Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944 bol druhý nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na rafinériu Apollo v Bratislave. Rafinéria sa spamätávala z prvého útoku dňa 16. júna 1944. Podľa rozviedky Spojencov rafinéria v septembri spracúvala už 800 ton ropy mesačne a jej význam vzrástol po strate rafinérie v Ploješti. Druhý nálet rafinériu definitívne vyradil z prevádzky, tá bola obnovená až v máji 1945.
Predohra Dňa 11. decembra 1941 potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.
Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí. Koncom roka sa 15. letecká armáda zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe a 16. júna 1944 uskutočnila prvý nálet na ciele na území Slovenska, zhodou okolností tiež na rafinériu Apollo.
Priebeh náletu thumb|left|Bombardér B-24 Liberator 98. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, ilustračný snímok
Dňa 20. septembra 1944 uskutočnila 15. letecká armáda rozsiahly nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe, pričom 525 strategických bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress sprevádzaných stíhačkami P-51 Mustang a P-38 Lightning napadlo železničné mosty v Budapešti a zriaďovacie stanice v Hatvane a Győri v Maďarsku. Na Slovensku bolo cieľom vojenské letisko Nový Dvor a opäť Bratislavarafinéria Apollo.
Na Bratislavu štartovala 376. a 98. bombardovacia skupina, 56 bombardérov B-24 Liberator sprevádzaných 47 stíhačkami P-51 Mustang 325. stíhacej skupiny. O 11:31 hod. bol vyhlásený letecký poplach a medzi 11:51 a 12:05 bombardéry zhodili z výšky 6 000 až 7 000 metrov do oblasti rafinérie 544 kusov 250-kilogramových bômb.
Správa 15. leteckej armády z 23. septembra konštatovala veľmi presné bombardovanie rafinérie 376. skupinou s úspešnosťou 74.3 %. 98. skupina útočiaca na skladisko produktov v Zimnom prístave dosiahla ešte lepšiu presnosť, 79,5 %, no správa konštatovala, že pri tak malom cieli je formácia šiestich lietadiel príliš široká a časť bômb dopadlo do rieky, vhodnejšia by bola formácia po tri bombardéry.
Výsledky náletu náhľad|Areál rafinérie Apollo po americkom nálete z 20. septembra 1944
Bomby dopadli do centra rafinérie a spôsobili požiare sprevádzané oblakmi čierneho dymu. Opäť bol poškodený hlavný destilačný aparát, zasiahnutý už počas prvého náletu 16. júna, zničená bola aj budova, v ktorej sa nachádzal. Zničené boli aj ešte nezasiahnuté, alebo naopak už opravené budovy na severozápade rafinérie, menšie prevádzkové budovy a niekoľko zásobníkov na produkty. Škody na rafinérii boli po vojne vyčíslené na 17,041,911 korún slovenských. Spojenci po tomto útoku považovali rafinériu za zničenú. Rafinéria Apollo obnovila prevádzku až v máji 1945.
Na nábreží Dunaja bola poškodená železničná trať na prepravu sudov z rafinérie a niekoľko zásobníkov na produkty, požiar tu našťastie nevznikol. Poškodená bola aj transformačná stanica medzi Dunajom a Malým Dunajom a most cez Malý Dunaj do Zimného prístavu. V osade Brenner (Pálenisko) tlaková vlna rozbila obloky. Nálet nemal našťastie obete na životoch.
Ohlas v dobovej tlači O nálete informovala ako vládna tlač, tak povstalecká:
Referencie
Pozri aj Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945
Iné projekty
Kategória:Bitky v 1944 Bratislava, 1944-09-20 Kategória:Dejiny Bratislavy Kategória:20. september Kategória:1944 na Slovensku