Všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve v roku 2024 sa konali vo štvrtok 4. júla 2024. Tieto voľby určili zloženie 650 miestnej Dolnej snemovne, ktoré určilo novú vládu Spojeného kráľovstva. V platnosti boli významné zmeny hraníc volebných obvodov, prvé takéto zmeny od obdobia pred všeobecnými voľbami v roku 2010. Išlo o prvé všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve, pri ktorých sa na osobné hlasovanie vo Veľkej Británii vyžadovala identifikácia voliča. Všeobecné voľby boli tiež prvé od odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020, čo bola hlavná téma predchádzajúcich volieb; boli aj prvými, ktorý sa uskutočnia v rámci zákona o rozpustení a zvolávaní parlamentu z roku 2022.
Víťazom volieb sa presvedčivo stala Labouristická strana vedená Keirom Starmerom s podobným výsledkom, aký dosiahol Tony Blair vo všeobecných voľbách v roku 1997, kedy naposledy zvrhli Labouristi konzervatívnu vládu. Vládnuca Konzervatívna strana pod premiérom Rishi Sunakom prišla o 244 kresiel, čím sa skončila jej 14 ročná vláda. Liberálni demokrati a Reform UK si prilepšili, kým Škótska národná strana stratila tri štvrtiny svojich mandátov v prospech Labouristov.
Diskusia v kampani sa zamerala na nádej v zmenu vlády, pričom opoziční Labouristi vedení Keirom Starmerom mali v prieskumoch významný náskok nad Konzervatívcami vedenými Rishi Sunakom. Verejná mienka v prespech zmeny vlády sa odrazila na slabom výkone Konzervatívcov v komunálnych voľbách v roku 2022 a 2023, kde Labouristi a Liberálni demokrati získali kresla na úkor Konzervatívcov, často s veľkými rozdielmi. Tieto strany dosiahli ďalšie zisky v komunálnych voľbách v roku 2024, kde Labouristi a Liberálni demokrati mali viac úspešných kandidátov ako Konzervatívci. Veľa doplňujúcich volieb počas obdobia parlamentu vyhrali ich kandidáti. Rekordný počet konzervatívnych poslancov sa neuchádzal o znovuzvolenie.
Pozadie Konzervatívna strana bola vo vláde od mája 2010, keď pod vedením Davida Camerona, získala najviac kresiel vo všeobecných voľbách v roku 2010 a zložila koalíciu s liberálnymi demokratmi, ktorých vtedy viedol Nick Clegg. Konzervatívci získali malú väčšinu vo všeobecných voľbách v roku 2015, no Cameron v nasledujúcom roku po referende o brexite rezignoval a vystriedala ho Theresa Mayová. V roku 2017 konzervatívci stratili väčšinu vo všeobecných voľbách a vládli ako menšinová vláda s podporou Demokratickej unionistickej strany Severného Írska. V roku 2019 Mayová odstúpila po slabom výkone svojej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 a nahradil ju Boris Johnson, ktorý viedol konzervatívcov do všeobecných volieb v roku 2019, kde strana získala veľkú väčšinu, po ktorých vládla pod tromi samostatnými premiérmi: Johnsonom (2019 – 2022), Liz Trussovou (september 2022 – október 2022) a Rishi Sunakom (od októbra 2022). Pod vedením týchto troch lídrov zaznamenali konzervatívci v prieskumoch verejnej mienky pokles v dôsledku niekoľkých známych škandálov a dvoch vládnych kríz. Johnson odstúpil uprostred vládnej krízy po sérii kontroverzií vrátane Partygate, ktorá charakterizovala jeho premiérstvo a vážne poškodila jeho osobnú reputáciu, zatiaľ čo Truss odstúpila ako najkratšie vládnuci premiér v britskej histórii uprostred hospodárskej a politickej krízy. Sunak sa úradu premiéra ujal 25. októbra 2022.
Porážka labouristov vo voľbách v roku 2019 viedla k tomu, že vtedajší predseda Jeremy Corbyn oznámil svoj úmysel rezignovať, čo vyvolalo voľby na predsedu strany, ktoré vyhral Keir Starmer. Pod Starmerovým vedením utrpeli labouristi prehry v komunálnych voľbách v roku 2021, ale od konca roku 2021 strana nepretržite viedla v prieskumoch verejnej mienky pred konzervatívcami, často s veľmi veľkými rozdielmi, vrátane najvyššieho náskoku v prieskumoch spomedzi všetkých strán za posledných 20 rokov počas vládnej krízy počas premiérovania Liz Trussovej. Počas komunálnych volieb v roku 2022 získali labouristi 108 kresiel (22 v Anglicku, 20 v Škótsku a 66 vo Walese), zatiaľ čo v roku 2023 získala Labouristická strana viac ako 500 miestnych poslancov a 22 rád, čím sa stala po prvýkrát od roku 2002 najväčšou stranou v miestnych samosprávach. Labouristi dosiahli ďalšie zisky v komunálnych voľbách v roku 2024; mali v nich väčší počet úspešných kandidátov ako konzervatívci.
Líderku liberálnych demokratov Jo Swinsonovú strata vlastného kresla vo volebnom obvode v East Dunbartonshire vo voľbách v roku 2019 diskvalifikovala podľa pravidiel strany ako predsedníčku strany, čo vyvolalo voľby na predsedu strany, ktoré vyhral Ed Davey. Liberálni demokrati pod vedením Daveyho dosiahli zisky v komunálnych voľbách spolu s labouristami, pričom obe strany dosiahli zisk v komunálnych voľbách v roku 2023 a ďalšie zisky dosiahli v komunálnych voľbách v roku 2024, kde liberálni demokrati skončili v komunálnych voľbách po prvýkrát od roku 2009 na druhom mieste.
Škótska národná strana (SNP) trikrát zmenila svojich predsedov a prvých ministrov, od Nicoly Sturgeonovej (2014 – 2023) cez Humzu Yousafa (2023 – 2024) až po Johna Swinneyho (od 6. mája 2024). Sturgeonová odstúpila v roku 2023 po silnej kritike za jej postoje k rodovým reformám a tvrdila, že dôvodom jej rezignácie bolo vyhorenie z povolania, kým Yousaf odstúpil v roku 2024 uprostred vládnej krízy, ktorú spôsobilo ukončenie dohody o rozdelení moci so škótskymi Zelenými. Swinney prevzal vedenie 8. mája 2024. V roku 2022 Ian Blackford odstúpil z postu lídra klubu SNP vo Westminsteri a jeho nástupcom sa stal Stephen Flynn.
Dátum volieb Pôvodne sa ďalšie voľby mali konať 2. mája 2024 podľa zákona o parlamentoch na dobu určitú z roku 2011, ktorý presadila vláda konzervatívcov a liberálnych demokratov. Vo všeobecných voľbách v roku 2019, v ktorých konzervatívci získali nadpolovičnú väčšinu o 80 kresiel, obsahoval manifest ich strany záväzok tento zákon zrušiť. V decembri 2020 vláda riadne zverejnila návrh (zrušovacieho) zákona o parlamentoch na dobu určitú z roku 2011, neskôr premenovaný na zákon o rozpustení a zvolávaní parlamentu z roku 2022. Tento zákon nadobudol účinnosť 24. marca 2022. Predseda vlády tak môže opäť požiadať panovníka, aby rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby s predstihom 25 pracovných dní. V §4 zákona je uvedené: "Ak parlament nebol rozpustený skôr, rozpustí sa začiatkom dňa, ktorý je piatym výročím dňa, v ktorom sa prvýkrát stretol." Volebná komisia potvrdila, že parlament z roku 2019 bude musieť byť rozpustený najneskôr do 17. decembra 2024 a že ďalšie všeobecné voľby sa musia uskutočniť najneskôr 28. januára 2025.
Keďže v zákone nebol stanovený dátum volieb, špekulovalo sa, kedy Rishi Sunak ako predseda vlády vyhlási voľby. Sunak 18. decembra 2023 novinárom povedal, že voľby sa budú konať v roku 2024 a nie v januári 2025. Dňa 4. januára prvýkrát naznačil, že všeobecné voľby sa budú konať pravdepodobne v druhej polovici roku 2024. Dňa 22. mája 2024, po mnohých špekuláciách počas dňa, Sunak oficiálne oznámil, že voľby sa budú konať 4. júla s rozpustením parlamentu 30. mája. Volebný systém Všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve fungujú prostredníctvom systému first-past-the-post, kde kandidátovi stačí na výhru vo volebnom obvode pluralita tamojších voličov. Konzervatívna strana, ktorá získala väčšinu vo všeobecných voľbách v roku 2019, zahrnula do svojho programového vyhlásenia prísľub zrušiť 15-ročný limit na hlasovanie pre britských občanov žijúcich v zahraničí a zaviesť požiadavku na identifikáciu voličov vo Veľkej Británii. Tieto zmeny boli zahrnuté do zákona o voľbách 2022.
Výsledky všeobecných volieb v roku 2019 sú uvedené nižšie spolu s číslami v Dolnej snemovni pri rozpustení. Počty kresiel sa zmenili v dôsledku 23 doplňujúcich volieb a množstva premiestnení a pozastavení členov z ich strán. Pri rozpustení nezostali žiadne prázdne miesta. StranaPoslanciZvolení v roku 2019Pri rozpustení v roku 2024RozdielKonzervatívci36534619Labouristi2022053SNP48435Liberálni demokrati11154DUP871Sinn Féin770Plaid Cymru430SDLP220AlbaN/A22Zelení110Aliancia110Strana pracujúcichN/A11Reform UK011Predseda110Nezávislí01515Prázdne000 Revízie obvodových hraníc Šiesta periodická revízia westminsterských volebných obvodov, ktorá navrhla zníženie počtu volebných obvodov zo 650 na 600, sa začala v roku 2011, ale v januári 2013 bola dočasne pozastavená. Po všeobecných voľbách v roku 2015 každá zo štyroch parlamentných hraničných komisií Spojeného kráľovstva v apríli 2016 obnovila proces hodnotenia. Štyri komisie predložili svoje záverečné odporúčania štátnemu tajomníkovi 5. septembra 2018 a svoje správy zverejnili o týždeň neskôr. Návrhy však neboli nikdy predložené na schválenie pred vyhlásením všeobecných volieb, ktoré sa konali 12. decembra 2019, a v decembri 2020 sa formálne upustilo od hodnotenia podľa zákona o harmonogramu k parlamentným obvodom z roku 2020. Projekcia psefológov Colina Rallingsa a Michaela Thrashera o tom, ako by sa hlasy v roku 2017 preniesli na kreslá pod hranicami z roku 2018, naznačila, že zmeny by boli prospešné pre Konzervatívnu stranu a škodlivé pre Labouristickú stranu.
V marci 2020 ministerka kabinetu Chloe Smithová potvrdila, že periodická revízia westminsterských volebných obvodov v roku 2023 bude založená na zachovaní 650 kresiel. Predchádzajúca príslušná legislatíva bola zmenená a doplnená zákonom o parlamentných volebných obvodoch z roku 2020 a štyri hraničné komisie 5. januára 2021 formálne začali svoje revízie na rok 2023, pričom museli vydať záverečné správy pred 1. júlom 2023. Keď boli správy predložené Parlamentu, do štyroch mesiacov sa museli vydať príkazy v Rade, ktorými sa uvedú do platnosti konečné návrhy, pokiaľ „neexistujú výnimočné okolnosti“. Pred zákonom o parlamentných volebných obvodoch z roku 2020 nebolo možné vykonávať zmeny hraníc, kým ich neschvália obe komory parlamentu. Zmeny hraníc boli schválené na zasadnutí Tajnej rady dňa 15. novembra 2023 a nadobudli platnosť 29. novembra 2023, čo znamená, že voľby budú uskutočnené na týchto nových hraniciach.
V Anglicku budú kreslá prerozdelené smerom k južnému Anglicku, preč od severného Anglicka z dôvodu rôznych mier populačného rastu. Severozápadné Anglicko a severovýchodné Anglicko stratia po dve kreslá, zatiaľ čo juhovýchodné Anglicko získa sedem kresiel a juhozápadné Anglicko tri kreslá. Na základe historických vzorcov hlasovania sa očakáva, že to pomôže konzervatívcom. Na základe týchto nových hraníc by v roku 2019 rôzne strany vyhrali niekoľko obvodov s rôznymi menami ale zmenenými hranicami. Napríklad konzervatívci by namiesto Labouristickej strany získali Wirral West a Leeds North West, ale labouristi by namiesto konzervatívcov získali Pudsey a Heywood & Middleton. Westmorland a Lonsdale, volebný obvod reprezentovaný bývalým lídrom liberálnych demokratov Timom Farronom, je teraz teoreticky konzervatívnym kreslom.
V Škótsku bude zvolených 57 poslancov oproti 59 v roku 2019 s týmto pomyselným straníckym zložením škótskej parlamentnej delegácie: Škótska národná strana by zostala na 48 mandátoch, napriek tomu, že dva z jej volebných obvodov boli rozpustené. Počet kresiel škótskych konzervatívcov šesť by rovnako zostal nezmenený. Škótski labouristi by si zachovali Edinburgh South, jediný volebný obvod, ktorý vyhrali v roku 2019. Ak by sa všeobecné voľby v roku 2019 uskutočnili s novými hranicami v platnosti, škótski liberálni demokrati by získali iba dve kreslá (Edinburgh West a Orkneje a Shetlandy), namiesto štyroch, ktoré vyhrali v tom roku, keďže rozšírené elektoráty v ostatných dvoch by prekonali ich štíhle väčšiny.