiny The Highwaymen. V roku 1985 pomohol v prospech amerických farmárov zorganizovať prvý ročník festivalu Farm Aid. Tieto benefičné koncerty sa odvtedy konajú každoročne a Nelson bol jeho stálicou a, na každom z nich sa predstavil.
V roku 1990 Nelsonov majetok zabavila daňová služba pre federálnu vládu Spojených štátov, Internal Revenue Service (IRS), ktorá tvrdila, že štátu dlhuje 32 miliónov dolárov. Ťažkosti so splatením jeho nesplateného dlhu ešte zhoršili zlé investície, ktoré robil v 80. rokoch. V roku 1992 Nelson vydal svoj 39. štúdiovým dvojalbum, The IRS Tapes: Who'll Buy My Memories?. Zisky z neho, určené pre IRS, a aukcia Nelsonovho majetku Nelsona dlhu zbavili. Počas 90. rokov a v 21. storočí Nelson pokračoval v rozsiahlom turné a každý rok vydával albumy. Recenzie na jeho hudobné projekty sa pohybovali od pozitívnych po zmiešané. Zabŕdol v nich aj do iných žánrov, ako sú napríklad reggae, blues, džez a folk.
Nelson sa prvýkrát objavil vo filme Elektrický jazdec (The Electric Horseman) z roku 1979. V hlavných úlohách tohto filmu hrajú Robert Redford a Jane Fondová. Po tomto debute nasledovali ďalšie Nelsonove vystúpenia vo filme a v televízii.
Willie Nelson je významným liberálnym aktivistom a spolupredsedom poradného výboru Národnej organizácie pre reformu zákonov o marihuane (NORML), ktorá je za legalizáciu tejto drogy. Pokiaľ ide o životné prostredie, Nelson je vlastníkom značky bionafty Willie Nelson Biodiesel, ktorá je produkovaná z rastlinného oleja. Nelson je tiež čestným predsedom poradného výboru oficiálnej hudobnej charitatívnej organizácie štátu Texas, Texas Music Project.
Pôvod a začiatky Willie Nelson sa narodil v Abbotte v Texase dňa 29. apríla 1933. Jeho otec bol Ira Doyla Nelson, matka Myrle Marie (rodená Greenhawová). Nelsonove narodeniny doktor F. D. Sims nesprávne zaznamenal na deň 30. apríla. Meno Willie mu dala jeho sesternica, Mildred, ktorá mu na pamiatku jej nedávno zosnulého mladšieho brata dala aj jeho druhé meno, Hugh. Nelson má svoj rodokmeň odsledovaný až do americkej vojny za nezávislosť, v ktorej jeho predok, John Nelson, slúžil ako major. Nelsonovi rodičia sa v roku 1929 presťahovali za prácou z Texasu do Arkansasu. Nelsonov starý otec, William, pracoval ako kováč, zatiaľ čo jeho otec bol mechanikom. Matka krátko po jeho narodení odišla, a otec sa znova oženil a tiež sa od detí odsťahoval. Výchova Nelsona a jeho sestry Bobbie zostala ich starým rodičom, ktorí v Arkansase vyučovali spev a vnúčatá začali mať svoje prvé dotyky s hudbou.. Prvú gitaru Nelsonovi kúpil starý otec, keď mal chlapec šesť rokov a hneď ho na nej naučil aj niekoľko akordov. Nelson spolu s Bobbie spievaval v miestnom kostole gospelové piesne. Prvú pieseň Willie zložil, keď mal sedem rokov a keď mal deväť hrávala na gitaru v miestnej kapele nazvanej Bohemian Polka. V lete bola celá rodina spolu s ďalšími obyvateľmi Abbottu zapojená do zbieru bavlny. Nelsonovi sa zber bavlny nepozdával, a tak si už od trinástich rokov zarábal spievaním v tanečných sálach, krčmách a country baroch, ktoré sa v Amerike nazývajú honky tonks. V hraní po zábavných podnikoch pokračoval aj potom, ako odišiel študovať na strednú školu. Jeho hudobnými vzormi boli Jimmie Rodgers, Hank Williams, Bob Wills, Lefty Frizzell, Ray Price, Ernest Tubb, Hank Snow, Django Reinhardt, Frank Sinatra a Louis Armstrong.
Strednou školou Willie Nelsona bola Abbott High School. Na škole veľa športoval, bol obrancom vo futbalovom tíme, hral aj basketbal, či bejzbal. V rámci americkej neziskovej kariérnej a technickej študentskej organizácii, Future Farmers of America, sa venoval aj chovu ošípaných. Ešte počas školy spieval a hral na gitare v skupine The Texans, ktorú v tom čase založil manžel jeho sestry Bud Fletcher. Kapela hrala v baroch honky-tonks a mala tiež vyhradený ranný nedeľný vysielací čas na texaskej rádiostanici KHBR v Hillsboro. Medzitým Nelson krátko pracoval aj ako pomocný telefónny operátor v Abbotte, potom nasledovala práca orezávača stromov pre miestnu elektrárenskú spoločnosť a bol aj zamestnancom záložne. Po ukončení školy v roku 1950 vstúpil do amerického letectva. Slúžil deväť mesiacov, kým ho na odporúčanie lekárov pre problémy s chrbticou neprepustili. Po návrate z armády, v roku 1952, sa oženil s Marthou Matthewsovou a od roku 1954 do roku 1956 študoval na Baylor University poľnohospodárstvo, kde sa pripojil k sociálnemu vysokoškolskému bratstvu Tau Kappa Epsilon, kým neodišiel, aby sa mohol venovať hudobnej kariére. Potom pracoval opäť ako vyhadzovač v nočnom klube, ako predavač automobilových náhradných dielov, sedlár, či orezávač stromov. Neskôr sa pridal ku kapele amerického country speváka Johnnyho Busha.
Nelson sa s rodinou presťahoval do Pleasantonu v Texase, kde sa zúčastnil konkurzu na prácu DJ-a v rozhlasovej stanici vysielajúcej španielsky náboženský formát KBOP. Majiteľ stanice, Dr. Ben Parker, dal Nelsonovi prácu aj napriek jeho nedostatku predchádzajúcich skúseností. S vybavením stanice urobil Nelson v roku 1955 svoje prvé dve nahrávky: „The Storm Has Just Begun“ a „When I've Sung My Last Hillbilly Song“. Skladby nahral na použité kazety a demá poslal miestnemu vydavateľstvu SARG Records, ktoré ich odmietlo. Potom pracoval v rôznych rádiách: KDNT v Dentone, staniciach KCUL a KCNC vo Fort Worth, kde bola vysielaná country show The Western Express, učil v nedeľnej škole a hrával po nočných kluboch. Nakoniec sa rozhodol presťahovať do San Diega, ale keď si tam prácu nenašiel, šiel stopom do Portlandu v Oregone, kde v tom čase žila jeho matka. Stávalo sa, že keď nechytil stop, vyspal sa v priekope až sa rozhodol, že sa skúsi nákladným vlakom prepraviť do mesta Eugene v štáte Oregon. Tam mu jeden šofér kamiónu dal desať dolárov na vlak do Portlandu.
Hudobná kariéra Začiatky kariéry (1956–1971) Nelsona najala rozhlasová stanica vysielajúca španielsky náboženský formát, KVAN, ktorá vysielala vo Vancouveri v štáte Washington. Popri vysielaní často vystupoval v televíznej šou. Svoju prvú oficiálnu nahrávku „No Place for Me“ vyrobil v roku 1956. Na B-strane tohto singlu bola nahrávka „Lumberjack“ od Leona Payna. Singel bol prepadákom. Nelson potom pokračoval v práci ako rozhlasový hlásateľ a popritom spieval vo vancouverských kluboch. Niekoľkokrát vystúpil v nočnom klube v Colorade, neskôr sa presťahoval do Springfieldu v Missouri. Potom, ako sa mu nepodarilo vystúpiť v country programe Ozark Jubilee, začal pracovať ako umývač riadu. Nešťastný zo svojej práce sa vrátil späť do Texasu. Po krátkom čase v texaskom meste Waco sa usadil vo Fort Worth a na rok s hudobným biznisom skončil. Stal sa podomovým predavačom biblie a vysávačov a nakoniec bol predajcom publikácie Encyclopedia Americana.
Po narodení syna Billyho v roku 1958 sa rodina presťahovala do Houstonu v Texase. Cestou sa Nelson zastavil v honky-tonk bare Esquire Ballroom, aby predal svoje pôvodné piesne spevákovi domácej kapely Larrymu Butlerovi. Butler odmietol od neho za 10 dolárov kúpiť pieseň „Mr. Record Man“, no a namiesto toho dal Nelsonovi pôžičku 50 dolárov na prenájom bytu a ponúkol mu prácu na šesť nocí spievať v klube. Nelson si prenajal byt neďaleko Houstonu v Pasadene v Texase, kde tiež pracoval v rozhlasovej stanici ako diskdžokej. Počas tejto doby nahral dva single pre Pappy Dailyho a jeho hudobné vydavateľstvo D Records: „Man With the Blues"/„The Storm Has Just Begun" a „What a Way to Live"/„Misery Mansion". Nelsona potom najal gitarový učiteľ, Paul Buskirk, aby pracoval ako inštruktor v jeho škole. Nelson predal Buskirkovi piesne „Family Bible“ za 50 dolárov a „Nočný život“ za 150 dolárov. Country spevák, Claude Gray, mal v roku 1960 zo skladby „Family Bible“ hit.
V roku 1960 sa Willie Nelson sa presťahoval do Nashvillu v Tennessee, no nedokázal tam nájsť vydavateľa, ktorý by s ním podpísal nahrávaciu zmluvu. Počas tohto obdobia často trávil čas v Tootsie's Orchid Lounge, v bare neďaleko Grand Ole Opry, ktorý navštevovali rôzni šoumeni, speváci, či skladatelia. Stretol sa tam aj s Hankom Cochranom, skladateľom, ktorý pracoval pre vydavateľa Pamper Music, ktorého vlastníkom boli Ray Price a Hal Smith. Cochran počul Nelsona počas spoločného jam session s hráčmi na pedálovú steel gitaru, Buddym Emmonsom, a s Jimmym Dayom. Cochran práve v tej dobe dosiahol zvýšenie týždennej gáže o 50 dolárov, no presvedčil Smitha, aby namiesto neho zaplatil peniaze Nelsonovi a aby s ním podpísal zmluvu s Pamper Music. Keď Faron Young počul Nelsona v bare Tootsie's Orchid Lounge spievať pieseň „Hello Walls“ rozhodol sa, že ju s ním nahrá. Po tom, ako Ray Price nahral Nelsonovu skladbu „Night Life“ a jeho predchádzajúci basgitarista Johnny Paycheck od kapely odišiel, na nasledujúcom turné ho nahradil Willie Nelson.