Fraňo Tiso (* 13. apríl 1891, Veľká Bytča† marec 1974, Pfaffenhofen an der Ilm) bol slovenský úradník, novinár, politik a diplomat.

Životopis Pochádzal z rodiny čižmára Františka Tisa st. (18661937). Z otcovej strany bol jeho bratrancom Jozef Tiso, neskorší prezident Slovenského štátu. Po gymnaziálnych štúdiách v Trenčíne a Nitre absolvoval teológiu vo Viedni a neskôr právo na Budapeštianskej univerzite a Alžbetínskej univerzite v Bratislave.

Profesionálnu kariéru začínal v roku 1918 ako stredoškolský profesor v Nagykanizsi, odkiaľ v roku 1920 prešiel na gymnázium v Trenčíne. V roku 1924 pôsobil v Brne. Bol funkcionárom HSĽS v trenčianskom okrese. V tomto regióne organizoval katolícky skauting (patril aj medzi členov prvého trenčianskeho skautského oddielu). Bol redaktorom a vydavateľom týždenníka Trenčan. V I. volebnom období zasadal v slovenskom krajinskom zastupiteľstve za HSĽS. V rokoch 19351938 pôsobil ako hlavný účtovník v trenčianskom závode Tiberghien (neskôr Merina Trenčín). V roku 1938 sa stal predsedom správnej rady Sedliackej banky v Bratislave a 1. októbra 1942 sa na príkaz prezidenta Jozefa Tisa stal jej generálnym riaditeľom. V období Slovenského štátu bol slovenským mimoriadnym vyslancom v ZSSR (19401941). V tomto období pôsobil vo viacerých vysokých štátnych funkciách. V marci 1945 potom ako evakuačný komisár organizoval útek vládnych a politických špičiek vojnovej Slovenskej republiky pred postupujúcou Červenou armádou z Bratislavy do rakúskeho Kremsmünsteru, kde vláda 8. mája 1945 kapitulovala a vojnová SR aj formálne zanikla.

Po roku 1945 žil v emigrácii (Rakúsko, Kanada, NSR), kde pôsobil v exulantskom hnutí. Medzitým bol v Česko-Slovensku ľudovým súdom v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov odňatia slobody. V zahraničí spolupracoval s Ferdinandom Ďurčanským a Matúšom Černákom. Prispieval do dobovej tlače. V Montreale v roku 1956 postgraduálne vyštudoval históriu (dizertačná práca The Empire of Samo, 623–658). V roku 1957 sa presťahoval do mesta Pfaffenhofen an der Ilm pri Mníchove, kde pôsobil ako redaktor exilového časopisu Slobodné Slovensko.

Americký historik David Wyman v publikácii The World Reacts to the Holocaust (1996) spomína reakciu Fraňa Tisa, vyvolanú hláškou organizátora holokaustu Adolfa Eichmanna v rozhovore pre časopis Life počas procesu po jeho únose Mosadom z Argentíny v roku 1960. Eichmann v narážke na aktívnu účasť vojnovej SR na holokauste slovenských Židov spomenul, že „Slováci sa zbavili svojich Židov, ako keď človek vyleje skysnuté pivo“. Toto tvrdenie, široko medializované v dobovej medzinárodnej tlači, vyvolalo reakcie aj medzi poprednými slovenskými exilovými osobnosťami. Fraňo Tiso v snahe obhájiť vedenie vojnovej SR publikoval článok, v ktorom zdôraznil snahu „umierneného farského režimu“ zachrániť Židov pred deportáciami. Historik Eduard Friš na to reagoval článkom v bratislavskom týždenníku Kultúrny život, kde spochybnil tvrdenie Fraňa Tisa, týkajúce sa návštevy obergruppenführera SS Reinharda Heydricha v Bratislave 10. apríla 1942, ktorej dôvodom mal byť podľa Tisa tlak na slovenskú vládu, aby pokračovala v realizácii „konečného riešenia“. S odvolaním sa na dokumenty z publikácie izraelskej historičky československého pôvodu Livie Rothkirchen The Destruction of Slovak Jewry (1961) Friš zdôraznil iniciatívu a zapojenie slovenských vrcholných predstaviteľov do hromadných deportácií Židov, pričom cieľom Heydrichovej návštevy bola podľa zdrojov v skutočnosti pomoc slovenskej vláde pri formulovaní zavádzajúcej odpovede na diplomatickú nótu Vatikánu zo 14. marca 1942 proti deportáciám slovenských Židov. Podľa Wymana šlo o prvú diskusiu k tejto citlivej téme za viac ako desať rokov.

Vila v Trenčíne V roku 1930 si Fraňo Tiso dal postaviť vilu v lokalite Pod Brezinou na okraji trenčianskeho lesoparku Brezina. Po druhej svetovej vojne bola zoštátnená, sídlil v nej Zbor národnej bezpečnosti a neskôr Výskumný ústav ovčiarsky. Vila postupne chátrala, po novembri 1989 viac krát zmenila majiteľa. V stave ruiny ju v roku 1999 kúpil Bohumil Hanzel, neskorší poslanec NR SR za stranu SMER, ktorý ju plánoval zrekonštruovať, nakoniec ju však zo zdravotných dôvodov predal hokejistovi Mariánovi Hossovi, ktorý ju v roku 2014 nechal zbúrať a na pozemku zrealizoval inú výstavbu.

Okrem tejto vily Fraňa Tisa bola v Trenčíne ešte ďalšia budova, známa ako „Tisova vila“, v ktorej počas socializmu sídlila trenčianska pobočka Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a z ktorej v roku 1990, počas pôsobenia neskoršieho premiéra SR Vladimíra Mečiara, v tom čase vo funkcii ministra vnútra, zmizla časť dokumentov ŠtB (kauza Tisova vila).

Dielo Slowaken und Deutsche in gemeinsamer Heimat. In: Karpaten-Jahrbuch 1958, s. 179. The Empire of Samo. In: Slovak Studies 1, 1961, s. 121. Sila a slabosti komunizmu. In: Literárny Almanach. 1962, s. 123136.

Poznámky

Referencie

Externé odkazy Letters from Fraňo Tiso – text Tary Burgett na webe s rodinným archívom exilového diplomata Vladimíra Fábryho

Kategória:Úmrtia v 1974 Kategória:Osobnosti z Bytče Kategória:Slovenskí politici Kategória:Slovenskí diplomati Kategória:Slovenskí bankári Kategória:Slovenskí úradníci Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí skauti Kategória:Politici HSĽS Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Členovia Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny