Gărmen () je dedina ležiaca v juhozápadnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen, ktorého je administratívnym centrom.
Geografia Poloha Dedina leží v Blagoevgradskej oblasti na hranici severovýchodnej časti Gocedelčevskej kotliny a západných svahov západorodopského dielu Dăbraš (). v nadmorskej výške približne
Nachádza sa približne 7 kilometrov severovýchodne od mesta Goce Delčev a 113 kilometrov juhovýchodne od oblastného mesta Blagoevgrad. Najbližšie dediny sú Marčevo a Ogňanovo, ktorých hranice tesne susedia.
Pri južnom okraji dediny preteká rieka Mesta a západne od dediny rieka Kanina, ktorá je prítokom Mesty.
Klíma Podnebie je prechodné kontinentálne-stredomorské. Zrážky dosahujú najvyšších hodnôt v zimnom a najnižších hodnôt v letnom období. Priemerné ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne približne 650 mm.
Pôdy Pôdy sú chudobné, ide predovšetkým o nánosy, erózne feozeme (šedé lesné pôdy) a erózne škoricové lesné pôdy.
Vývoj počtu obyvateľov Rok Počet obyvateľov 1920 887 1926 1171 1934 1313 1946 1556 1956 1480 1965 1837 1975 1660 1985 2093 1992 1842 2011 1998 2024 1892grao.bg
Náboženstvo V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.
Dejiny Prvými obyvateľmi katastra dediny boli Tráci. V 2. storočí bolo na území dnešnej štvrti Zagrade založené rímskym cisárom Trajánom mesto Nicopolis ad Nestum, ktoré bolo v priebehu 6. storočia zničené Slovanmi.
Dnešná dedina sa prvýkrát spomína v osmanských registroch z rokov 16231625 pod názvom Grăbľani (). Pod tým istým názvom, ako aj pod názvom Grămľani () sa spomína aj v registroch z rokov 16351637, 1660 a 1671.
V roku 1867 v období bulharského národného obrodenia bola v dedine otvorená prvá škola.
Po podpísaní Berlínskej zmluvy v roku 1878 ostal Gărmen v Osmanskej ríši. V roku 1901 bol v dedine založený výbor Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO) pod vedením Stojka Paškuleva. V roku 1903 sa mnohí obyvatelia obce zúčastnili Ilindensko-preobraženského povstania, pričom pôsobili v čate Atanasa Tešovalijatu.
V priebehu prvej balkánskej vojny v rokoch 19121913 sa množstvo utečencov z Gărmenu sústredilo v oblasti dnešného mesta Velingrad, zaradilo sa do štruktúr bulharskej opolčenskej armády a zúčastnilo sa oslobodzovania tzv. pirinského kraja (dnešná Blagoevgradská oblasť, ktorá približne zodpovedá územiu Pirinského Macedónska). K oslobodeniu dediny spod osmanskej nadvlády došlo 24. októbra 1912. V roku 1913 sa na základe Bukureštskej mierovej zmluvy dedina stala súčasťou Bulharského cárstva.
V roku 1923 bolo v Gărmene založené komunitné centrum Iskra.
V rokoch 19411944 sa množstvo obyvateľov dediny zúčastnilo partizánskeho odporu proti fašizmu.
V roku 1959 bola ku Gărmenu priradená dedina Zagrade (dnes miestna časť dediny).
Hospodárstvo Hlavným ekonomickým odvetvím v dedine je poľnohospodárstvo, pričom prevažuje pestovanie tabaku, viniča, obilninárstvo, ovocinárstvo (predovšetkým jablká). Zo živočíšnej výroby ide najmä o chov hovädzieho dobytka a oviec. Rozšírené je taktiež lesníctvo.
Gărmen je taktiež významným ubytovacím turistickým rezortom.
Nerastné suroviny V katastri dediny sa nachádzajú náleziská diatomitu, nie sú však hospodársky využívané.
Kultúrne pamiatky Pohľad na Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade|náhľad V katastri dediny sa nachádza viacero kultúrnych pamiatok. Sú to:
Kultúrne pamiatky národného významu ruiny antického mesta Nicopolis ad Nestum antické náhrobné mohyly Ranokresťanská bazilika
Kultúrne pamiatky miestneho významu zvyšky mozaiky monastieru svätého Juraja Chrám svätého Juraja Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade obľúbené miesto partizána Borisa Munčeva
Prírodné pamiatky V miestnej časti Zagrade sa nachádzajú tri chránené vekovité platany. Sú približne 600 rokov staré.
Múzeá V Gărmene je umiestnená múzejná archeologická zbierka.
Školstvo V dedine sa nachádza základná a všeobecná stredná škola ako aj materská škola.
Kultúra Kultúra sa sústredí v rámci komunitného centra Iskra v ktorom sa nachádza čitáreň, knižnica a kinosalón. V rámci komunitného centra pôsobí skupina národných piesní a tancov, ako aj vokálno-inštrumentálny zbor, estrádno-satirická skupina a mužský pevecký zbor.
Doprava Dedina má pravidelné autobusové spojenie s mestom Goce Delčev ako aj s ostatnými dedinami v okrese Gărmen.
Zaujímavosť Po dedine je pomenovaný mys v Antarktíde.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Dediny v Bulharsku Kategória:Blagoevgrad (oblasť) Kategória:Rodopy