Samuel (Samo) Falťan (* 22. február 1920 – † 15. december 1991) bol slovenský komunistický partizán, novinár, politik a historik.
Životopis Narodil sa v Hradišti pri Lučenci. V rokoch 1931 – 1935 navštevoval meštiansku školu v Lučenci. Veľký vplyv naňho mal o štyri roky starší brat Michal Falťan a aj preto v rokoch 1947 – 1951 externe študoval na Vysokej škole politickej a sociálnej v PraheSamuel Falťan. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM.
Roku 1942 narukoval na východný front. O rok neskôr prešiel pri Minsku k bieloruským partizánom. Počas SNP priletel v septembri 1944 so skupinou partizánov so spravodajským poslaním na Slovensko.
Od r. 1945 pôsobil v Bratislave ako redaktor v časopisoch Partizán, Bojovník, zastával vysoké vysoké politické funkcie a získal hodnosť nadporučík. Bol generálnym tajomníkom Zväzu slovenských partizánov, vedúcim oddelenia ÚV KSČ a ústredným tajomníkom slovenského výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP). Aktívne sa podieľal na ovládnutí týchto organizácií, ako aj politického života komunistickou stranou.Štefan Šutaj. Slovenské občianske politické strany v dokumentoch. (1944 – 1948). Slovenská akadémia vied. Spoločenskovedný ústav SAV. Košice 2002 Napríklad generálny tajomník Demokratickej strany Bugár zažaloval Falťana, ktorý ho očierňoval na stránkach odbojových novín PartizánJuraj Kríž: Ján Kempný – prvá obeť boľševikov alebo Nezabudnime na „nenápadných“ hrdinov! DenníkN, 8.6.2015. Miloš Bugár bol odsúdený a Falťan postupoval. Po prevzatí moci vo februári 1948 bol vo voľbách v roku 1948 zvolený za poslanca do Slovenskej národnej rady. Jeho podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa 20. októbra 1950 požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v „procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“ s Viliamom Žingorom. V rokoch 1946 – 1970 sa zúčastňoval rokovaní Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Vyhľadávanie [online. upn.gov.sk, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online. (slovensky)] Zastával i funkcie v celoštátnej komunistickej strane. 31. septembra 1968 bol kooptovaný za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. V rokoch 1962 – 1968 bol aj zamestnancom Historického ústavu SAV.
Počas pražskej jari sa ako člen odborných komisií a ako predseda slovenského Národného frontu podieľal na príprave federalizácie Československa (vydal na túto tému štúdiu Slovenská otázka v ČeskoslovenskuLondák, Miroslav: Rok 1968 Eto vaše dělo [online]. forumhistoriae.sk, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online .). Po uskutočnení federalizácie (1. 1. 1969) sa dostal do novovytvorenej Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, kam ho nominovala Slovenská národná rada. V r. 1969 bol podpredsedom vlády ČSSR (druhá vláda Oldřicha Černíka). V máji 1970 rezignoval na poslanecký mandátjmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-03-15].Dostupné online. (po česky), čím sa prakticky skončila jeho politická kariéra vo veku 50 rokov.
Je iróniou osudu, že tento blízky kolega G. Husáka (pracovali spolu v Historickom ústave SAV) počas normalizácie „žil dvadsať rokov v ústraní, keďže nemohol publikovať“. V rokoch 1975 – 1979 pôsobil už iba v Slovenskom národnom múzeu, kde sa venoval dejinám partizánskeho hnutia a SNP.
Jeho syn Mgr. Ľubomír Falťan, CSc., bol podpredsedom SAV pre III. oddelenie viedEVIDENČNÁ KARTA OBCE (monitoring miestnej kultúry pre NOS Lučenec), [Word dokument]. Online a teraz je vedúci vedecký pracovník Sociologického ústavu SAVInformačná stránka zamestnanca SAV, Mgr. Ľubomír Falťan, CSc., Online.
Dielo Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom zväze (1957) Slovenská otázka v Československu (1968) Z bojov do budovania (1989) Slovensko v 2. svetovej vojne (rukopis; 2000 strán)
Referencie
Kategória:Narodenia v 1920 Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici ČSSR Kategória:Slovenskí partizáni Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied