Izakovičovci boli pôvodne rodom roľníkov, ktorý prišiel na Slovensko v 16. storočí z Balkánu a usadil sa v obci Dlhá. V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov. Z kňaza Juraja Izakoviča a jeho najbližšej rodiny sa stal šľachtický rod.
Priezvisko Izakovič vzniklo spojením krstného mena Izák (hebrejsky Jicchak„smiech“ alebo „ten, ktorý sa smeje“) a prípony -ovič (slovanská prípona, znamená „syn“).
Rod používal nasledovné formy priezviska: Izakovics, Isakovics, Izákovics, Isákovics, ale v historických dokumentoch a cirkevných matrikách sa uvádzajú aj formy: Izakovits, Isakovits, Izakovich, Izákovich, Isakovich, Isákovich, Izakowic, Izákowic, Isakowic, Isákowic, Izakowitz, Izakhowitz, Isakhowitz a pod.
Dejiny rodu Prvé písomné zmienky o tomto rode na Slovensku sa nachádzajú v Urbári panstva Červený Kameň. Prvý Izakovič Juro Izakovič Jagovič (Juro Izakowitz Jagowitz) prišiel do Dlhej 6. mája 1546. Dostal opustený dom č. 35, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom platil 40 uhorských denárov ročne. Predpokladá sa, že bol balkánskeho pôvodu a územie dnešného Chorvátska opustil v dôsledku tureckých nájazdov.
V Urbári panstva Červený Kameň sa spomína aj Juraniš Izakovič (Juranisch Isakhowitz), ktorý okolo roku 1550 dostal v Dlhej opustený dom č. 25, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom mal platiť 40 uhorských denárov ročne. Juraniš bol pravdepodobne synom Jura Izakoviča Jagoviča.
V tzv. pálffyovskom urbári z roku 1598 sa v Dlhej spomína ako jediný potomok rodu Juro Izakovič (Juro Isakhowicz), ktorý hospodáril na 1/4 usadlosti. Pravdepodobne išlo o vyššie spomenutého Juraniša Izakoviča alebo jeho syna.
V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov: Peter, Juraj, Pavol (Pavol Jozef) a Ján Jozef.
Cisár Ferdinand III. Habsburský udelil 10. augusta 1652 v Prahe kňazovi Jurajovi Izakovičovi (* 1620, Dlhᆠpo 1666) a jeho súrodencom šľachtický zemiansky titul. Podľa armálnej listiny môžu potomkovia nobilitovanej vetvy rodu Izakovič oboch pohlaví používať rodinný erb a prídomok „z Dlhej“, teda Izakovics de Longa Villa.
Všetci nobilitovaní potomkovia rodu Izakovič na Slovensku sú podľa genealogických výskumov Frederika Federmayera, Beáty Kapustovej Izakovičovej a Jozefa Izakoviča potomkami Michala Izakoviča, ktorý bol bratom kňaza Juraja Izakoviča. Michal Izakovič mal 5 detí: Ján, Judita, Štefan, Alžbeta, Michal.
V tejto generácii prišlo k prvému rozdeleniu nobilitovanej vetvy:
moravskosvätojánskavšetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom zo Záhoria sú potomkami Michalovho najstaršieho syna Jána (* asi 1650† po 1699), ktorý odišiel do Moravského Svätého Jána, odkiaľ sa vetva rozšírila do Závodu, Malaciek, Sekúl, Bratislavy, do Česka, Maďarska a do USA. dlhovská (dlžianska)všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom z Trnavy a okolia sú potomkami Michalovho najmladšieho syna Michala (* asi 1663† 1709), ktorý zostal žiť v Dlhej. Táto vetva sa rozšírila do Trnavy, Zvončína, Suchej nad Parnou, Borovej, Dolných Orešian, Horných Orešian, Boleráza, Klčovian, Bratislavy, Nového Mesta nad Váhom, Ružomberka, do Česka a Švajčiarska. Viacerí členovia dlhovskej vetvy boli richtármi:
Matej (* 1692† 1745) v Dlhej, Michal (* 1718† 1781) v Dlhej, Michal (* 1776 † 1858) v Dlhej, Jozef (* 1779† 1849) vo Zvončíne, Pavol (* 1832 - † 1899) vo Zvončíne (zástupca richtára Pavla Daniša), Martin (* 1894† 1945) vo Zvončíne.
Všetci nenobilitovaní potomkovia rodu Izakovič sú potomkami Františka Izakoviča, syna Juraja Izakoviča z Dlhej. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu bol Františkov otec Juraj Izakovič a urodzený kňaz Juraj Izakovič. V cirkevných matrikách sú všetci potomkovia Františka Izakoviča uvádzaní ako roľníci bez titulu.
Na Slovensku žijú potomkovia nobilitovanej (šľachtickejzemianskej) aj nenobilitovanej vetvy. Predkovia narodení pred rokom 1848, ktorí patria k nobilitovanej vetve, majú v matrikách uvádzané tituly lat. nobilis/maď. nemes (slov. urodzený, šľachtic), prípadne lat. dominus (slov. pán) alebo lat. inscriptionalista (človek, ktorý za svoje zásluhy dostal odmenu).
Erb rodu Keďže o existencii originálneho armálesu, na ktorom sa nachádza podobizeň erbu, nemali toho času potomkovia nobilitovanej vetvy žiadne informácie, v roku 2017 nechal Martin Izakovič zhotoviť u Ladislava Vrtela rekonštrukciu historického erbu rodiny Izakovič na základe textu pôvodnej armálnej listiny a zaregistroval ho v heraldickom registri Slovenskej republiky: v modrom štíte v zlatom na strieborných skalách spočívajúcom hniezde stojaci čierny prirodzený rozkrídlený orol v zlatej zbroji, v zobáku so striebornou, červeným plameňom horiacou fakľou. Spod koruny na otvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-zlaté, tam červeno-strieborné prikrývadlá. Klenotom je zlatou sedemhrotou hviezdou prevýšený červený latinský kríž - to všetko obopäté párom čiernych krídel, z ktorých každé nesie znamenie troch zlatých hviezdičiek (1,1,1) oddelených od seba striebornými niťami.
Pri príležitosti imatrikulácie erbu rodu Izakovič sa 19. decembra 2017 v Bratislave po prvýkrát po 365 rokoch stretli zástupcovia potomkov zemianskej rodiny Izakovič z oboch strán Malých Karpát. Ďalšie stretnutie potomkov nobilitovanej vetvy sa uskutočnilo 26. mája 2024 v Borovej, kde Beáta Kapustová Izakovičová odprezentovala najstaršiu históriu zemianskeho rodu Izakovics de Longa Villa, životopis magistra filozofie a doktora teológie Juraja Izakoviča, informácie o armálnej listine a originálnom erbe rodu, adresátoch armálesu, rodokmeni a rozdelení rodu na jednotlivé vetvy.
Originálna armálna listina je v súkromnom vlastníctve v Bratislave. Odpis textu armálesu rodu Izakovics de Longa Villa sa nachádza v Štátnom archíve v Bratislave.
Výskyt priezviska
Slovensko Väčšina nositeľov priezviska Izakovič na Slovensku má predkov z obce Dlhá (okres Trnava). Podľa sčítania z roku 1930 žilo v Dlhej a okolí 29 rodín s priezviskom Izakovič, ale genealogický výskum Beáty Kapustovej Izakovičovej potvrdil, že k nobilitovanej vetve patrilo len 14 rodín a všetky boli rímskokatolíckeho vierovyznania. Rod Izakovič v roku 1930 v okrese TrnavaObecCelkový počet rodínPočet nobilitovaných rodínDlhá81Zvončín55Suchá nad Parnou22Dolné Orešany22Horné Orešany11Borová22Klčovany11Košolná20Bohdanovce nad Trnavou20Zeleneč40 Na Záhorí v obciach Moravský Svätý Ján, Závod a Sekule žilo v roku 1930 celkovo 10 rodín s priezviskom Izakovič a genealogický výskum Jozefa Izakoviča preukázal, že všetky patrili k nobilitovanej vetve a boli rímskokatolíckeho vierovyznania.
V 30. rokoch 20. storočia žila v Starej Bystrici židovská rodina Mórica Izakoviča (Moritz Isakovics) pôvodom z Turzovky (išlo o neskorších prisťahovalcov). K nobilitovanej vetve rodu Izakovič nepatrili.
Na Slovensku sa v roku 1995 vyskytovalo priezvisko:
Izakovič 240× v 58 lokalitách, najčastejšie v: Trnava (26), Dlhá (19), Suchá nad Parnou (15), Závod (13), Moravský Svätý Ján (11), Jablonec (10), BratislavaKarlova Ves (10), Košolná (9), BratislavaPetržalka (7), Hlohovec (6). Izakovičová 255x v 64 lokalitách, najčastejšie v: Trnava (29), Dlhá (20), Suchá nad Parnou (20), Jablonec (16), BratislavaNové Mesto (15), Košolná (11), Moravský Svätý Ján (9), Závod (9), Zvončín (8), BratislavaRužinov (8).
Česko V Česku by mali žiť potomkovia rodu Izakovič zo Slovenska.
V roku 2016 tam žilo 18 nositeľov priezviska Izakovič, najviac: Mladá Boleslav (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2) a 19 nositeliek ženskej formy Izakovičová, najviac: Sokolov (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2), Vsetín (2).
Chorvátsko Medzi rokmi 17001721 (t. j. 154175 rokov po príchode Izakovičovcov na Slovensko) žili podľa sčítania obyvateľov v chorvátskom meste Požega traja muži s priezviskom Izaković (Isakovich): 17011706 Šimo, 17021721 Pavo, 17171721 Antun.
V dnešnom Chorvátsku má variant:
Izaković menej ako 15 ľudí: Požega (<10), Záhreb (<5) Isaković okolo 130 ľudí: Záhreb (25), Sisak (20), Gunja (20), Pula (10), Nova Gradiška (<10). V polovici minulého storočia žilo v Chorvátsku s týmto variantom veľmi málo ľudí. Po Chorvátsku sa postupne rozšíril z mesta Nova Gradiška, kam sa dostal z Bosanskej Posaviny.
Ižaković okolo 180 ľudí: Osijek (45), Nustar (25), Valpovo (20), Záhreb (15), Vinkovci (15). V minulom storočí sa väčšina nositeľov tohto priezviska narodila v mestách Osijek a Vinkovci.
Bosna a Hercegovina V Bosne a Hercegovine sa nachádza mesto Donja Vraca, kde má každý 5. obyvateľ priezvisko Isaković. Celkovo tam žije vyše 2000 nositeľov tohto priezviska.
Súčasťou mesta Novi Travnik v Bosne je aj obec Isakovići, čo indikuje jej založenie rodom Isaković.
Srbsko V Srbsku žije takmer 2000 ľudí s priezviskom Isaković.
Geneticko-genealogický výskum Aktuálne prebieha geneticko-genealogický výskum rodu Izakovič a vzájomnej príbuznosti jednotlivých vetiev a variant tohto priezviska pomocou genetických Y-DNA testov mužských potomkov. Cieľom je zistiť, či majú:
všetky vetvy na Slovensku spoločného predka príslušníci rodov Izaković/Isaković na Balkáne spoločného predka s Izakovičovcami na Slovensku
Pomocou Big Y-700 DNA testu bolo zatiaľ potvrdené, že 1 potomok dlhovskej vetvy a 1 potomok moravskosvätojánskej vetvy majú:
spoločného mužského predka - na 100% ide o neprerušenú genetickú líniu na oboch stranách min. od r. 1623. Tieto 2 vetvy žili izolovane min. 400 rokov a počas tohto obdobia sa medzi priamymi predkami týchto 2 mužov nevyskytol žiadny skrytý mimomanželský mužský potomok. Pre overenie ostatných vetiev je potrebné otestovať Y-DNA aspoň jedného mužského potomka z každej vetvy. obaja zhodne po 9 privátnych variant (osobných mutácií) z toho 7 rovnakých, na základe čoho dostali vlastnú haploskupinu vo fylogenetickom strome ľudstva. Čím viac mužských potomkov sa otestuje, tým presnejšie sa bude dať určiť časové oddelenie jednotlivých vetiev od spoločného predka v predmatričnom období, teda v čase, keď matriky ešte neexistovali.
Osobnosti zemianskej vetvy Juraj Izakovič (* 1620, Dlhᆠpo 1666)rímskokatolícky kňaz, študoval na gymnáziu v Trnave; logiku a fyziku na Trnavskej univerzite, kde sa stal Magistrom filozofie. Na Univerzite vo Viedni získal doktorát z teológie. V roku 1652 dostal od panovníka Ferdinanda III. Habsburského za zásluhy šľachtický titulzeman. V roku 1666 bol kanonikom v Katedrále Sv. Emeráma v Nitre. Alexej Izakovič (* 24. február 1908, Borovᆠ30. október 1995, Bratislava)slovenský rímskokatolícky kňaz, priekopník kresťanského organizovaného telovýchovného hnutia Orol na Slovensku, organizátor ľudovýchovnej osvety a národnobuditeľského programu, publicista a redaktor. Má veľkú zásluhu na obnovení Trnavskej novény - uctievanie obrazu Panny Márie, ktorý slzil v čase vojen v rokoch 1663, 1708 a moru v roku 1710. Alžbeta Izakovičová (* 16. december 1906, Horné Orešany† 4. november 1985, Jiřetín pod Jedlovou) - slovenská rímskokatolícka rehoľná sestra. Do Rímskej únie Rádu sv. Uršule vstúpila pod menom sr. Anna v Modre, postulát a noviciát absolvovala v Bratislave. Ako juniorka vypomáhala pri rôznych domácich prácach, aj pri vyučovaní varenia. Okrem Modry pôsobila v Jasove, v Broumove a v Jiřetíne pod Jedlovou. Beáta Kapustová Izakovičová (rod. Izakovičová) - IT inžinierka /inštalácie a konfigurovanie softvéru/; spracovala podrobný rodokmeň Izakovičovcov z okolia Trnavy, nobilitovanej aj nenobilitovanej vetvy; spoluautorka knihy História zemianskej rodiny Izakovič; iniciátorka genetického výskumu a administrátorka Y-DNA projektu rodu Izakovič. Beáta Špániková (rod. Izakovičová)slovenská lekárka v Osteocentre pre vybrané onkologické diagnózy v Onkologickom Ústave Svätej Alžbety v Bratislave; odborná asistentka na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, o.i. spoluautorka knihy Praktická medicína, ktorá je určená pre lekárov primárneho kontaktu so zameraním na bežnú medicínsku prax.