Augusta Sasko-weimarsko-eisenašská (Maria Luise Augusta Catherina, * 30. september 1811† 7. január 1890) bola pruská kráľovná a prvá nemecká cisárovná ako manželka Viliama I.
Ako členka rodu Sasko-weimarsko-eisenašských bola úzko spriaznená z ruským cárskym rodom Romanovcov prostredníctvom svojej matky Márie Pavlovny, dcéry cára Pavla I. a vnučky ruskej cárovnej Kataríny II. Augusta sa v júni 1829 vydala za Viliama Pruského a ich manželstvo bolo napäté. Viliam sa chcel skutočnosti oženiť so svojou sesternicou Elisou Radziwiłłovou, ktorú kráľovský dvor nepovažoval za vhodnú. Medzi manželmi boli odlišné politické a intelektuálne záujmy. Napriek týmto rozdielom Augusta a Viliam často spolupracovali pri vybavovaní korešpondencie a pri dvorných stretnutiach. V rokoch 1831 a 1838 sa im narodili dve deti, Fridrich a Lujza. Po smrti svojho svokra Fridricha Viliama III. v roku 1840 sa Augusta stala manželkou predpokladaného následníka pruského trónu.
Nebola to oficiálna pozícia, ktorá dala Auguste politický vplyv, ale skôr jej sociálne vzťahy a blízkosť ku Viliamovi. Dôležitú úlohu zohrala jej korešpondencia s manželom, kniežatami, štátnikmi, dôstojníkmi, diplomatmi, duchovnými, vedcami a spisovateľmi. Sama seba vnímala ako politickú poradkyňu svojho manžela a za jej úhlavného politického nepriateľa považovala pruského premiéra a nemeckého kancelára Otta von Bismarcka. Zatiaľ čo biografie Bismarcka niekedy charakterizujú politické názory cisárovnej ako antiliberálne alebo ako deštruktívne zamerané výlučne proti Bismarckovej politike, novší výskum ich klasifikuje ako liberálne. V súlade s tým Augusta celkovo nedokázala presvedčiť svojho manžela, aby reštrukturalizoval Prusko a Nemecko podľa konštitučnej monarchie Spojeného kráľovstva. Napriek tomu mala určite politický priestor pri výchove následníka trónu, ako obhajkyňa katolíckeho obyvateľstva a prostredníctvom svojho prístupu ku kráľovi a antimilitaristickému zastúpeniu. O tom, ako ďaleko presne siahal vplyv Augusty ako manželky panovníka v 19. storočí, sa v historiografii stále vedú diskusie.
Skorý život Augusta sa narodila 30. septembra 1811 vo Weimare.Jena 2007 , s. 166. Bola tretím (ale druhým žijúcim) dieťaťom Karola Frederika Sasko-weimarsko-eisenašského a ruskej veľkovojvodkyne Márie Pavlovny, sestry ruského cára Alexandra I. Krst Augusty sa konal 6. októbraJena 2013, s. 128. a dostala mená Maria Luise Augusta Catherina. Augusta primárne nevyrastala v starostlivosti rodičov, ale skôr u pestúnky Amálie Batschovej.
Jej učitelia ju učili štyri cudzie jazyky: angličtinu, ruštinu, francúzštinu a latinčinu. Medzi ďalšie predmety patrili: matematika, geografia, náboženstvo, história, tanec, kreslenie, jazda na koni a hudba. Medzi jej učiteľov patrili: dvorná maliarka Luise Seidlerová, hudobný skladateľ Ján Nepomuk Hummel a nunizmatik Frédéric Soret. Najdôležitejším bol pre Augustu však básnik a prírodovedec Johann Wolfgang von Goethe. Goethe organizoval plán vyučovania po konzultácii s Augustinými rodičmi a Augustu učil v prostredí univerzity v Jene. Goethe bol podľa nej „najlepším a najdrahším priateľom“, akého by ona a jej sestra Mária (ktorá bola od nej o tri roky staršia) mali v detstve. Obe sestry sa takmer vôbec nestýkali so svojimi rovesníkmi.Jena 2013 , s. 169–170. Podľa historika Lothara Galla Augustin politický postoj dlhodobo formoval jej pomerne liberálna rodina.Gall 1980 , s. 185. Jej starý otec Karol August Sasko-weimarsko-eisenašský zaviedol ústavu vo veľkovojvodstve. Podľa Moniky Wienfortovej to prispelo k tomu, že Augusta neskôr obhajovala transformáciu Pruska na konštitučnú monarchiu. Ako sa Gall domnieva, politika vo Weimare priala Augustinej blízkosti ku kruhu zvanom Wochenblattpartei, ktorá bola nielen za malonemeckú jednotu bez Rakúska, ale aj za „spojenectvo s vedúcimi silami liberálnej buržoázie“ a pokračovanie pruských reforiem.Gall 1980 , s. 185–186. Historik Východného Nemecka Ernst Engelberg na druhej strane popiera Augustin liberálny postoj. Jej politické názory boli umiestnené v tradícii osvietenského absolutizmu.Engelberg 1990 , s. 514. Nechcela nič vedieť o „parlamentnom režime“, ale skôr obhajovala „ústavu slobodne zvolenú panovníkom.“Engelberg 1990 , s. 513.
Weimarský dvor formoval Augustu aj z kultúrneho hľadiska. Vyvinula silný záujem o umenie, bola považovaná za vzdelanú a bola obzvlášť prísne vychovávaná k dodržiavaniu oficiálnych dvorných mravov, takzvanej etikety.Micke-Serin 2017, s. 59.
Manželstvo Augustina matka Mária Pavlovna pripravila obom dcéram sobášne plány smerované k Prusku, ktoré hraničilo so Sasko-Weimarskom-Eisenašskom a preto bolo vnímané ako hrozba pre veľkovojvodstvo. Sobáš Augusty s Viliamom Pruským a sobáš Márie s Karolom Pruským, Viliamovým mladším bratom, mali zabezpečiť existenciu veľkovojvodstva. Mária Pavlovna už ochranu poskytovanú rodinnými väzbami na dynastiu Romanovcov nepovažovala za dostatočnú. Keďže sa v roku 1828 stala veľkovojvodkyňou, dokázala presadiť svoje manželské úsilie pre svoje dcéry. Na strane Pruska bolo motiváciou ďalšie rozširovanie dynastických väzieb s Ruskom, pretože Augusta bola neter ruského cára Mikuláša I.Angelow 2006, s. 248. Od spoločného víťazstva nad Napoleonom Bonaparte si boli Prusko a Rusko obzvlášť blízke z hľadiska aliančnej politiky. Dcéra pruského kráľa Fridricha Viliama III., Šarlota sa vydala v roku 1817 ruského cára Mikuláša I., vtedy nástupcu na trón.Schönpflug 2013 , s. 86–88. náhľad|252x252bod|Augusta ako nevesta v roku 1829. Na druhej strane, princ Viliam bol zamilovaný do svojej kamarátky a sesternice Elisy Radziwiłłovej, dcéry jeho tety Lujzy.Feuerstein-Praßer 2011 , s. 41 a 44. Elisa bola z poľského šľachtického rodu Radziwiłłovcov, takže sa považovala za nerovnocennú. Augustin otec podmienil svoj súhlas so sobášom Viliamovho mladšieho brata Karola a jeho dcéry Márie tým, že sa Viliam bude môcť uzavrieť morganatické manželstvo s Elisou. Fridrich Viliam III. chcel sobáš medzi Augustou a Viliamom a preto zakázal svojmu synovi si vziať Elisu v júni 1826.Schönpflug 2013 , s. 97–99. V tom istom roku sa Viliam a Augusta prvýkrát stretli. Keďže bolo jasné že Viliamov brat Fridrich Viliam IV. zostane bezdetný, preto Fridrich Viliam III. zriadil sobáš medzi Augustou a Viliamom.Fischer 2020 , s. 64–65.
Pred sobášom mala Augusta nižšiu hodnosť na rodnom dvore ako staršia sestra. Keďže jej sestra sa mala vydať za Viliamovho mladšieho brata, Augusta bola nad svojou staršou sestrou a mohla očakávať, že bude manželkou následníka trónu. Svadba sa konala 11. júna 1829 v kaplnke na Zámku Charlottenburg.Fischer 2020, s. 65. V tom čase mala Augusta 17 rokov.Aschmann 2020, s. 273.
Prvé roky manželstva vľavo|náhľad|Augusta v roku 1838. Podľa historika Roberta-Tareka Fischera bolo manželstvo napäté z niekoľkých dôvodov. Na jednej strane Viliam, ktorý bol o 14 rokov starší, sa netajil svojou náklonnosťou k Elise. Na druhej strane, Augustine liberálne názory a intelektuálne záujmy nezdieľali Viliam a veľká časť pruského dvora. Ako predpokladá historička Birgit Aschmannová, Augusta bola z weimarského dvora zvyknutá aj na väčšiu „kultúrnu otvorenosť“. Z pohľadu manžela nezodpovedala dostatočne buržoáznemu ideálu ženy. Ako Viliam kritizoval v októbri 1829, bola skôr „ženou mysle a nie srdca“. Augusta tým porušila vtedajší rodový obraz, podľa ktorého muži museli byť racionálni a ženy emocionálne. Podľa historika Jürgena Angelowa manželstvo napriek svojej politickej motivácii „nebolo až také nešťastné, ako mohlo byť.“ Postupom času sa medzi nimi vytvoril vzťah dôvery a rešpektu. Vo svojej úlohe pruskej princeznej sa očakávalo, že Augusta bude na berlínskom dvore rezervovaná. Odchýlila sa od tejto normy však otvorene zdieľala svoje názory, a preto bola neskôr vnímaná ako politická hrozba pre svojho manžela.Aschmann 2020 , s. 274.
18. októbra 1831 Augusta porodila svojho syna Fridricha Viliama. Jeho narodením bolo nástupníctvo pruského trónu zabezpečené.Müller 2011 , s. 12. Augusta mala veľký vplyv na výchovu budúceho následníka trónu. Fridrich Viliam absolvoval vojenskú kariéru, ale podľa neohumanistického učebného plánu ho vyučovali aj prírodné vedy, filozofiu, literatúru a klasické štúdia. Na popud jeho matky bolo medzi jeho kamarátmi veľa stredoškolákov. Augusta povzbudila svojho syna, aby študoval na univerzite v Bonne.Müller 2011 , s. 65–66. 3. decembra 1838 porodila svoje druhé dieťa, dcéru Lujzu, neskoršiu veľkovojvodkyňu z Bádenu.Klaus 2021 , s. 45. Lujza bola posledným Augustiným dieťaťom, keďže jej tehotenstvá v rokoch 1842 a 1843 sa skončili potratmi.Fischer 2020, s. 68. náhľad|Zámok Babelsberg Augusta mala sporný vzťah s pruským dvorom. Dvorné správanie, ktoré praktizovala vo Weimare, bolo v Prusku vnímané ako príliš hrdé a rezervované. Augusta zase neznášala dvor, ktorý bol v porovnaní s jej domovinou kultúrne šetrnejší a viac vojensky zameraný. Svoje postavenie považovala za zbytočné a sťažovala sa, že len korunná princezná Alžbeta Ludovika môže vykonávať charitatívnu činnosť. Okrem toho udržiavala menej kontaktov so zavedenými pruskými šľachtickými rodinami ako s dôverníkmi, z ktorých niektorí boli vnímaní ako „cudzinci.“Heinrich 1984, s. 392.
Letným sídlom Augusty sa v roku 1835 stal Zámok Babelsberg pri Postupime. Ako staviteľka mala určitý vplyv na výstavbu paláca. Po preštudovaní architektonických teoretických prác a rytín anglických vidieckych usadlosti si sama urobila náčrty a požiadala zodpovedných architektov, aby jej návrhy zrealizovali.Feuerstein-Praßer 2011 , s. 99. Augusta sa v nasledujúcich rokoch venovala aj interiérovej úprave paláca. Palác mal parky inšpirované anglickými parkmi, čím vyjadrila svoje liberálne sympatie k Veľkej Británii.Aschmann 2020 , s. 276–277. Augusta mala veľký vplyv aj na dizajn interiéru svojho zimného sídla v Berlíne, Altes Palais. Tu pozývala vojakov, politikov, vedcov, umelcov a dvoranov na večerné čajové párty.Feuerstein-Praßer 2011 , s. 103–104. Jedným z jej obľúbených hostí bol bádateľ Alexander von Humboldt, ktorý tam referoval o svojich cestách alebo čítal klasickú literatúru. Ernst Curtius bol často prítomný ako rečník a šachista.Klaus 2021 , s. 55.
Diskutovalo sa aj o politických témach, pričom Augusta využívala stretnutia na získavanie informácií. Okrem toho každý deň prečítala niekoľko novín a na základe toho vytvorila pre Viliama písomné zhrnutia najdôležitejších udalostí.Aschmann 2020 , s. 279. Prostredníctvom stretnutí a výmeny názorov so svojou manželkou si Viliam myslel (ako jej sám povedal v liste), že by mohol poskytnúť oficiálne usmernenie pre jej vyhlásenia. Jeho cieľom bolo ovplyvňovať ich názory vo svoj prospech a pred verejnosťou zatajiť akúkoľvek disharmóniu medzi nimi. Viliam nechal Augustu, aby sa postarala o časť jeho písomnej korešpondencie: musela korigovať alebo kopírovať texty, ktoré napísal, a bola tiež spoluautorkou niektorých jeho korešpondencie.Galm 2022 , s. 59–60. Takéto rozdelenie úloh medzi kráľovskými pármi nebolo v 19. storočí ničím výnimočným, pretože dynastia bola považovaná za akýsi „rodinný podnik.“Galm 2022 , s. 56.
Korunná princezná (1840 - 1858) náhľad|Korunná princezná Augusta, Franz Xaver Winterhalter, 1846. 7. júna 1840 sa Viliam po smrti svojho otca Fridricha Viliama III. stal následníkom trónu. Augusta kritizovala politiku nového vládnuceho kráľa Fridricha Viliama IV. Neexistenciu reforiem považovala za chybu, ktorá by monarchiu stála lojalitu obyvateľstva. Augusta presadzovala skorú „dobrovoľnú kapituláciu“ a splnenie „všeobecných želaní“ poddaných. Podľa ich názoru bola ohrozená existencia samotnej monarchickej formy vlády, ak by koruna nereagovala na požiadavky politickej verejnosti.Galm 2020 , s. 31–32. S manželom britskej kráľovnej Viktórie, princom Albertom, sa podelila o názor, že Prusko by sa malo stať ústavným štátom podľa britského vzoru a potom by malo zaviesť národnú jednotu pre Nemecko.Aschmann 2020 , s. 277.