Sir Keir Rodney Starmer KCB KC (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, ktorý bol roku 2024 do roku 2026 predsedom vlády Spojeného kráľovstva. Stal sa ním po výhre vo voľbách a následnej rezignácii jeho predchodcu, ktorým bol Rishi Sunak. Od roku 2020 bol lídrom opozície a Labouristickej strany. Od roku 2015 je zároveň poslancom parlamentu za Holborn and St. Pancras. Ideologicky sa označuje za progresívca a súčasť politického stredu.
Raný život a vzdelanie Keir Rodney Starmer sa narodil v Southwarku v Londýne 2. septembra 1962. Vyrastal v malom mestečku Oxted v Surrey. Bol druhým zo štyroch detí Josephine, zdravotnej sestry, a Rodneyho Starmera, ktorý bol nástrojárom. Jeho matka mala Stillovu chorobu. Obaja jeho rodičia boli priaznivcami Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiem, hoci v roku 2015 priznal, že o tom nevedel. Keir Starmer zložil skúšku 11 plus a dostal sa na Reigate Grammar School, vtedy výberové gymnázium s dobrovoľnou podporou. Škola zmenila formu na samostatnú spoplatnenú školu v roku 1976, keď bol študentom. Až do veku 16 rokov bol oslobodený od platenia poplatkov za štúdium; neskoršie poplatky sa platili zo štipendia, ktoré dostával od charity súkromnej školy. Medzi jeho spolužiakov patril aj hudobník Norman Cook, s ktorým Starmer chodil na hodiny huslí; Andrew Cooper, ktorý sa stal politikom Konzervatívnej strany; a budúci konzervatívny novinár Andrew Sullivan. Podľa Starmera sa on a Sullivan „hádali kvôli všetkému... politike, náboženstvu a tak ďalej“.
Vo svojich tínedžerských rokoch bol Starmer aktívny v labouristickej politike; bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey. Do 18 rokov bol mladším štipendistom na Guildhall School of Music and Drama a hral na flaute, zobcovej flaute, klavíri a husliach. Starmer študoval právo na Univerzite v Leedse, stal sa členom univerzitného Labouristického klubu a v roku 1985 promoval s vyznamenaním a titulom bakalára práv (LLB), čím sa stal prvým členom svojej rodiny, ktorý promoval. Absolvoval postgraduálne štúdium na St Edmund Hall v Oxforde, kde v roku 1986 ukončil štúdium na Oxfordskej univerzite ako bakalár občianskeho práva (BCL). V rokoch 1986 až 1987 Starmer pôsobil ako redaktor trockistického radikálneho časopisu Socialist Alternatives. Časopis vydávala organizácia s rovnakým názvom, ktorá zastupovala britskú sekciu International Revolutionary Marxist Tendency (IRMT).
Predseda Labouristickej strany (2020 – 2026)
Líder opozície (2020 – 2024) Počas Starmerovho funkčného obdobia sa strana posunula bližšie k politickému stredu. Vo svojom prvom prejave na výročnej konferencii strany, odkedy sa stal lídrom, v roku 2021 prezentoval svoje zameranie na silnejšiu ekonomiku a tvrdšie postoje voči zločinu, čím stranu posunul od predchádzajúceho vedenia. Do roku 2022 Starmer upustil od väčšiny socialistických politík, ktoré presadzoval počas svojej kandidatúry na predsedu, vrátane prísľubov znárodniť vodárne a energetiku, zrušiť školné a brániť voľný pohyb v rámci EÚ. Starmer reagoval na kritiku v roku 2023 vyhlásením, že tieto postoje zostali „dôležitými výrokmi o hodnote a zásadách“, ale vzhľadom na pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine a hospodársku krízu vyplývajúcu z minirozpočtu na rok 2022 museli byť prispôsobené. Počas Starmerovho funkčného obdobia strana stále podporuje opätovné znárodnenie britských železníc a zaviazala sa vytvoriť energetickú spoločnosť vo verejnom vlastníctve, GB Energy, aby „súťažila so súkromným priemyslom a podporovala čistú energiu“, odlišujúc sa od úplného znárodnenia energetického priemyslu, ako bolo predtým sľúbené.
V prejave z 23. februára 2023 Starmer predstavil päť „národných misií“, ktoré mali byť základom pre program labouristov pre všeobecné voľby v roku 2024, pričom vyzval na „desaťročie národnej obnovy“. V prejave sa Starmer zameral na to, aby Spojené kráľovstvo do konca jeho prvého funkčného obdobia dosiahlo najvyšší trvalý rast v G7. Zameral sa tiež na to, aby sa Spojené kráľovstvo stalo „veľmocou čistej energie“ s elektrinou s nulovými uhlíkovými emisiami do roku 2030. Starmer sa tiež zaviazal k reforme zdravotníctva a starostlivosti, zlepšeniu súdneho systému a tiež k „prelomeniu bariér pre príležitosti“ prostredníctvom reforiem vzdelávania a starostlivosti o deti. náhľad| Starmer s vtedajším predsedom vlády Borisom Johnsonom a bývalou predsedníčkou vlády Theresou Mayovou na Národnej službe pamäti v roku 2021. Po minulých obvineniach z antisemitizmu v strane počas Corbynovho úradovania sa Starmer počas ďakovnej reči zaviazal ukončiť antisemitizmus v strane: ospravedlnil za „škvrnu“ antisemitizmu vo vnútri strany a dodal, že „tento jed vytrhne z koreňov“. V októbri 2020 Starmer po zverejnení správy komisie pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) o antisemitizme v strane prijal jej zistenia a v plnom rozsahu sa v mene strany ospravedlnil Židom. Podľa vyjadrenia Corbyna z toho istého dňa bol rozsah problému dramaticky prehnaný z politických dôvodov. Kvôli tejto reakcii mu bolo v strane pozastavené členstvo a 14. novembra 2022 bolo oznámené, že vedenie Labouristickej strany neobnoví Corbynovi členstvo, čo mu zabráni kandidovať vo voľbách za Labouristickú stranu. Vo februári 2023 Starmerove reformy antisemitizmu dosiahli, že EHRC už stranu prestalo monitorovať.
Počas priemyselných štrajkov v rokoch 2022 až 2023 Starmer naliehal na členov tieňovej vlády, aby sa zdržali vstupu do demonštračných skupín. Sam Tarry, tieňový minister pre autobusovú a miestnu dopravu, sa objavil na štrajkovej demonštrácii Národného odboru pracovníkov železničnej a námornej dopravy pred železničnou stanicou Euston. Následne bol odvolaný z funkcie ministra, čo odborári kritizovali. Hovorca Labouristickej strany však povedal, že prepustenie nebolo o vystúpení na demonštrácii, ale o schvaľovaní mediálnych vystúpení a rozhovorov.
V septembri 2023 poprehadzoval svoj tieňový kabinet. Toto poprehadzovanie bolo vnímané ako povýšenie členov centristickej Blairovskej frakcie a zbavenie sa viac ľavicových osobností.
Od konca roku 2021 si strana udržiavala vedúce postavenie v prieskumoch verejnej mienky pred vládnucou Konzervatívnou stranou, často s veľmi veľkými rozdielmi, vrátane najvyššieho náskoku v prieskumoch zo všetkých strán za viac ako 20 rokov počas vládnej krízy za vlády Liz Trussovej. Počas komunálnych volieb v roku 2023 získala Labouristická strana viac ako 500 miestnych poslancov a kontrolu nad 22 radami, čím sa stala po prvýkrát od roku 2002 najväčšou stranou v miestnej samospráve. Labouristi dosiahli zisky v komunálnych voľbách v roku 2024, vrátane víťazstva vo voľbách starostu West Midlands. Starmer doviedol svoju stranu do všeobecných volieb v roku 2024, o ktorých povedal, že sú „príležitosťou na zmenu“ a ponúkol tri dôvody, prečo by voliči mali voliť labouristov: po prvé „zastaviť chaos“, po druhé „pretože je čas na zmenu“ a po tretie preto, lebo „Labouristi majú dlhodobý plán na prestavbu Británie“, ktorý „je pripravený a bude plne financovaný“.
Predseda vlády (2024 – 2026) náhľad|Starmerov prvý prejav na poste predsedu vlády Vo voľbách 4. júla 2024 získali Starnerovi Labouristi drvivú väčšinu kresiel v Dolnej snemovni, čím sa skončila 14-ročná vláda Konzervatívnej strany. Starmer bol ako líder najväčšej strany v Dolnej snemovni 5. júla vymenovaný za premiéra kráľom Karolom III., ktorý ho poveril zložením novej vlády. Krátko potom sa presunul z Buckinghamského paláca na Downing Street, kde ho prívitali jeho podporovatelia a kde predniesol svoj prvý prejav ako premiér, v ktorom si okrem iného uctil odchádzajúceho premiéra Rishiho Sunaka, pričom poďakoval za „oddanosť a ťažkú prácu, ktorú vykonal pri vedení krajiny.“
Kabinet Starmer si po nástupe do úradu, od 5. do 7. júla, začal vyberať ministrov do svojho kabinetu, pričom sa jeho kabinet prvýkrát stretol 6. júla. V Starmerovom kabinete boli rekordne zastúpené ženy, ktoré tvoria polovicu jeho kabinetu, vrátane troch z piatich najvyšších postov v britskej vláde.
Domáca politika V rámci domácej politiky Starmer za svoje priority označil veci obsiahnuté v programe Labouristov z roku 2024, t.j. ekonomický rast, reformu plánovacieho systému, infraštruktúru, energetiku, zdravotníctvo, školstvo, detskú starostlivosť a posilnenie práv pracujúcich. Pri prvom zasadnutí novozvoleného parlamentu predstavil 39 návrhov, ktoré mali Labouristi v nasledujúcich mesiacoch predniesť, ako napríklad zoštátnenie železníc a lokálnej autobusovej dopravy, zosilnenie práv zamestancov, riešenie nelegálnej migrácie, reforma Snemovne lordov a zrýchlenie výstavby „kvalitnej infraštruktúry a domov“. Zahrnuté boli aj návrhy zákona od predchádzajúcej konzervatívnej vlády, najmä Zákon o tabaku a vapeoch.
Nová ministerka financií Rachel Reevesová obvinila predchádzajúcu vládu zo zanechania fiškálnej „čiernej diery“ v hodnote 22 miliárd libier a 29. júla 2024 ohlásila škrtnutie dávok na zimné vykurovanie pre zhruba 10 miliónov dôchodcov. Starmer uprostred kritiky obhajoval tento škrt nutnosťou robiť ťažké finančné rozhodnutia. 9. júna 2025 však vláda zvrátila väčšinu týchto škrtov, podľa nej vďaka „zlepšeným verejným financiám“.
Starmerova vláda dosiahla dohodu s odborármi zastupujúcimi železničný a zdravotnícky personál, čím počas prvých mesiacov jej pôsobenia ukončila súvisiace štrajky. V auguste 2024 odsúhlasila vláda zvýšenie miezd zamestancov verejného sektoru o 5 až 7%. V októbri 2024 vláda predstavila Zákon o právach zamestancov, ktorý nadobudol platnosť v decembri 2025. Tento zákon zahŕňa zvýšenie minimálnej mzdy a niekoľko ďalších práv, vrátane ochrany pred neférovým prepustením a právo zamestanca na požiadanie o flexibilné pracovné pomery.
V oblasti imigrácie medzi prvé Starmerove kroky patrilo zrušenie plánu na procesovanie žiadostí o azyl v Rwande. V novembri 2024 sľúbil opatrenia na zníženie miery imigrácie. V máji 2025 vyhlásil, že vysoká miera imigrácie spôsobila „nevypočítateľné škody“ v spoločnosti a varoval, že zo Spojeného kráľovstva sa môže stať „ostrov cudzích ľudí“, čo bolo kritizované v ľavicových kruhoch. V novembri 2025 označil Starmer medziročný pokles čistej migrácie (počet imigrantov mínus počet emigrantov) na 204 000 za „krok správnym smerom“.
Starmer odmietol zrušiť limit rodičovských dávok na dve deti, ktoré zaviedla Cameronova vláda v roku 2013 kvôli finančným dôvodom. Jeho Labouristická strana dočasne pozastavila členstvo siedmim jej poslancom, ktorí hlasovali za návrh zákona od Škótskej národnej strany na zrušenie tohto limitu.
Ako riešenie na preplnenosť väzníc Starmerova vláda zaviedla plán na predčasné prepustenie tisícok väzňov v Anglicku a Walese. Predčasné prepustenie bolo možné po odslúžení 40% dĺžky rozsudku namiesto predchádzajúcich 50% pod predošlou vládou. Viac ako 1 700 väzňov bolo prepustených v septembri. Neskôr sa ukázalo, že jeden z predčasne prepustených väzňov bol obvinený zo sexuálneho násilia v ten istý deň, v ktorý bol prepustený. Starmer obhajoval tento plán a obvinil predchádzajúcu vládu zo zanedbania väzenského systému, pričom sľúbil výstavbu nových väzníc.
Počas prvého mesiaca Starmerovho pôsobenia došlo k útoku nožom v Southporte, pri ktorom zahynuli tri malé dievčatá. V reakcii na nepokoje spojené s útokom Starmer ohlásil zriadenie nového Národného programu pre násilné nepokoje, ktorého cieľom je zlepšiť spoluprácu medzi policajnými jednotkami počas nepokojov.
Zahraničná politika V zahraničnej politike Starmer pokračoval v podpore Ukrajiny počas prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu a Izrael vo vojne v Gaze. V prípade druhej menovanej vojny však žiadal o prímerie a 21. septembra 2025 britská vláda diplomaticky uznala Palestínsky štát.
Verejná mienka