Mária Fiodorovna (, * 26. november 1847 – † 13. október 1928) pred svadbou známa ako Dagmar Dánska bola v rokoch 1881 až 1894 ruskou cárovnou ako manželka ruského cára Alexandra III. Bola štvrtým dieťaťom a druhou dcérou dánskeho kráľa Kristiána IX. a kráľovnej Lujzy Hesensko-Kasselskej.
Máriin najstarší syn Mikuláš II., bol posledným ruským cárom. Vládol od 1. novembra 1894 až do svojej abdikácie 15. marca 1917. Mária žila 10 rokov po tom, čo boľševici v roku 1918 zabili jej syna Mikuláša a jeho najbližšiu rodinu.
Skorý život vľavo|náhľad|Žltý palác v Kodani, Dagmarin detský domov. Marie Sophie Frederikke Dagmar sa narodila 26. novembra 1847 v Žltom paláci na Amaliegade 18, blízkosti komplexu Amalienborg v Kodani. Bola štvrtým dieťaťom a druhou dcérou Kristiána Šlezvicko-Holštajnsko-Sondenburg-Glücksburského a Lujzy Hesensko-Kasselskej. Bola pokrstená ako luteránka v Žltom paláci. Jej krstná matka bola dánska kráľovná Karolína Augusta.Hiort-Lorenzen 1890, s. 135. Bola pomenovaná po svojej príbuznej Márii Hesensko-Kasselskej, kráľovnej vdovy ako aj po obľúbenej stredovekej dánskej kráľovnej Dagmar Českej. Keď vyrastala, bola známa ako Dagmar. Väčšinu svojho života bola známa ako Mária Fiodorovna, meno ktoré prijala, keď konvertovala na pravoslávie tesne pred sobášom s budúcim ruským cárom Alexandrom III. v roku 1866. V rámci svojej rodiny bola po celý život známa ako „Minnie“.Hall 2001 . vľavo|náhľad|Dagmar, Viliam, dánsky kráľ Kristián IX. a Alexandra v roku 1861. V roku 1852 sa Dagmarin otec stal následníkom dánskeho trónu, najmä vďaka dedičským právam Dagmarinej matky Lujzy, ako netere kráľa Kristiána VIII. V roku 1853 mu bol udelený titul dánsky princ a on a jeho rodina dostali Bernstroffov palác, letný palác severne od Kodane. Rýchlo sa stal obľúbeným sídlom princeznej Lujzy a rodina tam často bývala. Deti vyrastali v úzkej rodine, v skromnom, ale šťastnom prostredí. Počas detstva Dagmar, mal jej otec len dôstojnícky plat a rodina žila pomerne jednoduchým životom podľa kráľovských noriem. Ich domácnosť mala len šesť zamestnancov a Dagmar a jej súrodenci sa počas detstva mohli prechádzať po uliciach Kodane, chodili na trhy a navštevovali kaviarne. Len veľmi zriedkavo sa zúčastňovali sa na slávnostných podujatiach a potom sa museli zo slávnostného oblečenia vyzliecť, aby neriskovali, že sa zašpinia. Dagmarini rodičia kládli dôraz na jednoduchú občiansku výchovu, ktorá kládla dôležitý dôraz na kráľovské povinnosti. Neskôr sa všetky deti stali známymi svojou ľahkou schopnosťou komunikovať s ľuďmi a zmyslom pre povinnosť. náhľad|Alexandra a Dagmar. Portrét od Elisabeth Jerichau Baumannovej. Dagmar mala najbližšie ku svojej staršej sestre Alexandre a celý život k sebe udržiavali silné spojenie. Obe princezné zdieľali izbu v Žltom paláci a vyrastali spolu. Sestrám sa dostalo rovnakého vzdelania, aké sa považovalo vhodné pre dievčatá s vyššej triedy. Matka ich učila upratovaniu a učitelia ich naučili tancovať, hrať hudbu, maľovať, kresliť a hovoriť po francúzsky, anglicky a nemecky. Otec trval aj na to, aby sa učili gymnastiku a šport, čo bolo u dievčat nezvyčajné. Počas tejto výchovy mali Dagmar a Alexandra plavecké hodiny od švédskej priekopníčky ženského plávania Nancy Edbergovej. Dagmar neskôr privítala Edbergovú v Rusku, kde si prišla pre kráľovské štipendium, aby mohla viesť hodiny plávania pre ženy. Dagmar bola popisovaná ako živá, inteligentná, milá, no menej krásna ako Alexandra a lepšia v maľovaní a kreslení ako jej sestry, ktoré boli naopak talentovanejšie na hudbu.
Po smrti kráľa Frederika VII. v roku 1863 sa Dagmarin otec stal kráľom Dánska, keď mala 16 rokov. Vďaka skvelým manželským zväzkom svojich detí sa stal známym jej otec ako „svokor Európy“. Najstarší brat Dagmar by nastúpil na trón ako Frederik VIII. (jeho syn sa stal nórskym kráľom Haakonom VII.). Jej staršia a obľúbená sestra Alexandra sa v marci 1863 za Alberta Eduarda, princa z Walesu (budúceho britského kráľa Eduarda VII.) Alexandra bola aj matkou britského kráľa Juraja V. Toto príbuzenstvo pomáha vysvetliť, prečo bola medzi ich synmi Mikulášom II. a Jurajom V. taká výrazná podobnosť. V priebehu niekoľkých mesiacov po svadbe Alexandry bol Dagmarin druhý brat Viliam zvolený za gréckeho kráľa Juraja I. Jej mladšia sestra bola Thyra, vojvodkyňa z Cumberlandu. Mala aj ďalšieho brata Valdemara.
Zásnuby a manželstvo
Prvé zásnuby vľavo|náhľad|Portrét mladej princeznej Dagmar so svojím psom v 60. rokoch 19. storočia od Andreasa Hermana Hunæusa. Koncom roku 1863 bola Dagmar ako dcéra a sestra kráľov Dánska a Grécka a švagriná princa z Walesu považovaná za jednu z najžiadanejších princezien v Európe. Dostala ponuku od korunného princa Talianska Umberta, ale zdráhala zaňho vydať, pretože sa jej zdal neatraktívny. Jej matka sa tiež zdráhala podporovať takéto manželstvo, pretože videla väčšie postavenie v perspektíve, keď sa Dagmar vydá ruskej cárskej rodiny Romanovcov.Bramsen 1992 , s. 314. V dôsledku vzostupu slavianofilstva v Ruskej ríši hľadal ruský cár Alexander II. nevestu pre svojho dediča Mikuláša Alexandroviča, v krajinách iných ako nemecké štáty, ktoré tradične poskytovali cárovné. Dagmar bola jednou z kandidátok a už v roku 1860 sa cár po prvý raz spýtal na možné zasnúbenie. Medzi oboma rodinami už existovalo rodinné spojenie, pretože Dagmarin strýko bol ženatý s cárovou sestrou. náhľad|Dagmar a cárovič Mikuláš prezývaný „Nixa“. V roku 1864 ruská cárovná Mária Alexandrovna oznámila, že jej syn navštívi Dánsko a počas leta Mikuláš prezývaný „Nixa“, ako ho v jeho rodine volali dorazil do paláca Fredensborg, kde bývala dánska kráľovská rodina. Mikuláš sa s Dagmar nikdy nestretol, ale niekoľko rokov zbieral jej fotografie a obe rodiny chceli, aby medzi nimi bolo uzavreté manželstvo. Keď sa stretli, Dagmar a Mikuláš boli vzájomne priťahovaní a Mikuláš napísal svojej matke: Prišiel som sem ako v horúčke. Neviem vám opísať, čo ma zastihlo, keď sme sa priblížili k Fredensborgu a ja som konečne uvidel milú Dagmar. Ako to môžem opísať? Je taká krásna, priama, inteligentná, skúsená a predsa hanblivá zároveň. V skutočnosti je ešte krajšia ako na obrázkoch, ktoré sme doteraz videli.Po návrate do Ruska, aby získal otcov súhlas na sobáš, Mikuláš požiadal Dagmar v záhradách Bernstroffovho paláca a dostal áno.Bramsen 1992 , s. 316. Zasnúbenie bolo oznámené v ten istý deň. Jej budúca svokra Mária Alexandrovna jej darovala šesťpramenný perlový náhrdelník a od Mikuláša diamantový náramok.Julia P. Gelardi, Od nádhery k revolúcii, s. 24 Zásnubné dary, ktoré dostala od svojich budúcich svokrovcov stáli 1,5 milióna rubľov.Julia P. Gelardi, Od nádhery k revolúcii, s. 27
Zásnuby boli obľúbené v oboch krajinách a zároveň zabezpečili dánskej kráľovskej rodine ešte lepšie spojenia. K zásnubám došlo počas druhej šlezvickej vojny medzi Dánskom a Pruskom a Rakúskom a počas mierových rokovaní v októbri 1864 Dagmar neúspešne požiadala Alexandra II. o pomoc pre Dánsko nad sporným územím Šlezvicka-Holštajnska. V liste ho požiadala: „Použi svoju silu na zmiernenie strašných podmienok, ktoré Nemci brutálne prinútili otca prijať... smutná situácia mojej vlasti, ktorá mi sťažuje srdce, ma inšpirovala obrátiť sa tebe.“ Predpokladá sa, že to urobila so súhlasom svojich rodičov, ale nie je jasné či to bolo na ich žiadosť. Jej list bol márny, no od tej chvíle sa stala známou svojimi protipruskými názormi. náhľad|Smrteľná posteľ cároviča Mikuláša. Ako Mikuláš ďalej pokračoval v ceste do Florencie. Dagmar a Mikuláš si vymieňali denné milostné listy. Keď ochorel, Mikuláš posielal menej listov a Dagmar sa ho uštipačne spýtala, či sa nezaľúbil do „tmavookej Talianky“.Simon Sebag Montefiore, Romanovci, s. 403 V apríli Mikuláš vážne ochorel na mozgovú meningitídu. Alexander II. poslal Dagmar telegram: „Mikuláš prijal posledné obrady. Modlite sa za nás a príďte, ak môžete.“ Dňa 22. apríla 1865 Mikuláš zomrel v Nice za prítomnosti rodičov, bratov a Dagmar. Jeho posledným želaním bolo, aby sa Dagmar vydala za jeho mladšieho brata Alexandra.
Dagmar bola z Mikulášovej smrti zdrvená. Mikulášovi rodičia sa ju snažili „odtiahnuť od mŕtvoly a vyniesť ju.“Julia P. Gelardi, Od nádhery k revolúcii, s. 25 Po návrate do vlasti mala stále zlomené srdce, že sa jej príbuzní obávali o jej zdravie. Už sa citovo pripútala k Rusku a často myslela na obrovskú odľahlú krajinu, ktorá mala byť jej domovom. Mnohí s Dagmar súcitili. Mária Adelaida z Cambridge napísala o „smútku úbohej, drahej Minny a o nešťastí, ktoré postihlo jej mladý život.“ Kráľovná Viktória napísala „aké hrozné je pre úbohú Dagmar.“
Druhé zasnúbenie a manželstvo vľavo|náhľad|Dagmar a jej druhý snúbenec cárovič Alexander. Alexander II. a Mária Alexandrovna si Dagmar obľúbili a chceli, aby sa vydala za ich druhého syna a nového dediča cároviča Alexandra. V láskyplnom liste Alexander II. povedal Dagmar, že dúfa, že sa stále považuje za člena ich rodiny.Korneva & Cheboksarová (2006) , s. 55 Mária Alexandrovna sa snažila presvedčiť Lujzu Hesensko-Kasselskú, aby Dagmar okamžite poslala do Ruska, no Lujza trvala na tom, že Dagmar si musí „posilniť nervy a vyhnúť sa emocionálnym rozrušeniam.“Julia P. Gelardi, Od nádhery k revolúcii, s. 26 Dagmar, ktorá úprimne smútila za Mikulášom a Alexander, ktorý bol zamilovaný do dvornej dámy jeho matky Márie Merščerskej a pokúsil sa vzdať svojho titulu cároviča Ruska, aby sa s ňou oženil. Alexander sa však pod tlakom rodičov rozhodol odísť do Dánska.
V júni 1866 prišiel do Kodane cárovič Alexander so svojimi bratmi veľkovojvodom Vladimírom a veľkovojvodom Alexejom. Pri prezeraní fotografie MikulášaLerche & Mandal (2003) , s. 171–172 sa Alexander spýtal Dagmar či „by ho mohla milovať po tom, čo milovala Nixu, ktorému boli obaja oddaní.“ Odpovedala, že nemôže milovať nikoho okrem neho, pretože bol tak blízko ku svojmu bratovi. Alexander si spomenul, že „obaja sme sa rozplakali a povedal som jej, že môj drahý Nixa nám v tejto situácii veľmi pomohol a že sa teraz, samozrejme, modlí za naše šťastie.“ Dňa 17. júna ju požiadal o ruku počas pikniku na pláži Hellebæk pri pobreží úžiny Öresund neďaleko Elsinore a dostal áno.Bramsen 1992 , s. 324. Zásnuby boli oznámené 23. júna v paláci Fredensborg. Dagmar a Alexander rýchlo prijali zásnuby a ich svadbu a boli opísaní ako skutočne nadšení. náhľad|Svadobná delegácia v dánskom prístave. V čase, ktorý predchádzal Dagmarinmu odchodu do Ruska, sa v Kodani konalo mnoho slávností. 22. septembra 1866 opustila Kodaň na palube dánskej kráľovskej jachty Slesvig v sprievode obrnenej fregaty Peder Skram a v sprievode svojho brata, dánskeho korunného princa Frederika. Hans Christian Andersen, ktorý býval často pozývaný, aby rozprával príbehy Dagmar a jej súrodencom, bol medzi davom, ktorý sa hrnul na nábrežie, aby ju odprevadil.Hans Christian Andersen v Rusku Spisovateľ si vo svojom denníku poznamenal: „Včera, keď prechádzala okolo, zastavila sa a chytila ma za ruku. Oči som mal plné sĺz. Aké úbohé dieťa! Ó, Pane, buď láskavý a milosrdný. Hovoria, že v Petrohrade je skvelý dvor a cárska rodina je stále milá, mieri do neznámej krajiny, kde sú ľudia iní a náboženstvo je iné a kde nebude mať pri sebe nikoho zo svojich bývalých známych.“ vľavo|náhľad|Fregata Peder Skram, ktorá sprevádzala Dagmar do Ruska.